Discussion Forum › General Discussion

Alebo je to len ďalší pekný predvolebný sľub. A malá výhrada - kde budú tie hybridné autobusy tankovať plyn, prípadne dobíjať batérie ? A povedzme, že sa naozaj zvýši počet cestujúcich a DP nebude mať dostatok vozidiel. Samozrejme ich nakúpia z eurofondov (ktoré môžme využívať už šesť rokov, ale zatiaľ sa tak nestalo) čo si však bude vyžadovať modernizáciu vozovne.

Ja osobne by som bol za bratislavský model - nové trolejbusy (autobusy) + rekonštrukcia vozovne z eurofondov, nie len nákup nových autobusov.

On chce dosiahnuť to, aby tí čo dochádzajú z okolia sa presťahovali do Žiliny... ? Presne tak, ako to je v Talline...

Ja si myslím, že ak chce dosiahnuť menej áut v meste, tak by mal dať MHD zadarmo aj pre ľudí dochádzajúcich do práce z okolia, pre ktorých náklady na MHD predstavujú okolo 50% z cestovného, ak musia okrem prímestskej dopravy používať aj MHD.

Ja mám pocit, že to vypustenie mestskej časti sa odohralo pri zmene formátu cestovných poriadkov na zastávkach... ?

Od 1.10.2014 sa zmenili názvy zastávok:
Jakubská na Zástranie, Stará dedina
Veterná na Na chotári

Zmena je z dôvodu premenovania dotknutých ulíc.

MČ sa z tlačenej formy názvu zastávok vypustila len nedávno (rok? dva?), hádam niekto miestny bude vedieť presnejšie.

"z ušetrených prevádzkových nákladov využívaním nových hybridných autobusov" - pokiaľ sa do 2017, či kedy ich chce kúpiť, nestane nejaký zázrak v používaných technológiach, popáli sa na tom (na nákladoch) podľa mňa.

ŽILINA: Mesto bude mať dosť peňazí na MHD zadarmo, tvrdí Choma
13. 10. 2014 19:00
ŽILINA 13. októbra (SITA) – Žilina, ktorá si niekoľko rokov držala titul najzadlženejšieho mesta na Slovensku, bude podľa súčasného primátora a kandidáta Smeru-SD Igora Chomu mať od roku 2017 dosť peňazí na to, aby Žilinčanom umožnila cestovať v mestskej hromadnej doprave zadarmo. Doplatiť na to nemajú žiadne iné oblasti, ktoré potrebuje Žilina riešiť a nemá to ovplyvniť ani výšku miestnych daní a poplatkov. „Nie je to problém zohnať dva a pol milióna eur na MHD zadarmo. A radšej dáme dva a pol milióna ročne do projektu, ktorý slúži 40-tisíc Žilinčanom, ako milión eur do extraligového hokeja, na ktorý sa chodí pozrieť tisíc Žilinčanov,“ vyhlásil Choma.
Potrebných dva a pol milióna eur ročne, čo je približný odhad výpadku tržieb na cestovnom, chce získať z efektívnejšieho výberu miestnych daní, z väčšieho objemu podielových daní, z ušetrených prevádzkových nákladov využívaním nových hybridných autobusov a úspornejších trolejbusov a tiež z balíka peňazí, ktorý sa v roku 2017 mestu uvoľní splatením starých úverov. Podľa Chomu časť z týchto peňazí mesto získa práve vďaka bezplatnej MHD. Hlavnými dôvodmi jej zavedenia je totiž zastaviť trend každoročného znižovania počtu cestujúcich v žilinskej MHD a tiež pokračujúci trend znižovania počtu obyvateľov Žiliny. Cestovať zadarmo tak budú môcť len ľudia s trvalým pobytom v Žiline a zároveň tí, ktorí majú poplatené všetky miestne dane. Choma ráta, že prvá podmienka by mohla zvýšiť počet Žilinčanov o tri- až štyritisíc, keďže aktuálne žije v Žiline 2 700 ľudí s prechodným pobytom a ďalších niekoľko stoviek bez prihlásenia, a do mestskej kasy priniesť 400- až 500-tisíc eur ročne. Druhá podmienka o zaplatených daniach by podľa nominanta Smeru-SD mala jednorazovo vybrať na nedoplatkoch milión eur, pričom aktuálne neplatiči dlhujú mestu vyše dvoch miliónov, a každoročne priniesť na motivujúcom výbere daní ďalších 100- až 300-tisíc eur. Spolu s vládou avizovaným percentuálnym zvyšovaním podielových daní, splatením starých úverov práve do roku 2017 a približne 40-percentným šetrením elektriny a nafty nakúpením moderných trolejbusov a autobusov cez eurofondy, počíta Choma so štyrmi miliónmi eur ročne, z ktorých chce dva a pol dať na bezplatnú MHD a zvyšok rozdeliť do iných oblastí, ktoré si to žiadajú. Svoje výpočty a pozitíva opiera o príklady fungujúcej bezplatnej MHD napríklad v českom Frýdku-Místku či estónskom Talline, kde sa po zavedení bezplatnej mestskej dopravy podľa neho zvýšil počet cestujúcich i počet ľudí s trvalým pobytom v meste.
Podľa Chomu si projekt bezplatnej mestskej hromadnej dopravy nevymyslel pár mesiacov pred novými komunálnymi voľbami, ale venuje sa mu už tri roky. Okrem pozitívneho dopadu na peňaženky ľudí, keď štvorčlenná rodina by mala na cestovnom ušetriť 760 eur ročne, očakáva aj menej áut v centre Žiliny a teda menší problém s parkovaním v centre mesta.

Dotaz a dotaz:

Kdy došlo k přejmenování konečné zastávky Jakubská na Zástranie, Stará dedina?
V CP platném k 1.4.2014 je ještě uveden starý název.

Kdy se přestali u názvů zastávek používat zkratky městských částí?
V současných CP to vidím již jen u linek 25 a 35.

Zas pre objektivitu treba dodať, že skokový prepad vykázaného počtu cestujúcich na prelome tisícročia spôsobila zmena metodiky výpočtu a nie(len) skutočný odliv cestujúcich. Kým pôvodne sa počet cestujúcich vypočítaval pomocou štatistického odhadu, po zavedení čipových kariet sa prešlo na presnú evidenciu podľa skutočne zrealizovaných ciest.

Ďalší prepad cestujúcich po roku 2000 je samozrejme už druhá vec...

Štatistiky počtu prepravených cestujúcich za rok v miliónoch.

1994 - 54 2002 - 23
1995 - 54 2003 - 19
1996 - 54 2004 - 17
1997 - 55 2005 - 15
1998 - 53 2006 - 14
1999 - 49 2007 - 14
2000 - 28 2008 - 13
2001 - 24

To že SAD nakúpila nové autobusy menšie, ako boli tie staré, čo videlo k zníženiu počtu cestujúcich asi netreba hovoriť.

Ale to, že DPMŽ nemenil zásadne sieť MHD od roku 1995 do 2006 to už podstatné je. Pretože zatiaľ čo v tých natlačených autobusoch v roku 1995 cestovalo 54 mil. cestujúcich v roku 2006 to bolo bezmála 14 mil. cestujúcich. Takže si nemyslím, že to je alebo bolo úbytkom pracovných miest.

Ad: Keď sa pozrieme na štatistiky, vyplynie z nich, že pred rokom 1989, keď boli autá drahé, bol počet ľudí prepravených MHD oveľa väčší, ako je dnes keď sú autá oveľa dostupnejšie. Tým chcem len povedať, že ľudia spohodlneli. Na druhej strane MHD tiež niekedy nedáva ľudom podnet ňou cestovať.

Nevím kolik cestujících jezdilo v MHD před rokem 1989. Se žilinskou městskou a příměstskou dopravou mám první zkušenost až z roku 1992. Všude bylo plno a to snad po celý den. A přitom to jezdilo výrazně častěji než dnes. V MHD byl na páteřních linkách interval ve špičce 5 minut, v ostatním období 15 minut. Na ostatních linkách to bylo 12-15 ve špičce a 20-35 v ostatních obdobích. V příměstské dopravě byl v podstatě městský interval na lince ZA-KNM (také 12/20-30), ale i jiné linky neměli k MHD daleko (např. ZA-Divina, ZA-Dĺhé Pole). Kultura cestování byla ve srovnání s dneškem na výrazně horší úrovni. Vybrakované a rozlámané vozy byly na denním pořádku (obnově vozového parku hodně pomohlo zavedení trolejbusů), stejně tak stání na jedné noze a ještě ne na své. Kdo chce ještě něco podobného zažít musí více na východ. Většině se však zrovna po tomto stýskat nebude...
Jiná otázka je kam se všichni ti každodenní cestovatelé poděli. Někdo do auta, ale co ten zbytek? Že by za to mohl výrazný úbytek pracovních míst?

Samozrejme, vždy treba mať nejaké podklady k tomu, analyzovať a tak pristupovať k niečomu...

Ale málokde a málokedy je toto realitou, žiaľ... (aka starosta povedali, starosta vybavili,...)

To by však najprv museli urobiť aspoň 1 mesačné meranie - kde nastupuje veľa ľudí, kde vystúpia, či prestúpia, a ak áno kam idú ďalej. Až potom by to malo požadovaný efekt.

...ale keď tak uvažujem, na takej 4 by to ráno malo malý efekt na čas, na takej 22 by to možno malo väčší (lebo Rajecká)...

Rýchlobusy - V rannej špičke si viem predstaviť expresné spoje na spôsob toho na linke 30 o 07:28 zo ŽST aj na iných linkách ako akúsi náhradu za ranné posilovky (4, 22), ale ako samostatnú linku to tiež považujem za zbytočnosť.

ja som sa s ňou viezol v utorok a ešte sa nič take nedialo, ale dnes som ju videl a dosť to počuť aj von. Zvuk ešte horší ako 239tka

Tie vozy sú proste staré rachotiny, hodné do šrotu.

Nie som si celkom istý, ale zavádzať "rýchlobusy" je podľa mňa pre takto malé mesto zbytočné. Hlavným problémom prečo zrejme ľudia necestujú autobusmi je kultúra cestovania.

Keď sa pozrieme na štatistiky, vyplynie z nich, že pred rokom 1989, keď boli autá drahé, bol počet ľudí prepravených MHD oveľa väčší, ako je dnes keď sú autá oveľa dostupnejšie. Tým chcem len povedať, že ľudia spohodlneli. Na druhej strane MHD tiež niekedy nedáva ľudom podnet ňou cestovať.

Čo sa týka eurofondov, s ich čerpaním na Slovensku nemáme dobré skúsenosti. Byrokraticky je to príliš zložité.

A odvolávať sa na celkový audit tiež nie je veľmi spoľahlivé, pretože nikdy nebude celkom odpovedať realite.

Zverejnené boli plány ďalšieho z kandidátov na primátora, R. Kaššu (nez.). Aké má zámery v oblasti MHD nájdete na 3.-4. strane dokumentu:
http://www.robertkassa.sk/wp-content/uploads/2014/08/PRO-ZILINA_web1.pdf