Discussion Forum › General Discussion

Mňa nemusíš poučovať aká je úroveň vozidlového parku v Litve a nemám ho ani prečo porovnávať s DPMŽ. Ja sa len opieram o vyjadrenie zo spoločnosti DSZO, kde je napísané: "Od roku 2003, tedy za posledních necelých pět let, vyřadila DSZO 28 trolejbusů v sólo i kloubovém provedení. Osudy vyřazených vozů jsou různé. Plnou polovinu z tohoto počtu vozů koupily pro další provozování dopravní podniky v Litvě. Čtyři trolejbusy prodala DSZO do Jihlavy, jeden z kloubových trolejbusů mohou lidé zahlédnout u soukromé firmy v Ostratě.... Zbývající vyřazené trolejbusy skončily nebo budou v nejbližší době odvezeny do šrotu." Na záver aby bolo jasné. Keď som napísal, že mali skončiť v Litve alebo v kovoštrote, tak som si to nevycucal z prsta.

Jasné, že s tým nebol problém, veď v Prešove je tiež 600V (neoficiálne pustených 650V).

off topic
Re #12616 Juraj: mohol by som poprosiť o mailový kontakt na Vašu osobu? Ďakujem.
topic on

S homologizaciou moze byt celkom problem...pri najhorsiom uplne nova vyzbroj...napriklad z Ostravy IGBT sa robi aj na dlhe vozy...

Z jedneho uberiem, z druheho zvysim...jednoducha matematika...napriklad zo sedmicky ?

Re #12607 Jozef: S tou Litvou som ti to uz volakedy vysvetloval, tak uz sa konecne zmier s tym, ze kym bude mat DPMZ uroven DP vo Vilniuse alebo Kaunase (ST 18, Volvo 7700/7000), mame sa este co ucit...

Starsie trolejbusy z Presova jazdili aj v Zline a nebol s tym nijaky problem a dovolujem si tvrdit, ze tie vase vraky su v lepsiom stave ako polovica nasich Tr-iek z 1993 roku. Videl som ich zvnutra aj zvonka...su to celkom dobre vozy.

Spytam sa ta...ty by si ako riesil nedostatok trolejbusov, ked na nove nemas? Ja v tom vidim celkom dobry krok+aj anketa to ukazala, tak neviem, preco tu kazdy nad niecim place...

Ono to asi nebude také jednoduché s tými zlínskymi trolejbusmi. V Žiline je elektrická trakcia 750 V a zlínske trolejbusy sú stavané na trakčné napätie 600 V. Neviem či je niekde výrobca, ktorý konkrétne na trolejbusy vyrába meniče jednosmerného napätia zo 750 na 600 voltov. Len na vysvetlenie, menič jednosmerného napätia je zariadenie, ktoré pretransformuje napätie na vyššie alebo nižšie, v našom prípade na nižšie z hodnoty okolo 750 V na 600 V. Takýto menič by musel mať zabudovaný každý zlínsky trolejbus. Ak nie je výrobca s takýmto meničom jednosmerného napätia, tak DPMŽ má pred sebou jeden veľký problém, ktorý v podmienkach DP je neriešiteľný. Ak by náhodou takýto komponent bol zabudovaný do trolejbusa, tak pravdepodobne by mal byť aj súhlas štátneho dopravného úradu. Mám na mysli aj náš prípad homologizácie novej elektrickej výzbroje na trolejbuse Škoda 14Tr #224, ktorý sa ťahal niekoľko mesiacov.

nebodaj pochybujes o fundovanom rozhodnuti noveho vedenia o nakupe uzasnych a modernych vozov pre posilnenie zilinskeho vozoveho parku

Samozrejme, z tych vozov na zilinske pasuju akurat volant, disky kolies a pedale. To vies, ale pre niekoho dobry kseft je dobry kseft...

Tiež som sa bol pozrieť na trakčnú výluku a popozerať si autobusový park. V meste som stretol aj Michala2, ktorý bol tiež na prieskume.

Dnes presne po 6 týždňoch prebieha opäť víkendová výluka T-busov. Najskôr som si myslel, že už prekladajú pri budúcom Auparku, ale vyzerá to len na údržbu. Napríklad pred hodinou sa pracovalo na výhybke Hliny -> Polícia/Štúrovo nám. Čo sa týka výpravy, tak z klbákov klasika: na Solinky a Hliny staré B741 (107, 109, 110, 112) a na Vlčince B961 aj Citelis.

Chyba kamarat...L7 je pre mna naozaj velmi dobre riesenie. Z tohto som sam mimo a som uplne spokojný stýmto napadom.

L1 je ale zbytocná ...tato linka by mala byt zrusená..

to ja vsetko viem... ale keby to boli len kratke useky...

Pri jednosmernom prúde sú rozdiely v napätí pomerne vysoké. Pri napájacích bodoch pri meniarňach sú hodnoty najvyššie, a potom napätie od meniarni v trolejbusovom vedení postupne klesá. Ak výrobca trolejbusov dovoľuje maximálne napätia až do 900 voltov, tak prečo nie. Sú to však len krátke úseky v okolí napájacích bodov pri meniarňach.

inak ak sa niekedy niekto pozastavoval nad obcasnym vyhornim vyzbroje v nasich t-busoch... nech si ide zmerat napatie "na drotoch".. malokedy klesne pod 830V... vynimkou nie je ani cislo > 900V

na dielni
prave sa zistili ze 600V vyzbroj na nasich 880 /to nie je vtip
jaksi fungovat nebude...

Kde sa teraz nachádzajú tie zlínske trolejbusy, ktorých cieľová stanica bola určená Litva, prípadne do Kovošrot? Keď som išiel nedávno na cintorín, tak som ich na dvore nevidel.

Mozem vediet, CIM by si posilnil L16??
mame k dispozicii (bez zlinskych vrakov... pardon uzasnych vozov) 26 klbakov... a posielat na L16 kratky by bola samovrazda... budeme radi ak niektore spoje v pripade vypadku T-busu nebude musiet nahradzat autobus...

Je pravdou, že novodobá história MHD v Žiline sa začala písať od roku 1985 a postupne sa vyvíjala v niekoľkých etapách. Obrovský zlom v MHD Žiline nastal 3.7.1988 spustením AVTD. V tých časoch ojedinelý projekt vypracoval Výskumný ústav dopravný v Žiline, Dopravoprojekt Bratislava v úzkom kontakte s MsNV a ČSAD. Na základe analýzy jestvujúceho stavu, vypracovali novú koncepciu MHD s perspektívnymi linkami budúcej trolejbusovej dopravy. V Žiline sa podaril úspešný a mimoriadny experiment, z ktorého MHD v Žiline žije doteraz. Projekt bol ojedinelý aj v bývalej federácii a skúsenosti z neho čerpali aj ostatné dopravné podniky. Vývoj v MHD pokračoval však ďalej odčleňovaním obcí a postupným budovaním trolejbusových liniek od prvej roku 1994 až po poslednú trať roku 2004. Situácia sa zmenila v meste s výstavbou panelového sídliska Hájik, ktorá sa začala v roku 1987. Tu treba pripomenúť, že po prevrate v roku 1989 v plnom rozsahu výstavbu realizuje Mesto Žilina. Na Slovensku bolo len jediné mesto, ktoré neprerušilo panelovú výstavbu zásluhou bývalého primátora a z rozpočtu mesta sú tam už investované stovky miliónov pre svojich občanov. Podľa pôvodného návrhu by na tomto sídlisku malo bývať takmer 15 000 obyvateľov a v tomto roku by tam mala byť bytová výstavba ukončená. Situácia z dopravného hľadiska sa neustále zhoršovala a tento problém aj po vybudovaní trolejbusovej dopravy sa musel riešiť. Sídlisko Hájik bolo a bude dlhé roky problémovým sídliskom pri akejkoľvek verzii dopravy, lebo sa vyvíjalo ako mestský satelit, takmer bez služieb a vyššej občianskej vybavenosti. Pri NKTD dostalo však sídlisko Hájik nadštandard na úkor ostatných sídlisk a nie je možné ho porovnávať s inými žilinskými sídliskami. Tu možno súhlasiť, že aj pri novej GVTD sa budú naďalej porovnávať plusy a mínusy už len medzi dvoma verziami, lebo predchádzajúce obdobia, aj keď si ich pamätáme, sú vývojom uzatvorené.

Ja osobne si myslim, ze to bez problemov staci...chodievam pravidelne na L4/14...vecer a doobeda tam skutocne nesedi vela ludi....co sa vsak neda povedat o L13/3 a cez spicku je tam predsa len viac spojov...podla mna to staci.

Druha vec, co som rad je to, ze sa z Hlin konecne ludia dostanu na zastavky ako Predmestska, Kosicka, nemocnica, Carrefour(vela ludi tu zastavku potrebuje-hlavne starsi).

Posilnil by som trochu L16, tam bude treba viac spojov...ale aj tak...Hajik ma spojenie predsa so vsetkymi mestskymi zastavkami okrem Sturovho nam., odkial je predsa blizko ku Policii.

Ja hodnotim novy navrh skor pozitivne ako negativne...