Dispecer
Reply on: Viko #86209:
Meniarne samotné vraj nie sú až taký problém ako všetka infraštruktúra trolejbusových tratí, ktorá je pod zemou (napájacie káble a tak ďalej). A problém nie je ani tak ich výmena ako skôr to, že mesto alebo DPMK nevlastní pozemky na ktorých sa nachádzajú.Ale celé sa mi to akosi nezdá...
mi.v
Stacionárna nabíjačka (či už do zásuvky alebo z trolejí) má pripojené len jedno vozidlo v čase a prípadne komunikuje s jeho BMS (battery management system), ktorý majú dneska už aj kolobežky. V podstate na druhom konci má len "baterku" (a riadiacu elektroniku jej nabíjania) a v tomto zmysle na ňu netreba technológiu meniarne. Nemusí príliš riešiť ani veci ako kolísanie napätia a poruchy v sieti – nabíjaniu tej baterky to nevadí. Preto nabíjačka môže byť technologicky buď celkom "blbá" alebo mať v sebe pokročilejšiu elektroniku, ktorá sa však v celosvetovom meradle masovo predáva po tisícoch kusov (miestny "dodávateľ" na ňu dá svoju skriňu a objedná lokalizáciu softvéru z Činštiny, v lepšom prípade z Angličtiny). Z pohľadu projektovania je nabíjačka typizovaná "krabica", ktorá sa pripojí na (novo privedený) kábel a priskrutkuje na betónový základ, uzemní sa. Ďalej sa upravia nejaké parametre v nastaveniach. Pri potrebe výmeny, ak už náhradný diel nie je k dispozícii, kúpi sa nejaká kompatibilná nabíjačka a výstupná časť, ktorá ide k vozidlu, prípadne zostane a prispôsobí sa. (Poznám z CNG plničiek, keď tam idú nové kompresory alebo ešte častejšie nové stojany. (Zmena uchytení, prerúrkovanie, prekáblovanie.) A to samozrejme CNG už je rádovo náročnejšia vec, bližšie k úrovni meniarne a posúva nás k pohľadu na meniareň. Tá potrebuje seriózny projekt. Množstvo vozidiel na trati, oveľa väčší odber, silne premenlivý výkon (raz 6 vozidiel, inokedy 1 vozidlo). Ten výkon už robí viac blokov a nie vždy treba všetky. Teda treba tam riadenie a synchronizáciu. Možnosť individuálnej odstávky a rebalansovania medzi ostatné. Chladenie. Tony zariadení v hlavnej sále (vyhotovenie podláh) a stabilné pracovné teploty a vlhkosti. Základné dispozičné miestnosti. Vyvedenie na centrálny dispečing a diaľkové ovládanie. Cykly servisu a údržby. Všeobecný elektrikár nestačí, zamestnanci musia poznať technológiu a softvér. Nemusí vždy stačiť napojiť ju na sieť z najbližšieho transformátora na stĺpe. Správa budov, investície do sekundárnych častí (stav strechy, stav vodovodu a kanalizácie a pod.). Sú to vlastne všetko samozrejmosti, ale je vidieť, že koľko z toho nabíjačka nemusí riešiť buď vôbec, alebo to rieši oveľa jednoduchšie (rebrovaný chladič pre menovitý výkon, ventilátor, pre istotu zdvojený snímač teploty napojený na riadiaci softvér a chladenie je vyriešené...). Preto si dovoľujem odhadnúť, že je tam obrovský priestor pre cenový rozdiel a to napriek tomu, že nabíjačky môžu byť pre svoju novotu ponúkané súťažiacimi ako skutočne predražené (oproti tomu, koľko budú s rovnakými parametrami stáť o ďalších 5 rokov).