Discussion Forum › General Discussion

trocha mimo aktuálnej témy, ale : bol som na výlete v krajinách bývalej juhoslávie, cestoval som najmä vlakmi, ale aj diaľkovými autobusmi a mestskou dopravou. tuna sú moje dojmy.

belehrad - jedna jazda stojí 29 dinárov, čo je asi 12 korún. električky sú zväčša hranaté hybridy medzi K2 a T6 (teda hranatá jednokĺbová električka), trolejbusy by som si trúfol zaradiť na prelom 50s a 60s, autobusy charakterizuje šialená roztodivnosť. električkové trate sa postupne od centra na periférie modernizujú, vozy už pomenej. neexistuje tam prestupná tarifa, použivajú štikátka ako u nás pred niekoľko málo rokmi. aj keď sú vozidlá zastarané a miestami špinavé, dôležité je že jazdia skutočne husto, a to aj večer. v belehrade je veľa slučkových okružných liniek, končia na mieste kde začali.

čo je pre tieto mestá spoločné, koľaje pre oba smery nie sú v strede cesty pri sebe ako u nás, ale na krajoch cesty pri chodníkoch z oboch strán.

zahreb - tuna som bol krátko, a dopravu som nepoužil. ako chodec som videl ráno o šiestej ísť jednu linku v jednom smere trirazy za desať minút. zahreb má moderné električky, ujednotený vozový park, nové koľaje a zastávky, pôsobí uprataným, rakúskym dojmom.

sarajevo - jedna jazda stojí 1.80 marky, čo je asi 27 korún. električky sú podobne ako v sarajeve hranaté K2 alebo oblé K2. v rámci humanitárnej pomoci poslal ČKD Praha do Sarajeva niekoľko električiek, japonské, nemecké a švajčiarske firmy poslali autobusy. vozový park je teda rozmanitý a na niektorých autobusoch je vidieť ešte pôvodné nemecké reklamy. čo je dôležité, linky chodia veľmi husto. napríklad pri nástupe do električky číslo 3 som videl predchádzajúcu aj nasledujúcu trojku. tuna pridávam video, čo som urobil zlým telefónom - z konečnej na konečnú (reálny čas jazdy asi 37 minút) - http://vimeo.com/1465178

čo ma na celom výlete udivilo bol fakt, že v týchto miestach bola pred 15 rokmi vojna. sarajevo bolo v rokoch 1992 až 1995 obliehané 44 mesiacov, srbsko bolo bombardované ešte v roku 1998. aj napriek týmto skutočnostiam je tam doprava plynulejšia a spoľahlivejšia ako v Košiciach v ktorých s anebojovalo 63 rokov. nevidieť tam síce nové autobusy na plyn, či prehnane veľké označovače s displejom, na zastávkach zistíte maximálne počiatočnú a konečnú zastávku linky a jej interval v rôznych častiach dňa, ale dostanete sa všade bez veľkého čakania a tlačenia. premýšľal som, že možno práve vojna spôsobila, že miestni nemajú dobre platenú prácu alebo možnosť zadovážiť si auto a preto pre nich mestská doprava tvorí jedinú možnosť ako sa dostať do práce či do školy. aby tieto mestá v konečnom dôsledku mohli fungovať, je treba zabezpečiť im silnú dopravu.