Reply on: upravovač fotiek #256044:
V Prahe, aby vôbec presadili obnovu trolejbusov, museli argumentovať tým, že sú to vlastne elektrobusy s dynamickým nabíjaním. Tomu boli podriadené aj projekty, kde sa trolejové vedenie buduje len na časti trasy (50-60%). Niekde sa tým naozaj ušetrí - napríklad sa nemusia budovať križovatky s električkovými trasami, nemusia sa budovať vetvenia na konečných. Inde je to ale úplný nezmysel a následkom je budovanie nabíjacích centier - kto budete v Prahe, zájdite si na konečnú "Na knížecí", kde je vedľa seba množstvo nabíjacích státí, do ktorých budú musieť trolejbusy cúvať. Aj mňa by zaujímalo, nakoľko - a či vôbec - je takéto nabíjacie centrum lacnejšie ako zatrolejovanie o niečo vyššieho percenta novej trasy...

upravovač fotiek
https://www.google.com/url?sa=t&source=web&rct=j&opi=89978449&url=https://www.wabteccorp.com/media/996/download&ved=2ahUKEwjF5piBjL2SAxUBFBAIHXS0AHUQFnoECBgQAQ&usg=AOvVaw1UYBaI5KfBG7KH2sNHQn-E
O zvýšení trakčného napätia na 750V sa v Bratislave hovorí už dlhšie, všetky prevádzkované trolejbusy sú už prichystané na túto zmenu (elektrickú výzbroj stačí "prepnúť").
Tyčovými zberačmi prenášaný výkon stojaceho trolejbusu o hodnote 60 kW by pri 10 minútovom prestávkovaní v obratisku by vedel dodať 10 kWh do trakčného akumulátoru. Dajme tomu, že na stojacom trolejbuse beží kúrenie, ktoré môže v extrémnej zime "žrať" až 30 kW. Stále sa do akumulátoru dostane aspoň 5 kWh, čo by malo byť dostatočné, lebo zvyšok stihne dobiť za jazdy pod trolejovým vedením, kedy môže byť nabíjací výkon kľudne aj v stovkách kW. Limitom bude skôr samotný trakčný akumulátor, resp. jeho nabíjacia krivka.