Discussion Forum › General Discussion

To je ďalšia úsmevná pozoruhodnosť Paríža. Tarif je jednotný v rámci "Paris intra muros", t,j, mesta zhodného s departmentom číslo 75 - aj tam platí nástup a kontrole v predných dverách. V meste sa predávajú papierové lístky "ticket t+". Jeho cena sa mení s infláciou, ale lístky sú stále platné. To znamená, že môžem stále použiť desaťročný aj starší papierový lístok bez ohľadu na to, za koľko som ho vtedy kúpil, platí na jednu jazdu autobusom (alebo v metre kým neopustím kontrolovanú zónu môžem prestupovať a voziť sa hore-dole, ale to robia len fanúšikovia alebo bezdomovci). Poznám príložitostných návštevníkov Paríža, ktorí si staré lístky berú pri ďalšej návšteve a cestujú na ne.

Nedávno zrušili bločky z 10 ks lístkov t+ (de facto neexistujú už veľmi dlho, ale človek si mohol vypýtať "carnet", dostal 10 samostatných lístkov za zvýhodnenú cenu), ale jednotlivé lístky sa stále predávajú.

No a ďalšia špecialita papierových lístkov je tá, že majú síce niečo ako magnetickú stopu, ale na použitý lístok ma turniket pustí znova. Ľudia, ktorí sa neboja revízorov to úspešne skúšajú. Ak majú šťastie, tak ich lístok je tak nečitateľne orazítkovaný (väčšinou), že revízor z neho nič nezistí. Ale ja mám rád poriadok a radšej za cestovanie riadne platím (aj tak do Paríža chodím menej ako kedysi).

Keď sme pri revízoroch, tak tí nechodievajú jednotlivo, ale robia razie vo väčších skupinách (vždy v kompletných uniformách - to im dáva isté práva zadržať čierneho cestujúceho), zväčša na zastávke pri vystupovaní - no a tam sa uplatní to, že vzadu sa len vystupuje. Nechajú ľudí vystúpiť, urobia špalier a spustia kontrolu. Aj tak neverím, že ich úspešnosť je nejaká závratná. Čierni pasažieri ma ale štvú všade, nielen v Bratislave. Je to nefér.

Pri prekročení hranice mesta do regiónu (Ille de France) sa platí podľa východiskovej a cieľovej zóny - teda vlastne ako v IDS BK.

Takých miest je veľa, však napokon aj Londýn alebo New York. Je to pitomosť hocikde, ale rozdiel je že minimálne v tom Londýne (neviem ako Paríži) máš fixnú tarifu, teda vodič naozaj reálne overuje či máš zaplatené cestovné. V IDS BK vodič môže overiť či máš zaplatené cestovné v momente nástupu, ale nijak nevyrieši že máš lístok do Lamača ale reálne cestuješ do Malaciek.

3. Podľa mňa je dôležité rozhodiť revízorov do rôznych časov a lokalít. Nemusia byť samozrejme stále všade, ale mali by sa objavovať relatívne náhodne, nie stále na tých istých miestach od 6:00 do 22:00 ako je tomu v Bratislave.
5. V Bratislave si vieš kúpiť lístok v predpredaji. Toto by som osobne tlačil viac aj v regióne, hoci podľa PTS sa zdá že trend je skôr opačný (nový koncept odbavenia predpokladal sa že nástup s papierovým lístkom z predpredaja by bol možný len v zónach 100 a 101), ale predsalen, je iná vec zháňať niekoho kto to predáva v Petržalke vs niekde v Lozorne. Tie dôsledky sú tiež iné podľa toho či uviazneš na sídlisku alebo v poli pri Kuchyni.

Ja používam lístky v aplikácii. Kvôli tomu sa snažím ostať na konci radu nastupujúcich, lebo čítačka ten QR kôd nikdy nechce načítať.

Osobne by som s tým súhlasil. Ale spomenul som si, že v Paríži RATP trvá na tom, že sa nastupuje prednými dverami a lístok si treba označiť v dohľade vodiča. Zadnými dverami je možné len vystúpiť. RATP aj tvrdohlavo nakupovali autobusy v dvojdverovom prevedení (krátke, u kĺbových by to nešlo) a len v posledných rokoch sa objavili mestské autobusy podobajúce sa ne tie z civilizovaných krajín - ale nástup prednými dverami ostal.

Nakoniec Francúzi robia veľa vecí naopak, takže príklad by som si z nich nebral. Pokiaľ viem, tak ružové skladacie vodičské preukazy tam skončia až v roku 2033. A to sú tie vodičáky z papiera, u nás mali plastový obal (tí, čo sa narodili v minulom storočí si to majú šancu pamätať). Aj ja som mal tú ich ružovú skladačku, keď som tam pár rokov prebýval, našťastie som to už vymenil naspäť.

Naspäť k dverám: Objem prepravy v Paríži je určite väčší ako v Bratislave, ale zjavne sa nad tým zamýšľajú vlastnou logikou a nástupu všetkými dverami sa bránia.

Ahaa, takže krátky pobytový čas na Hlavnej stanici (napr. 7 minút ako som písal včera) je vždy iba smerom na Kúty?

A ten Os čo má z S20 prejazd na Urpín, to neviem dohľadať, tam sa v smere na trať 130 ako dlho čaká na Hlavnej stanici?

A nerozumiem tomu Os 2009 s príchodom z Kútov na Hlavnú stanicu o 9:00 h, ktorý z S20 má prejazd na S60. Tam súprava koľko čaká na Hlavnej stanici?
(Podľa vygoogleného radenia vlakov Os 4767 a Os 4769, ktoré si uviedol, to vyzerá na niekoľkohodinové čakanie, to sa mi nezdá, že by ho na nástupišti tak dlho nechali - to je už pre cestujúcich neatraktívne...)

PS: Čo znamená slovo zbrojenie v doprave, čo s tými Delfínmi robia v Bratislave?

1. ok, dal by sa spraviť zväzok liniek, alebo prípadne v tebou spomínanom príklade napr. všetky linky, ktoré jazdia na úseku ASMN/Patrónka - Stupava, AS.
2. Mohli by si privyrobiť revízori z DPB.
3. Tu sa pozastavím, pretože tento bod má viacej rovín. Jedna vec je systém revízorov ako taký, druhá vec je jeho návratnosť a tretia vec je jeho manažment. Systém môže teoreticky fungovať, môžeš mať správne nastavený pomer výkonu revízora/ mzdy revízora/ výšky pokuty, ale nebude fungovať, ak bude chodiť na jednu linku zo 100. Takže tu by som nedával flintu do žita.
5. Aký last resort máš v MHD? Tapovanie aj SMS (ok, predpotopná a drahá vec) by sa dalo zaviesť aj v RAD.
7. Toto je chodenie po tenkom ľade nesystémovosti, ale viem si predstaviť, že príplatok by bol len v zónach 100+101(+111).

Väčšinou neprenášajú, keďže pobytový čas na Hlavnej stanici po príchode z Kútov až do pokračovania ako Os do Trnavy je vyše pol hodinu. Večerný Delfín ide najmä na zbrojenie a môžu ho takto v turnuse vymeniť za iný Delfín.

Wau, ďakujem za informácie, ktoré by som neviem či niekde našiel.

A to sa z trate 110 neprenášajú meškania?

A ten večerný skalický Delfín ide do/z BA kvôli údržbe, že jednu súpravu vždy servisujú v BA cez deň a druhú v noci?

Ja by som išiel tvrdšie a zaviedol to plošne. Tu sú zásady. Očíslujem ich, aby sa lepšie reagovalo.

1. Dve etapy: 1) jedna alebo dve pilotné nosné (farebné) linky. Nástup všetkými dverami. 2) celoplošný systém.

2. V prvej etape (6 mesiacov) by sa zamestnali (ideálne na DoPČ) dvaja revízori (prípadne personálny lízing z DPB), ktorí by chodili námatkovo na tieto linky. Každý plnohodnotný týždeň by sa testovala "hermetickosť" v kontexte dopadu na tržby (na tento účel počítam pod tržbami aj výnos z pokút). V jeden týždeň by chodili každý deň, v ďalší týždeň by chodili 3 dni, potom by nešli dva týždne vôbec. Proste zistiť "elasticitu" čiernych pasažierov.

Snažilo by sa nájsť také riešenie, ktoré by malo minimálny negatívny (ideálne pozitívny) dopad na tržby s tým, že pokryjú osobné náklady revízorov.

3. Vďaka prvej etape by sa zistila reálna potreba revízorov a mohla by sa spustiť druhá etapa. Revízori by chodili predovšetkým na nosné linky a linky v koridore nosných liniek (aby mali udržateľnú logistiku). Podľa môjho odhadu by kraj pokrylo tak 7-8 revízorov v absolútnom počte (nemuseli by fungovať naraz v jednom okamihu).

4. Dovolím si vysloviť premisu, že strach z revízorov + pokuty by mohol znížiť výpadok tržieb, ktorý dnes Arriva neeviduje, ale vieme, že je nenulový, pretože absolútne nič mi dnes nebráni kúpiť si lístok z Nív na Vrančovičovu a ísť do Rohožníka. Akonáhle prejdem okolo vodiča a validujem JCL/PCL, neexistuje tej sily, ktorá by ma z autobusu dostala. Som presvedčený, že Arriva takéto prípady vôbec neeviduje, takže sa tvárime, že neexistujú.

5. Nákup u vodiča by som ponechal 3 mesiace od začatia druhej etapy. Zároveň by som ho penalizoval príplatkom. Vyslovene ma vytáča, keď počúvam o počítačovo negramotných 65+ ročných ľudoch. Úplne zabúdame, že v čase, kedy sa do slovenských firiem dostal internet, to boli čerství tridsiatnici. Kvetinkové profily, ktoré z toalety na mobile odhaľujú svetové sprisahania sú dôkazom, že ak si niekto vie (alebo nechá) nainštalovať FB aplikáciu a zdieľať videá, neexistuje absolútne žiadny dôvod, prečo by si nevedel kúpiť cez aplikáciu IDS BK JCL/PCL. Naozaj počítačovo negramotní sú negramotní na všetkých frontoch a pravedpodobne chodia na poštu, cez ktorú komunikujú. Ak sa nemýlim, pošta sa nachádza na viacerých miestach a postkytuje asistovaný predaj. Po dohode by sa im dala pridať agenda papierových PCL. Alebo zrušiť hotovosť úplne s výnimkou dobíjania BČK. Ostrava štýl bejbe.

6. A čo linky do obcí "pánu bohu za obloky"? Tak isto, ako som si dnes istý, že ma revízor neskontroluje v niektorých konkrétnych linkách DPB, tak budú existovať linky v rámci Arrivy. No a čo? Prípadne, raz za štvrťrok spraviť raziu (jeden revízor sa bude voziť a druhý bude chodiť za autobusom s autom) a verte tomu, že to bude efektívnejšie ako v meste, lebo v takej Turni, kde každý pozná každého (bavíme sa o kohorte, ktorá cestuje VOD), stačí jedna razia za štvrťrok na to, aby sa o tom polrok rozprávalo.

7. Po skončení predaja u vodiča zaviesť párovú obsluhu zastávok MHD (takže napr. aj Pod stanicou smer Patrónka) a eventuálne, ak bude AS Nivy štrajkovať, tak poprepletať linky RAD po meste po rôznych konečných.

Nejaké základné princípy, viď moja odpoveď Ikemu (Ike-ovi? :D).

Ten flow si (v prípade zachovania nástupu prednými dverami) predstavujem takto:
a) Cestujúci má platný papierový lístok > ukáže ho vodičovi a ide dnu (tak to myslím je aj teraz, neviem či je u vodičov stále tendencia si ten lístok zobrať, skúmať ho a tváriť sa že naozaj overujú jeho platnosť ako za čias SL :D)
b) Cestujúci má platný lístok na karte (eCL alebo PCL) > priloží ho k čítačke a tá ho automaticky zvaliduje rovnako ako je to pri lístkoch z aplikácie
c) Cestujúci má platný lístok na karte a potrebuje doplatok do inej zóny > rovnaký postup ako v B, vodič po zobrazení dialogu o platnosti lístka klikne na "doplatok" a zadá kam cestujúci chce ísť
d) Cestujúci ma platný lístok v aplikácií > nascanuje kód ako dnes
e) Cestujúci si chce zakúpiť lístok > vodič má na obrazovke maticu dostupných taríf, s informáciou po ktorú zastávku je daná tarifa platná, a len klikne na príslušný typ lístka (viď nákres na obrázku), po voľbe konkrétneho lístka zadá počet lístkov pre jednotlivé kategórie (základný, zľavnený, atď.) a zvolí formu platby (hotovosť, dopravná karta, platobná karta).

V princípe súhlasím (aj keď možno by som pre tento účel rozlišoval mestskú aglomeráciu a odľahlé časti - v prvej fáze by mohol byť nástup všetkými dverami napr. v BA + zóne 111 kde je frekvencia tak vysoká že sa oplatí riešiť revízorov), ale aj v prípade ak by bola ambícia zachovať nástup prvými dverami, stále sa to odbavenie dá riešiť lepšie.

Cestujúci ktorí už majú lístok na karte by sa mali týmto lístkom len preukazovať, bez vyžadovania aby vodič niečo ďatlil do strojčeka (t.j. len priložiť kartu, nie hlásiť výstupnú zastávku a čakať kým vodič prescrolluje nekonečný zoznam). Výdaj lístkov by tiež mohol byť podstatne jednoduchší a rýchlejší keby sa volila konkrétna tarifa, nie zastávka (keďže taríf je menej a takmer všetky by mohli byť na jednej obrazovke bez scrollovania). Nebudem už otvárať témy ako je idiotské riešenie čítačky 2D kódov, čo tiež zdržuje, lebo predpokladám že krámy od Transdaty sa už do konca kontraktu meniť nebudú.

Tiež je na debatu či by nákup u vodiča nemal byť "penalizovaný" a lá poplatok za servis. Dnes je cena pri kúpe lístka dopravnou kartou vs v appke rovnaká a predpredaj dokonca, podľa mňa absurdne, drahší ako kúpa v autobuse kartou. Ale toto je zložitejšia téma, sám neviem prísť na model ako by to bolo ideálne, a sú aj dosť silné argumenty prečo to zachovať tak ako to je.

To by ma zaujímalo, že aký iný systém by si navrhoval?

Nástup prednými dverami je v dnešnej dobe úplná hlúposť. Absolútne všetky argumenty za neho sa dajú do pár sekúnd debunkovat

"Dodáva, že v niektorých prípadoch sa to musí stihnúť do ôsmich minút, čo je pri nástupe 50-60 cestujúcich stresujúce pre nich aj pre vodiča." - Možno keby sa kreténi z Arrivy a BIDky uráčili zaviesť normálny odbavovací systém namiesto uchovávania SADistického bordelu, tak by nemuseli riešiť stres z toho že musia odbaviť 7 ľudí za minútu.

Za mňa inak bude len pozitívne ak toto konečne bude viesť k tomu že sa prímestské linky budú viesť tam kam to logicky dáva zmysel na case-by-case báze, a nie dogmaticky na autobusovú stanicu ako keby to bol stred vesmíru.

Odomknutý link: https://dennikn.sk/4861092/stat-podcenil-privatizacnu-zmluvu-developer-meni-autobusovu-stanicu-v-bratislave-upravy-kritizuje-magistrat-aj-zupa/?cst=62f5ea1dd38e551a6127140a562c969d563771a39dcec1c801c77c6edcfa463a

Trnava a Záhorie sú sprejazdované s výnimkou Os 2009 a 2015 cez pracovné dni všetky (tieto idú na Galantu ako Os 4769/4767). V GVD 2024 neboli sprejazdované, ale to tam jazdili obiehacie súpravy 361 + 6x Bdteer. V GVD 2025 tam už jazdia 671 alebo 2x 671 (Os 2024/2031) opäť s výnimkou Os 2000/2005 kde je klasická súprava od Urpína alebo okrem večerných Os 2037/2038 kde je Delfín kvôli návozu do/zo Skalice. Pokiaľ ide o vlakvedúcich, dvaja sprevádzajú iba ak ide o zdvojenú súpravu 671 alebo súpravu zloženú z viac ako štyroch vozňov.

Môžeš si aj položiť otázku, či je nutné mať centrálnu autobusovú stanicu a či to to nie je prežitok, keďže veľa tých hlavných miest má autobusových staníc niekoľko.

Autobusová stanica na Nivoch nie je využívaná tak, ako sa čakalo, lebo Arriva odmieta platiť, lebo že vraj to je veľa. Prečo máš živiť ja neviem 90 nástupíšť, keď sa ich reálne využíva čo ja viem 40? Ale keď si dáš tú námahu a porovnáš, že čo ponúka AS Nivy a za akú cenu a čo ponúkajú iné autobusové stanice, tak cena je adekvátna. Samozrejme natíska sa otázka, ako som povedal, čo keď súčasný majitelia infraštruktúry nevyhrajú nový tender, čo to spraví s cenami.