Discussion Forum › General Discussion

Aby sme sa pochopili s tým Depom Krasňany(ďakujem za mínusky), išlo mi hlavne o nejakú alternatívu k súčasnej zúfalej polohe stanovišťa C- kto by si zobral na zodpovednosť nehodu, keby si cestujúci neskoro večer pozeral odchody N55 na výveske zastávky Depo Krasňany a zachytila by ho pritom električka idúca do Rače?

Mne sa zas zdá, že som na tomto webe zachytil informáciu, že sa s rozjazdom čakalo 2 minúty na vlak. Každopádne včera by teda trebalo čakať približne 7 a to je už dosť na to, že niektoré linky majú to kolečko LTT.

Môžeš prosím prepočítať s hodnotami zrýchlenia ako som napísal v predošlom príspevku?

Zrýchlenie v rozsahu 0 až 30 km/h rátaj 1,1 m/s/s. Od 30 km/h zrýchlenie plynulo klesá, ale aby si nemal komplikovaný výpočet, tak ho ber 0,5 m/s/s až do max. rýchlosti. Ako to vyzerá potom?

Teraz z brucha, čisto len zo šaškovania v exceli mi to vychádza, že vhodná je taká maximálna rýchlosť, pri ktorej čas na akceleráciu a brzdenie neprekračuje tretinu celkového času. Pri porušení tohto pravidla sú tie rozdiely medzi rýchlosťami zanedbateľné, čo ale neplatí o nákladoch.

K téme zvysovania rýchlosti...
Rýchlosť 60km/h je super...
Lenže zastávky na znamenie by bolo lepšie zaviesť (pred zastávkou spomaliť na rýchlosť 20-30km,keby sa niekto zabudne), mať rýchlejšie prejadzne výhybky ...

Zavedenie električkových zastávok na znamenie by znamenalo takmer nulové náklady... Vozy s dopytom by mali byť všetky...

Áno ja som robil.

Pri 80 km/h potrebuje vlak 40 s a 444 m na rozbeh.
Pri 1000 m úseku mu zostane na jazdu plnou rýchlosťou 112 m pri 80 km/h a 654 m pri jazde 50 km/h.

Tých 112 m dá pri rýchlosti 80 km/h za 5 s a tých 654 m pri rýchlosti 50 km/h dá za 47 s.

Celkové časy teda budú:
50 km/h: 25+47+25 = 97 sekúnd
80 km/h: 40+5+40 = 85 sekúnd

Rozdiel 12 sekúnd

Vybrané úseky sú aké konkrétne???

Ok, tak poďme na ten úsek 600 m

Akcelerácia a brzdenie:
20 km/h: 10 s / 27 m
30 km/h: 15 s / 62 m
40 km/h: 20 s / 111 m
50 km/h: 25 s / 173 m
60 km/h: 30 s / 250 m

Jazda:
20 km/h: 98 s / 546 m
30 km/h: 57 s / 476 m
40 km/h: 34 s / 378 m
50 km/h: 18 s / 254 m
60 km/h: 6 s / 100 m

Celková doba:
20 km/h = 118 s
30 km/h = 87 s
40 km/h = 74 s
50 km/h = 68 s
60 km/h = 66 s

Tie rozdiely sa pri vzdialenosti 600 m pri zvyšovaní rýchlosti zmenšujú.

A kde je hranica kedy sa už vyššia rýchlosť začne oplácať? Keď nie 60, prečo 50 a nie 40? Alebo 30?

Ten graf si spravil ty? Pekný je. Zaujímalo by ma ako by to bolo pri 80 km/h a medzizastávkovým vzdielnosťam 1 km. Hodnoty zrýchlenia a spomalenia necháme bez zmien.

ja by som povedal ze kazda sekunda je dobra, aj ked omnoho viac by spravila napriklad preferencia ako bolo vidno pri papalasskom prejazde cez petrzalku, kde elektricka nemusela zastavit na ziadnom prejazde
pretoze ked si povieme ze 60 je zbytocne vela a staci 50, tak odobnym postupom budeme vediet postupne zdovodnit ze ved staci 40, 30, ....

K svojmu výpočtu ešte prikladám aj graf

Nerozumiem o aké jalové kilometre sa malo jednať, keďže tie vlaky prejazdovali s pražskou linkou, čiže jalových km podľa mňa bolo nula ak mu zrovna niečo úplne nezdochlo keď to práve bolo na Slovensku.

Tak ono nemohol to potom tocit napriklad PH - KE a KE - BA - PH a opacne, alebo nejaku inu kombinaciu? Vsak uz teraz ma vlak PH - BA - ZA (jeden par) denne.

Ja som počul, že údržbovú základňu mal v Prahe a pri linke BA-KE musel riešiť jalové kilometre. Ono to celkom sedí aj s tým, že dnes na linkách BA-PH a KE-PH jazdí.

Ak ťa zlikviduje strata študákov tak si mal od začiatku asi zlý biznis model.

Reálny dôvod prečo Jančura odišiel bol skrátka že mu ten slovenský biznis nešiel až tak ako český, kde mal oveľa vyšší yield, a keďže nemal ani voľné kapacity na rozhadzovanie, logicky tie vlaky použil tam kde z nich vie vytrieskať viac peňazí. To je celé.

Inak Jančura kratšiu jazdnú dobu neponúkal, mal práveže viac zastávok než IC.

Ďakujem za mínusky a tak to skúsim obhájiť matematicky.

Akcelerácia električky je na základe pozorovaní 0,5 m/ss. Škodovky sú schopnejšie aj rýchlejšej, ale je to na úkor komfortu stojacich cestujúcich. Predpokladajme, že brzdenie je rovnaké.

Väčšina medzizastávkových vzdialeností na Vajnorskej radiále je v intervale 500 až 700 m (zaokrúhlime to na 600 m).

Pri (de)akcelerácii vyššie dosiahne električka rýchlosť 50 km/h za 25 sekúnd a 173 m, to isté platí o brzdení.

Pri rýchlosti 60 km/h je to 30 sekúnd a 250 m.

Pri medzizastávkovej vzdialenosti 600 m nám teda na cruise speed zostáva 254 m pri rýchlosti 50 km/h a 100 m pri rýchlosti 60 km/h.

Tých 254 m pri rýchlosti 50 km/h pôjde električka 18 sekúnd, tých 100 m pri rýchlosti 60 km/h pôjde 6 sekúnd.

Celkové časy na medzizastávkovom úseku:
600 m pri 50 km/h = 25+18+25 = 68 sekúnd,
600 m pri 60 km/h = 30+6+30 = 66 sekúnd.

Čiže pri priemernom medzizastávkovom úseku na Vajnorskej radiále ušetrí električka 2 (slovom dve) sekundy.

Aby sa oplatilo jazdiť rýchlejšie, chcelo by to väčšie medzizastávkové vzdialenosti. A to som okrem opotrebovania a spotreby nezohľadňoval riziko nechránených prejazdov. Pocit rýchlejšej jazdy je síce fajn, ale je to podobné ako keď idem 50 km/h z Vajnorskej na Šancovú a na každom semafore dobieham "pretekárov".

Problém vidím v tom, že každý mieri na najmenej náročného cestujúceho a úplne tu chýba služba pre človeka, ktorý by si povedzme ochotne zaplatil 50 € na linku do Košíc za cenu, že mu nad hlavou nebudú lietať plastové flaše od piva. Či ale na to existuje dostatočne veľký trh, je otázne. Resp. zrejme aj nie, keďže to nikto nerobí.