Discussion Forum › General Discussion

Ak, tak by malo zmysel, aby sa BIDka spravovala celý označník (a môžeme sa baviť o tom, či len v regióne alebo aj v meste), nie len o stĺpik. Na to však treba ľudí aj priestory. Nič z toho v čase vyhlasovania súťaže ale BIDka nemala (a nemá ani dnes).
Čo s nimi bude po roku 2031 dnes ťažko odhadovať.

Nebolo by jednoduchšie, aby stĺpiky spravovala BIDka? Čo sa s nimi stane po konci zmluvy s Arrivou?

Nemáš sa kde otočiť. Rieši sa to, ale je to na dlhé lakte.

Neplánuje sa.

Prečo L151 nejazdí až na konci Sliačskej ulice niekde pod lesom?
Alebo sa neplánuje zaviesť nejaká linka po Tupého ulici?

Mne osobne nejako nevadia tieto rozloženia ako to má Arriva spravené. Asi to bude aj tým, že už počas súťaže DPB som videl, že táto možnosť tam je. No podľa mňa stálo za zváženie, že miesta kde to bude takto rozdelené mohol byť celý ten symbol vozidla uprostred. Neviem či som zrozumiteľný no nebol by namontovaný na strane ale v strede. Bolo by to podľa mňa o niečo lepšie ako toto ale hovorím, mne osobne nevadí ani toto nejako.

Ono by nezaškodilo, si ten štandard prečítať celý, lebo aj takéto vyhotovenie ho spĺňa. Výška má byť minimálne taká, aby bolo možné pri dodržaní podchodzej výšky umiestniť 10 základných modulov - 5 má hlava označníka, 1 je názov zastávky, 1 je infosegment a 3 sú linkové tabuľky. Štandard tiež umožňuje umiestňovať segmenty aj na protiľahlú stranu.

Kým si DPB zvolil jednotne maximálnu výšku stĺpika s umiestňovaním segmentov na len jednu stranu, Arriva si zvolila menší stĺpik s umiestňovaním segmentov na obe strany.

V danom konkrétnom prípade je na označníku 11 segmentov, takže ten 11. musí ísť pri danej výške na druhú stranu. Dodávateľ, ktorý toto skladal dokopy, zvolil (podľa mňa celkom logické) riešenie v rámci ktorého rovnomerne rozložil segmenty na obe strany, teda že na opačnej nie je len 1 samostatný segment. Ďalším riešením by bolo dať tam len čísla liniek, čím by sa všetko zmestilo len na 3 linkové segmenty, ktoré na jednu stranu vyjdú.

Vitrínky sú už kompletizované, druhá polovica okresu Pezinok ich dostane rovno pri inštalácii, Senec a Šamorín už rovno aj s finálnymi cestovnými poriadkami. Na ostatné označníky sa budú inštalovať dodatočne, všetko by malo byť hotové do konca mesiaca.

Celý označník patrí Arrive, BIDka koordinuje miesta osadenia a dodáva grafické podklady.

Z Valcových vyjadrení som to chápal inak.

Označníky sú v správe dopravcu.

A tie stĺpiky rieši Arriva? Ja som si myslel, že BID-ka.

Teplice na ceste k plne trolejbusovej MHD - https://www.cs-dopravak.cz/teplice-opet-posilily-vudci-ulohu-trolejbusove-dopravy/

Ako vidno na tomto videu, na elektronickej tabuli na Moste SNP nie je uvedený ako cieľ busu 29 aj hrad Devín. Celkovo je orientácia na tých nástupištiach pod mostom dosť neprehľadná nielen pre cudzinca (chýbajú nejaké orientačné značky kde sa nachádzajú jednotlivé nástupištia). Nemohol by s tým DPB niečo urobiť? Sorry že to hádžem tu, ale niekto z DPB tu snáď je. https://youtu.be/B7s5LhNE-AQ?t=51

Ešte raz a zjednodušene.

Aký je pre Teba ako dopravcu 0000, a. s., ktorý chce komerčne podnikať na trati 120 rozdiel medzi stavom:
a) keď vo verejnom záujme vykonáva dopravu ZSSK s hustým taktom a ty v ňom nevieš nájsť bonitnú dieru,
b) keď vo verejnom záujme vykonáva dopravu RegioJet spolu s Arrivou s hustým taktom a ty v ňom nevieš nájsť bonitnú dieru.

Či sa robia súťaže alebo nie, časové polohy vždy určuje štát. Dokonca na tento účel vznikol po 13 rokoch od zákonnej povinnosti Plán dopravnej obslužnosti. Vstupom na strane komerčného dopravcu vo verejnom záujme (na základe výsledku súťaže) bude kvalita a cena za vlkm. Časové polohy bude stále určovať štát.

Rozumné riešenie, tiež to tak riešim. Len tu som sa nechal nechtiac vtiahnuť.

Prepáč, ale tu miešaš batáty s maniokmi. Bavili sme sa o prístupe komerčného dopravcu na infraštruktúru s cieľom vykonávať komerčnú dopravu. A tu sú dve obmedzenia:
a) saturácia trhu,
b) test hospodárskej rovnováhy.

Sám uznáš, že prístup "zrušme dotované vlaky aby sme hypoteticky vytvorili lepšie podmienky pre potenciálneho súkromníka" by slovenská (a žiadna iná) verejnosť neakceptovala. Už som spomínal, že štát má mať záujem byť maximálne hospodárny (teraz neriešme, že to tak nevyzerá) a odovzdanie bonitných vlakov súkromníkovi na komerčnej báze s tým, že štát si nechá stratové zisky je zhoršovanie hospodárskeho výsledku štátu.

Možno som Ťa nepochopil, ale aké máš riešenie? Ten strapatý takt zrušiť?

Test hospodárskej rovnováhy je akože strašiak, ale nespúšťa sa automaticky. Za posledné roky sa uplatnil raz, alebo dvakrát a žiadateľom bol štát, pričom regulačný orgán rozhodol v neprospech žiadateľa.

Krátko k súťažiam:
Súťaže na Slovensku zlyhali pretože a) nie je seriózny záujem a b) v 2017 sa súťaže vyňali zo zákona o VO a boli v réžii ministerstva, ktoré ich robiť nevie (rozhodne nie podľa zákona 514/2009).

Súťaže budú povinné od decembra budúceho roka. Pri slovenskom know-how, skúsenosťami s kvalitou zadávacích podkladov do súťaží z dielne štátu a eventuálne zmenu vlády očakávam, že to bude game-changer a AAA skrachujú ako prvé.

Ako pracovník železničného dopravcu sa týmto teoretikom len smejem a do diskusie ani nevstupujem.

Prečo máme 0% dotovaných vlakov vozených súkromníkmi?
Prečo máme len 2 súkromných dopravcov, ktorí realizujú komerčnú dopravu?
Prečo štát na BA-KN už x rokov nie je schopný urobiť serióznu súťaž?
Prečo štát na ZA-Rajec už x rokov nie je schopný urobiť serióznu súťaž?

Treba do niektorých vecí vidieť hlbšie a nájdeš odpovede na otázky.

Áno, pre súkromníka je veľmi atraktívne ísť z TT do BA rýchlosťou 80 km/h, lebo dotovaný Os má prednosť a komerčný Ex by narušil strapatý takt.