Discussion Forum › General Discussion

Premisa ze dialkovym cestujucim menej zalezi na case prijazdu je chybna, dialkovymi vlakmi sa necestuje len na vylety. Napriklad v relacii Praha - Bratislava sa velka cast sluzobiek robi vlakmi a ubezpecujem ta ze keby to denno-denne meskalo pol hodinu (co bude, lebo ZSR pri reko koridoru zas nespravia vylukovy CP) tak to tym ludom bude sakra vadit.

Skor treba hladat sposoby ako minimalizovat prenasanie meskani z jedneho druhu na druhy (napr. flexibilnejsim riadenim dopravy, ako pisem nizsie) nez si to rubat stylom Os uber alles, v dialkovej doprave hodina sem - hodina tam. Lebo to potom dost degradujeme tu zeleznicnu dopravu.

Ten posledny odstavec je to kde sa skryva pointa. Dialkova doprava podla mna prednost mat musi, lebo sice dopady na cestujuceho si porovnal dobre (aj ked pri leteckej doprave si akosi zahrnul len leisure sektor - ubezpecujem ta ze mitingy v Londyne tesne po prilete sa planuju, inak by sa denne sluzobky ani nedali robit), lenze potom su tu aj dopady na siet, vratane pripojov a podobne. Uprednostnenim ECcka v Bratislave mozes uplne kludne rozbit nejaky primestsky vlak pri Prahe.

Ale! Co je to klucove je akym sposobom sa ta prednost realizuje. Na ZSR je mantrou sled vlakov, ak je raz v grafikone nakreslene ze vlaky pojdu v tomto poradi a pripadne sa budu krizovat v dopravni X (ak je to jednokolajna trat), tak to tak proste bude a ani boh s tym nepohne. Takze ak nam meska EC z Budapesti 20 minut, Os do Malaciek bude pekne cakat v BA a nasledne meskat cca 15, namiesto toho aby Os do Malaciek odisiel vcas a potom sme ho podrzali niekde v Devinskej Novej Vsi, alebo Zohore, ked ho uz dobehne to EC. Bohuzial takuto flexibilitu ZSR velmi nedavaju (hoci o sto kilometrov severne to zazivam bezne). Uplne peklo je to potom na jednokolajnych tratiach, kde ZSR sice aj v roku 2020 zivia v kazdej tretej stanici vypravcu, vyhybkara a sluzobnu macku, ale ze by sa to vyuzilo na nejake flexibilnejsie riadenie dopravy, to nehrozi. Potom sa stava take ze vlak do Humenneho caka v Dlhom nad Cirochou na polhodinu zmeskany vlak z Humenneho, namiesto toho aby isiel aspon trochu naproti a vykrizovali sa v Kamenici nad Cirochou, takze si tiez vyrobi 30 minutovu sekeru, ktoru nasledne prenesie na REX do Kosic, ten ho prenesie na IC do Bratislavy, tam ZSSK podrzi posledny pripoj do Kutov a cestujucim v Malackach potom ujde pripojny autobus, lebo dezintegrovana doprava.

Druhy problem su pripoje. To je bohuzial dopad toho ze tu stale prevadzkujeme dopravu v atraktivnych intervaloch ako napr. dve hodiny, takze aj keby sa ZSR odhodlali z dopravneho hladiska ten Os z Bratislavy vypravit cas (a nechat ho obehnut v Zohore), tak je tu stale ZSSK ktora s tym nebude suhlasit lebo pripoj a lebo prestupujuci cestujuci. Tento problem by neexistoval keby sme mali intervaly primerane velkosti aglomeracie, takze dalsi regiovlak by isiel za chvilu.

"Hlavne keď cestujem do práce, tak počítam s tým, že ten osobák nemusí ísť včas a radšej idem o 30 minút skôr, zatiaľčo Ex/EC/IC vlaky majú častokrát prestupné väzby, ktoré sú uskutočniteľné len párkrát denne. "

Čiže pravidelný cestujúci, ktorý každý deň ide do práce má rátať s meškaním a jednorazový cestujúci, ktorému (nehovorím, že vždy) oveľa menej záleží na čase príjazdu do cieľa musí ísť kompletne punktlich?

Rozumiem argumentu s prestupovaním z EC na EC, no tie sa čakajú (a aj preto meškajú) a keď je meškanie enormne veľké, tak väčšinou ide o menej ako 2 hodiny ďalší. Pri prestupoch na veľké vzdialenosti proste s prestupmi počítam. A ak nechcem, idem lacnejšou leteckou dopravou.

A nie je hlavný problém teda v tom, že stav a priepustnosť železničnej infraštruktúry je u nás tragická?

Zaujímavé, keď som sa na to pýtal "zaslúžilého obyvateľa" Romanovej, nepamätal si to... Ja sa v okolí Zrkadláča pohybujem až od roku 2003 a vtedy to tam už nebolo, akurát si pamätám, že križovatka pred DK mala ešte cyklopriechod na vetve pri banke, ale aj ten nejako postupne zanikol.

A o com je potom verejna doprava, ked sa musim trepat o 30 minut skor "lebo moze meskat"? To sa potom neda hovorit o spolahlivej verejnej doprave a v takom pripade rovno volim inu alternativu.

Na dráhe je vždy niekto, kto sa musí prispôsobiť. Otázne je, prečo to musia byť pravidelní cestujúci cestujúci za prácou, ktorých aj menší nedostatok odradí od vlaku a cestujú autom, alebo prevažne jednorazoví cestujúci, ktorých meškania až tak nezabolí.

Dám Ti malý krátky test. Neťukaj sa na čelo:

Letecká linka Viedeň - Los Angeles. 14 hodín. Ak let mešká z akýchkoľvek dôvodov hodinu, tak nad tým mávneš rukou. Ísť inak ako letecky by Ťa nenapadlo. Určite si neplánuješ míting v Los Angeles 15 minút po prílete. Absolvuješ možno 3-5x za život.

Letecká linka Bratislava - Londýn. 2 hodiny. Ak let mešká z akýchkoľvek dôvodov hodinu, tak nad tým mávneš rukou. V princípe ísť inak ako letecky (autom, busom) by Ťa nenapadlo. Určite neplánuješ míting 15 minút po prílete. Absolvuješ možno 1x za dva roky.

Železničná linka Budapešť - Praha. 7 hodín. Ak vlak mešká pol hodinu, tak nad tým mávneš rukou. V princípe by si musel mať iný dobrý dôvod ísť autom. Určite neplánuješ míting 15 minút po plánovanom príjazde. Absolvuješ (vzdialenosť) možno 1x, 2x ročne.

Železničná linka Bratislava - Košice. 4 hodiny. Ak vlak mešká pol hodinu, tak nad tým mávneš rukou. Možno Ťa napadlo ísť autom, ale predsa len, ak si sám, vlak sa oplatí a je pohodlnejší. Určite neplánuješ míting 15 minút po príjazde. Absolvuješ možno 1x za dva týždne.

Železničná linka Malacky - Bratislava. 38 minút. Ak vlak mešká pol hodinu, je to sakra problém. Pozeráš darex.sk a hľadáš si spoľahlivejší dopravný prostriedok. V práci máš byť na čas a nikto nerieši, že Ti meškal vlak, však si len tuto od Malaciek. Absolvuješ denne.

A teraz mi povedz, prečo pravidelní cestujúci, ktorí zbožne pozerajú na autá a sú najväčší činitelia dopravných zápch v meste, pričom ich lákame na "spoľahlivú", segregovanú, prímestskú železničnú dopravu, majú byť cestujúci druhej kategórie?

Porovnaj si už len také dva maximalistické scenáre:
1. ak by všetci cestujúci z prímestských osobných vlakov presadli do áut vs.
2. ak by všetci cestujúci z EC vlakov (bez rátania tých, ktorí využívajú EC na prímestskú dopravu) presadli do áut.

Tým samozrejme nehovorím, že EC majú meškať 4 hodiny. Ale proste odstaviť osobný vlak z Malaciek plný prácechtivých ľudí v Lamači na 20 minút (teda zastávku pred konečnou), pretože sa (hííí) blíži zmeškané EC z Prahy, mi pripadá ako všemožná snaha vyhnať cestujúcich.

Romanova sa zrušila po tom, čo bol vybudovaný alternatívny nový cyklochodník popri Chorvátskom ramene od Technopolu po "priehradu" (neviem aký to má odborný názov) za dnešným Kauflandom, kde sa napojil na už existujúci chodník popri ramene. Bolo to medzi rokmi 2002-2004

A akú? ECčkami cestujem niekoľkokrát mesačne a vyložene nenávidím, keď ako koza poskakujeme za nejakým pribrzdeným osobákom a nadelí nám to meškanie, ktorého sa nezbavíme do konca trasy. EC vlaky by mali jazdiť včas pretože je to (spolu s IC) najprestížnejšie spojenie a aby to dennodenne tranzitovalo do inej krajiny omeškané zo Slovenska len z toho dôvodu, že regionálne Sko, ktorého 85% osadenstva cestuje do práce alebo do školy proste nesmie pred seba za žiadnu cenu pustiť vlak prechádzajúci cez viacero krajín, ktorý má takmer v každej stanici tesne naviazané prípoje, tak to mi príde jemne z cesty.

Áno, dáva to logiku.

Akože EC z Pešte do Hamburgu má hrať druhé husle oproti usmolenému lokálnemu vymetáku? Vážne?

Prečo by mal mať S-Bahn na trati vyššiu prioritu ako EC?

Súhlasím..

To chce najprv prekopať myslenie železničiarov, aby pochopili, že S-Bahn má mať vyššiu prioritu ako diaľkové expresy

Ja by som hlavne ocenil, aby ten "S-Bahn" jazdil krížom cez mesto od DNV po Nové Mesto a podobne, lebo aby som na HLST čakal vo vlaku 20 min., nech sa Os z Bernolákova prehodí na Os na Kúty je čistý nonsens. Máme sa tu ešte čo učiť, celé je to zatiaľ dosť vtipné a v plienkach.

Tá stanica Patrónka nahradí Železnú Studienku, alebo zostanú obidve stanice? Nebudú potom príliš blízko seba?

K tej škodlivosti znečistenia musím pridať pár faktov. Ešte za komunizmu si súdruhovia nechali urobiť prieskum, či znečistenie ovzdušia skracuje život, či je vôbec škodlivé. Ako najhorší vyšiel ústecký - vtedy tuším severočeský - kraj, a preto to bolo tajné, aby sa ľud nedozvedel pravdu o znečistení. Po revolúcii som sa k týmto údajom dostal, keďže boli odtajnené a div sa svete, všetko je úplne inak! Keď adjustovali dáta na zloženie populácie, vyšlo im, že nižší vek na severe Čiech súvisí s vyšším % Rómskej populácie na Mostecku a Ústecku, keďže toto etnikum má výrazne nižší priemerný vek (kvôli známym faktom ako je nezdravý životný štýl, obezita, alkohol, fajčenie...). Majoritná populácia v uvedenej oblasti nemala nijak štatisticky významne priemerný vek znížený.
Ale vás bude určite zaujímať situácia na Slovensku. Takže najvyšší priemerný vek bol v Bratislave, potom v Košiciach, ďalej v priemyselnom páse Považia od Trenčína až po Poprad. Potom Trnavský okres a ďalej nasledovali rôzne menej priemyselné okresy a na konci boli ako najhoršie, div sa svete - bolo celé južné Slovensko a okres Stará Ľubovňa. Priemerný vek vôbec nekoreloval s priemyslom či znečistením, ale so vzdelaním - skrátka, čím vyššie vzdelanie, tým dlhšie dožitie a naopak. Samozrejme, že to korelovalo s fajčením, cigarety naozaj významne skracujú život, je to skrátka neodškriepiteľný fakt. Vzdelaní ľudia viac dbajú o životosprávu. A ďalej s percentom obyvateľov maďarskej národnosti - čím viac Maďarov v okrese, tým kratší vek! Nedávajte mi za toto mínusky, nemám nič proti Maďarom, sú to proste fakty, naviac fakty ľahko vysvetliteľné. Občania maďarskej národnosti viac fajčia a vzhľadom k poľnohospodárskemu prostrediu majú viac zabíjačiek, jedia viac klobás, slaniny a celkovo viac (a silnejšie) údia. Domáca klobása sa vám neskazí mimo chladničky, kúpenská - keďže je údená len symbolicky - áno.
Úloha znečistenia sa nezmyselne démonizuje. V Bratislave je to tak, ako sa to tu už spomínalo - znečistenie od Slovnaftu sa vďaka rovine rozfúka a naviac vďaka prevládajúcim západným vetrom väčšinou mimo mesto. Tým nechcem povedať, že znečistenie nie je potrebné redukovať na čo najmenšiu mieru, ako Ružinovčan som sa nadýchal smradu z Dimitrovky za socíku až až a som rád, že to už nemusím dýchať. Ale fajčenie, keďže tie hrôzy z cigarety idú v oveľa koncentrovanejšej miere priamo do pľúc nezriedené, je neporovnateľne škodlivejšie. Obvyklá fráza fajčiarov, "že fajčenie až tak neškodí, keď sa prejdeš po centre Bratislavy, nadýchaš sa smradu z áut oveľa viac" je jednoducho v rozpore s faktmi. Tie hovoria niečo úplne iné. Takže nefajčite - najjednoduchšie opatrenie, ako si neskrátiť život. A jesť môžete úplne všetko, aj slaninu (ak nie je po domácky preúdená), pokiaľ dodržíte pestrosť stravy a budete teda jesť aj zeleninu či ovocie. Čiže všetko, ale z každého len trošku. Aj alkohol môžete piť, avšak - podľa postavy ožrana z Limonádového Joe - "Alkohol konzumovaný v malých dávkach neškodí v žiadnom množstve". Takže pite, pokojne aj denne, ale len keď dokážete zostať pri malých dávkach. Kto nedokáže dodržať malé dávky, musí, žiaľ, úplne abstinovať...

V stredných zemepisných šírkach sa vďaka prevládajúcim západným vetrom z dôvodu rotácie Zeme a vplyvu Coriolisovej sily budovali väčšie fabriky v mestách vo východných častiach tak, aby zbytočné spolodiny neboli fúkané do centra, ale naopak, von z mesta. To je aj pekný príklad Bratislavy, kde (až na VW) je väčšina priemuslu produkujúceho emisie na východe.

Existuje aj hypotéza, že to je jeden (nie jediný) z dôvodov, prečo je bývanie v prímestských obciach na východ od Bratislavy lacnejšie ako bývanie na Záhorí. Na Záhorí je proste čistejší vzduch. V meste je samozrejme Slovnaft cítiť, lebo vietor môže lokálne prúdiť aj z východu, ale prevládajúce vetry sú západné. Samozrejme, že výber lokality pre priemyselné aktivity nie je determinovaný výlučne prevládajúcimi vetrami, ale aj inými faktormi, no v minulosti to bolo nie zanedbateľným vplyvom.