Discussion Forum › General Discussion

Tak priznajme si zasa, že to malo marketingovo-politický podtón. Na jednej strane admirál, ktorý teda zasadil sebemenším pokusom ZSSK o marketing plesnivý kôl rovno do srdca, na druhej strane Radim akoby člen opozičnej strany. Rozhodne to ľudia nevnímali rovnako, pričom pri týchto búrkach v šerbli úplne zanikli ďalší dvaja dopravcovia, ktorí akoby ani neexistovali.

Tie IC ZSSK vlaky sú úplne porovnateľnŕ s RJ, v drobnostiach lepšie a iných drobnostiach horšie. Čo sa už nedá povedať o rýchlikoch.

Porovnaj si kolko ludi nariekalo za IC ZSSK ked nejazdili a kolko narieka za IC RegioJet.

Navyse by ma dost zaujimalo co rozumeis pod "lukrativnymi vykonmi" v dotovanej doprave?

Myslis, ze Nesrovnal pripravi na Starom moste aj akciu “Rozlucka s molochom”? ?

Ťa serie, že ti u nich neprechádzajú tvoje sprznené projekty, čo? Inak evidentne vôbec netušíš, čo JASPERS je.

Tak Jaspers je najväčšia pijavica na Eurofondy. Ich odbornosť končí v okamihu keď treba umne presmerovať financie tam, kde to vychádza "efektívnejšie" a každý si môže domyslieť čo sa za efektívnosťou skrýva. Vznikla divným spôsobom a nikoho nezaujíma že sa nezúčastňuje žiadnych transparentných verejných súťaží na výkon "expertíznej činnosti". Kde sú novinári a politici ktorí neúnavne bojujú za transparentnosť. U tejto firmy držia pysk. Prečo asi - nuž pozrime si priezviská a je to jasné. Už roky je výnimočnou organizáciou pre túto oblasť - prečo asi to nikoho nezaujíma. A ak určujú ešte aj ako má nebodaj vyjsť dopravný prieskum tak zbohom.

Všetci budeme plakať za štátnym molochom. Smútočné pochody sa budú robiť po celej republike. ?

Jó, papiere socialistických plánovačov zniesli všetko. Realita bola však iná.

ďakujem.

Bradford Trolleybus dewirement in 1972


https://www.youtube.com/watch?v=YmYv_9BKGNk

Načo mu odpisuješ? ?

Prečo, liberalizácia nie je na škodu pokiaľ tam neoxiduje jeden nemenovaný súkromník. So zbytkom nie sú žiadne problémy, a v mnohých prípadoch prinášajú aj kvalitatívne či časové prínosy. Navyše, ak to odbremení štátny rozpočet....Prečo nie...

Toto nevyslovuj nahlas. Taký bonzák odtiaľto to nahlási KDI a šup, mestké okruhy či obchvat ostanú bez zmeny a v centre pribudne 7924895658556622 svetelných križovatiek po štýle farského - niektoré smery viac ako 3 minúty červenej...nakoľko stačí aby prešla električka a cyklus sa resetne do bodu začiatku A bude to dlho obchvatom, a centrom ešte horšie...

Inak ale áno, Pe-Kramáre či Pe-Rača je najrýchlejšie centrom (Pe-SNP-Hodžovo-a buď hore na klamáre, alebo rovno na račko a dalej...) Smutné...

"Typickym prikladom za vsetko je Petrzalka."

Ono, v tej Petržalke hlavne neboli dobudované služby a administratíva (popri trati budúceho metra) a priemysel Juh (južne od Janíkovho dvora). Takže toto nemala byť čisto obytná štvrť.

Ano, ale to je nieco, co sa nemeni. A narast by bol aj tak.
No taky obyvatel DNV sa uz nemusi za nakupmi trepat cez pol mesta do Auparku, ide po Bory.

A toto co popisujes, je prave sialenost bratislavskej dopravnej politiky. Cesta absolutnym stredom mesta je rychlejsia.

Počty odchádzajúcich osôb zo ŠÚ SR. Majú to aj na stránke, je však potrebné ich harmonizovať do spracovateľnej podoby a maticu vzdialeností z GISov. Podklady čerpané z geofabrik.de, čo sú voľne dostupné poklady z OSM. Súradnicový systém SJTS-K. Bola to len časť analýzy, robila aj dotazníkový prieskum, ale k inej téme.

Odkiaľ získala vstupné dáta? Nejaký dokument, dotazníkový prieskum?

Pomerne často sa musím presúvať z Petržalky na Kramáre. A realita je taká, že po otvorení Sitiny som si pochvaľoval, ako je to cez m. Lafranconi rýchle. Lenže po vybudovaní svetelnej križovatky pri Kauflande pred Patrónkou sa to tam zdrží. A zápchy na spojení D1 a D2 veruže sú - veď sa tu spájajú 2+2 pruhy a zdrží sa to dosť. Takže posledného pol roka zvyknem ísť cez most SNP, je to fakt rýchlejšie. Ale častejšie chodím MHD - a-93 + t-212 je "good option".

Minulý rok som viedol diplomovú prácu, kde študentka toto sčasti skúmala v okresoch Pezinok a Senec vo vzťahu k Bratislave. Nebol to výskum do Nature a porovnávala roky 2001 a 2011, no vyšiel jej vysoký nárast.

V roku 2001 1 056 225,68 km/denne a v roku 2011 1 700 587,29 km/denne. Pohyb mimo skúmaného územia neuvažovala. Oba údaje jednosmerne a účel len zamestnanie.

Rovnica bola jednoduchá:
vzdialenosť i-j * počet dochádzajúcich i-j

Skúmala to aj na úrovni obcí (aký prepravný výkon ktorá genereuje) a hybnosť rástla bez ohľadu na to, či sa obec populačne zmenšovala alebo zväčšovala (tu boli rozdiely veľké).

Ten prieskum bol parciálny a vôbec nešiel do hĺbky, no nejaké trendy to tiež naznačuje.