Reply on: 810zssk #224397:
Úplný súhlas.Ale doteraz ma zaráža bezbrehosť mojej naivity, ktorou som trpel pred 4-5 rokmi pri predstave, že v organizačnej štruktúre objednávateľa je zaradený útvar s tímom ľudí, ktorí analyzujú náklady na verejnú dopravu, efektívnosť a izochróny v prípade dostupnosti, kreslia grafikony a pripravujú podklady do zmluvy pre dopravcu. Realita ma prefackala a zistil som, že pod objednávateľom si je potrebné predstaviť väčšinou jedného zamestnanca úradu, ktorý popri inej robote zabezpečuje administratívu okolo zmluvy, pričom dopravca si určuje kam bude jazdiť a objednávateľ to platí.
Túto realitu som definitívne prijal, keď som bol na rokovaní v nemenovanom kraji ohľadom vzniku IDS a boli tam aj zástupcovia miest, ktoré si objednávajú vlastnú MHD, pričom zástupkyňa z jedného mesta (tzv. pani zlatá) sa na mňa pri prezentácii návrhov oborila, že "s týmto rozhodne nebude súhlasiť náš dopravca". Na moju otázku "odkedy dopravca vo verejnom záujme rozhoduje, kde bude čo jazdiť?" mi odpovedala stručne "odjakživa" ?

Ike
Gross contract je, že stratu dopravcu (oprávnené výdavky) financuje objednávateľ spätne na konci zúčtovacieho obdobia v plnom rozsahu. Ten zo služby nemá žiadny zisk ani stratu. Takto funguje napr ZSSK.
Net contract je, že objednávateľ pred sledovaným obdobím vypočíta náklady na jednotku dopravného výkonu (vzkm resp. vlkm) a vypočíta predbežnú stratu na konci obdobia, ktorú dopravcovi buď vopred, alebo po zúčtovacom období vyplatí. Prípadný zisk je ziskom dopravcu, rovnako ako aj strata. Takto funguje RJ na trati BA - KN.
Každý z typov má svoje riziká a výhody. Druhý typ napríklad prenáša časť rizika na dopravcu v prospech jeho prípadného zisku, takže je motivovaný k lepšiemu vzťahu k zákazníkom. To je ale teória. Napr. zmluva s RJ (na nete je dostupná) je riešené tak, že RJ vzhľadom na nastavenú predpokladanú stratu a územie, cez ktoré premáva, reálna strata nehrozí.
Prvý typ zase veľmi nemotivuje ZSSK riešiť dopravnú politiku (čo by asi ani nemali), ale zase, keď nechcú degradovať svoj komerčný produkt - IC vlaky (cestujúci to v princípe nerozlišuje), nemali by zanedbávať ani dopravu vo verejnom záujme, hoci o financie strach mať nemusia.
Tie typy zmlúv majú rôzne subtypy, ak sa nemýlim na Slovensku sú vo verejnej doprave celkovo 4 druhy zmlúv.