Reply on: MatejBA #224400:
Samozrejme trasy som dal len približné, ako rôzne alternatívy rôznych štúdii z rokov minulých. Každý rok nový variant (rok 2017 priniesol najzaujímavejšiu perličku - šalinu do vajnôr), a rozpísal si celkom fešne - skrátak riešenie priečnych trás tak, aby vznikli alternatívy súčasných dvojlinkových variánt , a súčasne v prípade MU je kam presmerovať vozy. Napríklad v súčasnosti KV+doom = ak od tunela KDEKOĽVEK sa dačo stane..stojí všetko. Ani KV nie je obojsmerná (až po modernizácii) žeby sa tam vozy vedeli zvrtnúť a vrátiť a následne tvoriť ako taký interval po znovusprevádzkovaní. BTW, v pôvodnom príspevku som chcel napísať Riazanskú...až po odoslaní som postrehol že som zapísal Pioniersku
aj keď....aj pionierska by mohla byť zaujímavá....
Ike
Gross contract je, že stratu dopravcu (oprávnené výdavky) financuje objednávateľ spätne na konci zúčtovacieho obdobia v plnom rozsahu. Ten zo služby nemá žiadny zisk ani stratu. Takto funguje napr ZSSK.
Net contract je, že objednávateľ pred sledovaným obdobím vypočíta náklady na jednotku dopravného výkonu (vzkm resp. vlkm) a vypočíta predbežnú stratu na konci obdobia, ktorú dopravcovi buď vopred, alebo po zúčtovacom období vyplatí. Prípadný zisk je ziskom dopravcu, rovnako ako aj strata. Takto funguje RJ na trati BA - KN.
Každý z typov má svoje riziká a výhody. Druhý typ napríklad prenáša časť rizika na dopravcu v prospech jeho prípadného zisku, takže je motivovaný k lepšiemu vzťahu k zákazníkom. To je ale teória. Napr. zmluva s RJ (na nete je dostupná) je riešené tak, že RJ vzhľadom na nastavenú predpokladanú stratu a územie, cez ktoré premáva, reálna strata nehrozí.
Prvý typ zase veľmi nemotivuje ZSSK riešiť dopravnú politiku (čo by asi ani nemali), ale zase, keď nechcú degradovať svoj komerčný produkt - IC vlaky (cestujúci to v princípe nerozlišuje), nemali by zanedbávať ani dopravu vo verejnom záujme, hoci o financie strach mať nemusia.
Tie typy zmlúv majú rôzne subtypy, ak sa nemýlim na Slovensku sú vo verejnej doprave celkovo 4 druhy zmlúv.