Reply on: jsk #8056:
Z těch mlhavých zmínek, co občas ze ZSSK vylezou, tak by to mělo vypadat spíš takhle: http://www.railfaneurope.net/pix_frameset.html
nebo takhle: http://www.railfaneurope.net/pix_frameset.html
(poslední série vyrábí Siemens v Praze na Zličíně)
a nebo takhle: http://www.railfaneurope.net/pix_frameset.html
(to je zase výrobek z osvědčeného Bautzenu)
Ovšem pokud je pravda, že soupravy s lokomotivou a řídícím vozem nejsou na Slovensku možné, tak nevím, nevím... Ucelené jednotky totiž moc výrobců nedělá, kromě toho Holandska je to totiž na "západě" řešení hodně neobvyklé!


Papyr
471:
- ma zberac, elektrovyzbroj a elektromotory
- ma na poschodi prvu triedu
- priestor pre cestujucich je ukrateny o ten kus, kde je el. vyzbroj (hore 5 okien, dole 4 okna)
- obsaditelnost 59 sedadiel (23 v prvej triede, 36 v druhej triede plus 3 miesta pre vozicky)
971:
- nema zberac ani motory, je to obycajny vozen iba s riadiacim stanovistom pre vodica
- na oboch poschodiach ma len 2.triedu
- priestor pre cestujuciích je vacsi (8 okien hore, 5 okien dole + 1 okno v strednej urovni nad zadnym podvozkom)
- obsaditelnost 117 sedadiel 2. triedy + 3 miesta pre vozicky
Pre uplnost, stredny vozen 071 ma 134 sedadiel. Vid tiez
http://vlaky.net/servis/sprava.asp?lang=1&id=686
K ostatnym otazkam:
1) preco bez motorovej casti?
Lebo ZSSK maju dost, az nadbytok lokomotiv. Nie je problem pripojit takuto nemotorovu jednotku k Pershingu. Zaroven taka nemotorova jednotka poskutyje omnoho viac miest pre cestujucich a je lahka. Vagony su hlinikove a vazia tolko (45,4 t), ako klasicke jednopodlazne vagony ktore pozname (44 t), zato tie klasicke maju len 80 sedadiel v porovnani so 117 resp. 134 miestami v poschodovych hlinikacoch.
Naviac suprava bez motoru bude moct byt tahana po vsetkych tratiach - nielen elektrifikovanych 3kV, ale aj elektrifikovanych 25kV ci uplne neelektrifikovanych - podla pripojenej lokomotivy. Cesi zatial nedokazali vyrobit tuto jednotku pre striedave napatie a v diesel verzii ani o tom neuvazuju.
No a posledny faktor - cena. Netreba rozpravat o tom, ze najdrahsi je na tom ten motor a elektrovyzbroj.
2) nebude problematicke a drahe furt manipulovat s lokomotivou?
Prave preto su na oboch koncoch riadiace vozne. Ak sa do slovenskych rusnov domontuje zariadenie na dialkove ovladanie lokomotivy, tak ta lokomotiva bude moct vlak nielen tahat, ale aj tlacit. Takze ziadne prepriahanie, jednoducho pri ceste z KE do PO pojde lokomotiva klasicky v cele vlaku, v Presove si rusnovodic prelezie do zadnej 071 a odtial bude ovladat lokomotivu, ktora do KE vlak DOTLACI. Tam si opat presadne do lokomotivy a ODTIAHNE vlak do PO. Nie je potreba ziadneho rozpojovania, obchadzania, spojovania - lokomotiva je TRVALE prilepena na jeden koniec supravy. Vyzaduje to iba domontovanie mnohoclenneho ovladania.
3) Naco to potrebujeme?
Dnesne jednotky 460 su vysokopodlazne, hlucne a hlavne maju obrovsku spotrebu elektriny (su s odporovou vyzbrojou). Ich technicky stav je dost zly, maju 30 rokov a pomaly sa rozpadaju. Nove jednotky s Pershingom v cele budu uspornejsie, rychlejsie, tichsie (kotucove brzdy), rovnako kapacitne (460: 320 sed., 971: 368 sed.) a nizkopodlazne vratane invalidneho vozicka.
4) Nie je lepsie zvysit frekvenciu vlakov nez ich kapacitu?
Samozrejme je. Problem je s priepustnostou trate Kysak-Presov, kam sa okrem medzimestskej frekvencie PO-KE musia pomestit aj tranzitne nakladne vlaky Madarsko-Polsko. Tato (bohuzial jednokolajna) trat je siroko daleko jedinou elektrifikovanou spojnicou tychto statov, a aj najkratsou. Vacsina transportu z Polska (vratane polskych morskych pristavov) do Madarska, Rumunska a Bulharska je prevazana po trati 188. Uvedomme si napriklad, ze od trate 188 existuje dalej na vychod uz len jedna jedina spojnica sever-juh na normalnom rozchode - trat cez Lupkovsky priesmyk, ktora je dlha, pomala a neelektrifikovana - a dalej uz je rusky rozchod.
5) Je to uz hotove, alebo sa o tom uvazuje?
Len uvazuje, do hry prichadzaju aj ine poschodove supravy ako tato.