Discussion Forum › General Discussion

O výstavbe druhej vozovne umiestnenej na Solivare sa začalo hovoriť v 70. rokoch, keď počet vozidiel DP prudko rástol každým rokom a objavili sa problémy s garážovaním v jedinej vozovni v Šarišských Lúkach. Situácia sa síce riešila postupným rozširovaním pôvodného areálu, ale z dlhodobého hľadiska a zároveň v duchu vzedajších smelých plánov a výhľadov sa definitívne riešeniejavila výstavba druhej vozovne. Tá bola už pred hádam tridsiatimi rokmi vytipovaná na Solivare a mala slúžiť najmä pre trolejbusy, potom čo sa v závere desaťročia oživili plány na ich rozvoj v nevídanom rozsahu. Súčasťou areálu, inak, v tej dobe to nazývali "trolejbusový závod na Solivare", malo byť kompletné vybavenie modernej vozovne s halami pre ošetrenie a údržbu vozidiel všetkých stupňov (denné ošetrenie, ťažká údržba, umyvárka atď.). Dokonca, v rámci zavádzania nových trolejbusových prevádzok na Slovensku (Banská Bystrica, Košice, Žilina a mnohé ďalšie - nezrealizované) mal byť trolejbusový závod Prešov - Solivar akýmsi servisným bodom pre trolejbusy novovzniknutých prevádzok, kde by sa vykonávali zložitejšie opravy vrátane generálok.

Blá, blá, blá, blá, blá.... Prišiel rok 1989...

a s ním, pochopiteľne, aj vytriezvenie. Keď sa to tak spätne vezme, z trolejbusových novostavieb sa vlastne dokončilo iba to, čo na prelome 80. a 90. rokov bolo už rozostavané. A to bola trať na sídlisko Sekčov. Tá bola sprevádzkovaná, ako vieme 22.11.1992. Súčasťou stavby bola aj meniareň Solivar, ktorá je dodnes jediným objektom umiestneným v areáli vozovne (mimochodom, štvrtú plánovanú meniareň už nepostavili nikdy). A tu je kameň úrazu. Bez financií sa výstavba novej vozovne prakticky zastavila a ostala z nej len holá odstavná plocha bez akejkoľvek súvisiacej výbavy. Ba čo viac, po roku 1993 začal počet dopravných prostriedkov pre MHD postupne klesať. Na krku bola nedostavaná vozovňa, ktorej samotný význam začínal byť otázny.

Keď sa v rámci prvého porevolučného šoku začali robiť škrty na vozokilometroch (razantné obmedzovanie dopravy v rokoch 1993-94), jednou z výziev bola aj vozovňa Solivar. Jej prevádzka umožnila znížiť výjazdové a dojazdové prázdne kilometre. Dokončené bolo tak aspoň trolejové vedenie a v druhom polroku 1995 vozovňu sprevádzkovali. Stále zadelenie v nej našla časť sólo i kĺbových trolejbusov, ktoré jazdili na turnusoch, ktoré boliupravené tak, že začínali aj končili na Solivare, Sekčove, žel. stanici alebo Budovateľskej ul. Trolejbusy s výjazdmi na Sídlisko III, Dúbravu, Širpo a Šebastovú parkovávali v Šarišských Lúkach. Efekt bol zrejmý - končiaci trolejbus zo Sibírskej sa naprázdno presunul len na Solivar a nie cez celé mesto do DP.

Ale všetko má svoje ale. Prax postupne ukázala, že efektívnosť a praktickosť solivarskej vozovne bola viac chcením ako skutočnosťou. Veď na tom Solivare nebolo zhola nič. Stačilo, že mal trolejbus nejakú malinkú závadu a už sa po linke nepresúval na Solivar, ale na Šarišské Lúky. Predstavte si len také umývanie vozidiel - po šichte s trolejbusom na Šarišské Lúky umyť a potom ísť zaparkovať na Solivar. Ono keď sa to tak vezme, v niektorých ohľadoch sa možno režijne najazdilo viac ako sa samotným parkovaním na Solivare ušetrilo. A vlastne celé to bolo také neprirodzené, že časť trolejbusov sa nevracala "domov", ale kamsi na perifériu. Zvlášť, keď miesta v pôvodnej vozovni bolo dosť. Kapacitu ešte zvýšila komplexná rekonštrukcia trolejového vedenia vo vozovni Šarišské Lúky, ktorá umožnila parkovanie trolejbusov aj v paralelných radoch a nielen po obvode vozovne (výluka v auguste 1999 bola zaujímavým obdobím, kedy komplet všetky trolejbusy sa nachádzali mimo materský dvor DPMP).

A tak prišiel 14. november 2000, kedy sa na Solivare parkovalo naposledy. Od 15.11.2000 sa zaviedlo parkovanie pre všetky vozidlá v pôvodnej vozovni. Dlho na seba nenechalo čakať ani znesenie trolejovej križovatky pri vjazde do vozovne Solivar, ktoré sa realizovalo 2.12.2000.

Takže onedlho tu budeme mať už päť rokov, čo všetko parkuje na jednom dvore.

Čo dodať. Solivarská vozovňa je skrátka takým pomníčkom socializmu. Spomienka na svetlé zajtrajšky, ktoré nás mali čakať a neprišli. Dnes je celkom iná doba, trolejbusy sa v Prešove stále tešia popularite a predsa sa ukázalo, že ich nepotrebujeme mať sto, ale sotva polovicu. A zdá sa, že trend je taký, že ich bude ešte menej.

Solivarská vozovňa dnes slúži aspoň ako určitý príjem do pokladnice DPMP - za parkovanie kamiónov. Na doby, keď tam parkovali trolejbusy si zaspomínajme aspoň vytiahnutím hoci len pár rokov starého cestovného poriadku z poličky, kde nalistujeme linku č. 2 z Budovateľskej a povzdychneme si nad poznámkou "premáva po zast. Čierny most" ?