Discussion Forum › General Discussion

Zdravím,

Dnes sa vyskytla nasledovná situácia.
Spoj - L19, odchod z Chrenová poliklinika o 9:27, smer železničná stanica.
Manželka išla so synom na tento spoj. Syn si išiel kúpiť k vodičovi lístok. Vodič na syna vystúpil s tým, že nech mu ukáže Žiacku knižku a kde má doprovod (dospelého) a že kam cestuje.
Doteraz som sa s takýmto jednaním nestretol. Preto som volal na infolinku, či bol takýto postup vodiča nejakým "novým" štandardom, o ktorom vie len vodič a Arriva.
O povinnosti vodiča overiť nárok na zľavu diskutovať nechcem, lebo tomu rozumiem a pokladám to za samozrejmosť. Len sa mi jedná o otázky na doprovod a cieľ cesty...
Podľa odpovede tety z Arriva Infolinky potrebujú doprovod dospelého deti do 6rokov. Syn v 14-tich rokoch sa ani náhodou nepodobá na 6r. dieťa...

Prepáčte, že prvotne píšem sem, lebo tu dostanem normálnu odpoveď (minimálne od Vladimíra) a čítať oficiálne "kvetnaté reči" sa mi naozaj nechce.

Tak ju sem môžeš prísť umiestniť.

To čo je za blbosť? A spoje do ostatných MČ pôjdu naprázdno cez celé Krschkanarschlöcher? Ak je jedna vozovňa (viac ich pri obci veľkosti Nitry nebude), tak má byť centrálne umiestnená.

https://www.nitralive.sk/doprava/66147-arriva-v-nitre-obnovi-vozovy-park-nepojde-vsak-o-nove-autobusy

Ja ti neviem, ale keď tak pozerám kam chce mesto tie trate ťahať, tak mám pocit že by si nie len že neušetril jalové výkony, ale ešte musel postaviť aj dosť veľa kilometrov trate navyše, len aby si sa k tej vozovni dostal. Ale nepoznám dobre geografiu Nitry, možno mi niečo uniká

S vozovňou nesúhlasím. Práve naopak – čo najďalej od Priemyselného parku. Prvé ranné spoje majú ísť TAM a posledné večerné spoje SPÄŤ. Načo robiť manipuláciu cez celé mesto? Ja navrhujem vozovňu niekde oproti predajni Idea.

O tom by mohol niečím prispieť diskutujúci Solider .

Budyšín, Chotebuz, Zhorelec, Frankfurt nad Odrou, Jena a ďalšie stotisícové a menšie východonemecké mestá:
1) Boli v nedávnej histórii omnoho ľudnatejšie,
2) Mali električkovú dopravu historicky,
3) Udržali električkovú dorpavu v totálne izolovanej ekonomike NDR, extrémne deficitnej ako v PHM, tak aj v IGK.

Hustota aj hybnosť obyvateľstva. Zas pri hustote ale treba brať do úvahy len zastavanú časť, nie všakovaké lúky a háje spadajúce do katastra. Na to ale treba hlbšie zamyslenie, nie pár riadkov textu.
Každopádne, všetky vymenované sú mestá (nie zlúčenie dedín do pod jednu administratívu), takže na nejaké rýchle porovnanie to stačí. Cieľom bolo poukázať, že Nitra sa počtom obyvateľov (a teda aj budúcich cestujúcich) veľmi nemôže porovnávať s o polovicu, alebo raz tak veľkými mestami. A tiež, že o tretinu väčší Olomouc má o polovicu vyššie dopravné výkony a tým pádom aj trojnásobok cestujúcich. A tu niekde treba začať (zvýšiť výkony, aplikovať preferenčné opatrenia, nalákať cestujúcich...) a potom sa uvidí, či treba dopravný systém vyššej úrovne.

Argumentu veľkosťou mesta som nikdy nerozumel. Nemala by sa skôr porovnávať hustota obyvateľstva v rámci obsluhovaného územia? Dopyt predsa neovplyvňuje koľko ľudí žije v celom meste, ale koľko ľudí cestuje na danej trase. Ak by sa napr. zajtra rozhodol Ružinov osamostatniť od Bratislavy, tak by zrazu ružinovská radiála viedla do mesta so 75 tisíc obyvateľmi, ale nič by to na jej zmysluplnosti nemenilo. Obdobne ak by si zajtra k Nitre pripojil celý zvyšok nitrianskeho kraja ako jedno mesto, tak by to električku na Chrenovú nerobilo o nič zmysluplnejším projektom, hoci by zrazu jazdila v 600+ tisícovom meste.

Mňa by zaujímalo či si mesto uvedomuje, že nebude možné na Klokočinu viesť 10 električkových liniek po každej mysliteľnej kombinácií ulíc Inak pre vozovňu sa ako logická voľba núka priemyselný park, keď už tam tú električku chcú viesť.

Inak mi to pripomenulo prešovského primátora Hagyariho, ktorý čosi hovoril o "metre":

Hagyari dňa 10. 8. 2007 pre webnoviny.sk:

V súvislosti s technickou prípravou projektu sa uvažuje o tunelovom variante železničnej trasy pod úrovňou terénu. Takáto forma podzemnej železnice by mohla byť perspektívne využívaná aj ako metro v rámci integrovaného dopravného systému so zastávkami v jednotlivých častiach mesta.

16. 8. 2007 oficiálna správa z mestského úradu

V rámci technických príprav projektu sa uvažuje aj s možnosťou riešenia železničnej trasy prostredníctvom tunelového variantu a tiež zakomponovaním železničnej trasy pod úroveň terénu. Takáto forma podzemnej železnice by mohla byť perspektívne využívaná de facto aj ako metro so zastávkami v jednotlivých častiach mesta.

Existuje k myšlienke električky aspoň základná idea trasovania, presnejšia ako len pomenovanie zón, do ktorých by mala viesť? Teda trasovanie konkrétnymi ulicami, polohy zastávok s izochrónami dostupností, kapacity vozidiel a interval a vedenie liniek, prípadne poloha vozovne?

Pán primátor tam spomína aj nové sídlisko Párovské lúky, ktoré má mať okolo 35 tisíc obyvateľov. Áno, je to vcelku nepredstaviteľná vízia, keď mnoho ľudí si už našlo domov mimo katastra Nitry, ale tak isto aj ta električka je čisto v teoretickej rovine.

Ad2 počet cestujúcich v MHD v Nitre je percentuálne ďaleko nižší ako v ostatných spomínaných mestách, takže samozrejme by to chcelo hlavne prilákať ľudí do MHD.

Čo riešia trolejbusy z dopravného hladiska?

Nestačili by trolejbusy?

Olsztyn . . . 172,362 obyvateľov
Jena . . . 110 321 obyvateľov
Olomouc . . . 100 523 obyvateľov . . . 6,5 mil. vzkm . . . 57,5 mil. cestujúcich (2018)
Nitra . . . 77 603 obyvateľov . . . 3,9 mil. vzkm . . . 17,2 mil. cestujúcich (2018)

Tam niekde by som videl rozdiely v poronávaní sa.

Mesto Nitra mentalne nerozchodilo ani vysutazenu cenu za kilometer pri normalnych autobusoch.

Na mieste Nitry by som skôr začal uvažovať, či neskúsiť výstavbu BRT (Bus Rapid Transit) v Chrenovej a Klokočine. Ak by to malo veľký úspech, až potom by som na mieste MsÚ začal uvažovať nad električkami.