Discussion Forum › General Discussion

tak sa to teraz aj robí - stavebné mechanizmy využívajú tú cestu. Paradoxne však len cestou späť, keďže ju zjednosmernili smerom do centra. Takže plne naložené nákladné autá prechádzajú Vojenskou, Kuzmányho a von z mesta po Štúrovej, prípadne Floriánskou a následne von po Štúrovej, no prázdne sa ( niekedy ) vracajú po Husárskej.
Mám dojem, že presne tú cestu, ako hovoríš, využívali aj pri odvoze sutín bývalého pivovaru.

V každom prípade asanačné pásmo potrebuje nejakú rekonštrukciu. Teraz sa tam nachádzajú okrem iných aj polorozpadnuté domy, ktoré už nikto nikdy nezrekonštruuje - aj kvôli tomu, čo sa s týmto kúskom zeme plánuje. Bolo by to super vytvoriť tu akési vysunuté pokračovanie centra mesta - až po OC Galéria. Veď vie si vôbec niekto predstaviť, koľko miliónov ( delených 30,126 € ) by stáli apartmány postavené niekde na lúke nad Žriedlovou s celými Košicami ako na dlani

Inak chudak Marsovszky (neuspesny restituent byvalej strojarne Poledniak). Nielenze sa vobec nedostal k pravom patriacemu dedicstvu, ale navyse to nejakymi cachrami Montaze a.s. predali spolocnosti Trade City a.s., ktori to tam planuju vyburat a ma tam vyrast parkovisko a nejaky hotel... Nechce sa mi verit, ze by zburali najstarsiu cast tovarne, ktora ma dnes 123 rokov...

Aj keby sa to tykalo len novsich budov, aj tak je zrejme specateny osud dalsej vleckovej kolaje nakladnej elektrickovej dopravy (z roku 1939?) fungujucej do roku 1964.

Foto dodnes viditelneho useku trate mam odfotene (odkaz pre Furcana ), ale nebolo by zle to tam sledovat a pripadne este raz nafotit na digitak. Zaujimavejsie by bolo zistenie, ako to dalej pokracuje a vetvi sa pod asfaltovou vrstvou na nadvori.

Hm, smutne je, ze po tolkych rokoch sa zacinaju vytracat dokazy o nakladnej elektrickovej a vleckovej doprave v KE. Po pivovare na Florianskej, tehelni na Moldavskej ceste tak pride na rad Poledniak a v mene EHMK zrejme aj pozostatky v byvalych vojenskych skladoch na Kukucinovej c. 2.

Betonove zatarasy sa tam davali, lebo vela vodicov si tam zacalo robit skracovacky, ked sa Toryska a Sturova zacali coraz viac zahlcovat. Elegantne sa tak dalo vyhnut aj z KVP-cka uplne vsetkym semaforom cez Hronsku alebo Ruzinsku a dalej po Laboreckej, Ungarovej, Husarskej, Florianskej a Srobarovej alebo Kostliveho.

Preto ma prekvapilo, ze uz su prec a dokonca aj opraveny povrch, ked je to asanacne pasmo. Uvazujem, ci to nebol prave v case asanacie pivovaru zamer, aby sa sutina vyvazala cez menej exponovanu cast mesta, mozno aj prave niekam zapadnym smerom. V sucasnosti moze byt naopak vyuzivana mechanizmami pri vystavbe rezidencie Cassovar.

Naopak, vobec sa necudujem, ze rokmi vzniklo viac predelov a vydupanych chodnickov. V case, ked som chodil do terenu, tam zila od leta 2002 uz druha velka vlna nelegalnych pristahovalcov v uz vystahovanych domoch na Zvoncekovej, Stokraskovej, Konvalinkovej, Husarskej, Fialkovej, Robotnickej, Blatnej a Brectanovej. Dalsia vlna, ktora sa uz nikam nezmestila, prisla koncom roka 2004 len tak rovno na pole medzi Konvalinkovou ul. a cintorinom nad Zriedlovou ul. Postavili si tam narychlo postavene chatrce z dosak a kartonov. Pamatam si, ake bolo z toho halo, lebo sa to zacalo tahat suvisle popri Zvoncekovej az k Toryskej ul. a MC za asistencie s policiou to tam prisli likvidovat a robit poriadky.

Ano, mesto je zivy organizmus a stale sa vyvija. V dnesnom hektickom stavebnom boome je uz v case vydania kazda mapa neaktualna.

Re #42979 m2001:
Ta oblast za Zizkovou ul., ktora sa nazyvala aj cigansky tabor, bola chudobna stvrt s domami vo velmi zdevastovanom stave a predpokladam ze aj preto sa pristupilo k jej asanacii. Vyrastla tu len jedna nova ulica s obytnymi blokmi v dvoch radoch. Asi aj preto neboli zburane domy v okoli Kukucinovej, Nerudovej a Razusovej ul.

Inak na rohu krizovatky Zizkova/Kukucinova je povodna stara jazdiaren, ktoru vidim uz na mape z roku 1912. Oproti cez cestu stala aj budova zakladnej skoly ("Elemi népiskola"), dnes Stredna zdravotnicka skola na Kukucinovej 40) a za jazdiarnou uz stali aj budovy delostreleckych kasarni na Zizkovej ul. ("Tüzérlaktanya"). V jednej z budov je dnes SOU stavebne na Kukucinovej 23. Na Zizkovej c. 4 uz stala budova materskej skolky ("Gyermekósó"), dodnes je to ta ista skolka, dokonca s vyucovacim jazykom madarskym. V jej blizkosti stoji strojaren "Poledniak" ("Gépgyár"), dnes su tam Montaze a.s. a pozostatky z vleckovej trate. Budova tam uz stala v roku 1886 (zdroj http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=24.11.2006/20914KV inak velmi zaujimavy clanok, odporucam cely precitat!!!).
Na Razusovej sa zase v neskorsom case postavili honosnejsie vily. V jednej z nich na adrese Razusova c. 13 dnes sidli Generalny konzulat Ceskej republiky a na c. 28 prestizne a aj v za hranicami zname nahravacie studio Savid.

Tam nebolo velmi co burat, ta oblast ma naozaj pestru historiu

Aké pekné historické okienko.

Ano to viem, pozeral som na mapu z roku 1912, tam vidim "Akáczfa utca" (v slovniku som tiez nasiel vyraz "akácfa" bez pismena "z", tak to bude asi starsi vyraz) z parkoviska na Sennom trhu (v profile s hlavnym vchodom do pobocky VsZP), dalej sikmo cez dnesnu komunikaciu veducu na Palackeho a na dnesnej krizovatke Jantarova/Palackeho este isty cast existovala zvysna cast Agatovej ul. ktora bola v tvare pismena "L".

http://img140.imageshack.us/img140/4436/snap064boe9.jpg

Zltou som nacrtol povodnu lokalizaciu Agatovej ul., ktora musela byt asanovana niekedy v 50-tych alebo zaciatkom 60-tych rokov. V mape z roku 1965 a 1971 existuje uz iba ta zvysna cast (boli tam v tom case este nejake domy alebo uz len komunikacia?) a zrejme ako uvadzas, zvysna cast bola asanovana v roku 1973.

Cervenou som nacrtol stav, ktory vznikol niekedy po roku 1973, naisto vsak v roku 1982 podla mapy z tohto roku.Zaujimavostou je, ze povodna Ul. slovenskej jednoty viedla po dnesnej Fibichovej a parkoviska na Bajzovej ul.

Zaujimavostou je, ako sa uplne poodstranovala priechodnost komunikacii juzne od Nam. osloboditelov (Zlata, Fibichova, Palarikova, Partizanov, Rybarska, Stefanska a Holleho).

Otec mi spominal, ze v 60-tych rokoch stali uprostred splete krizovatiek Nam. J. Krala/Bajzova/Palackeho/Slovenskej jednoty/Agatova servis a Mototechna a oproti nej benzinka, ktora ako jediny pamatnik vydrzala do nedavnej minulosti. Nepamata si niekto, kedy ju zburali? Bola to posledna "komunisticka" CS PHM s tusim 3 alebo 4 stojanmi spolu s "minibenzinkou" a tusim dvoma stojanmi bez stresneho krytia na Ul. za stadionom pri krizovatke s Cermelskou cestou.

Ale spat k Agatovej ulici. Vyuzil som zolika "priatel na linke" a zavolal rovno riaditelovi Archivu mesta Kosice, ktory vyznamne pomohol pri oprave mnozstva chyb s pomenovanim ulic #42864 predposledny odstavec). Mal cas sa mi venovat, tak si vyhladal udaje z archivu o Agatovej a Brectanovej ul. a vysledok "setrenia" je taky, ze Brectanova ul. sa naozaj pravdepodobne nikdy nevolala Agatova ul. Jedinu zmenu, o ktorej ma informoval, bolo pomadarcenie nazvu ulice v obdobi okupacie (1938-1945) na "Borostyáni utca" (borostyán = brečtan). Kosicka Nova Ves bola pripojena ku Kosiciam ako mestska cast v roku 1968, takze aj tak este minimalne 5 rokov do asanacie v roku 1973 existovali dve Agatove ulice.

Ano. Hlavne trolejbusova. Ktoru chcel Prelozkatrateprigayarkubystaladvestoaztristomilionov & Co. zrusit.

Pôvodným obyvateľom tej oblasti musí byť riadne ľúto, že toľko rokov po asanovaní prišli o svoje domy zbytočne, ked je tam teraz len zarastené územie nikoho. Vôbec celkové riešenie plošnej asanácie je podľa mňa zlé, mohli to nechať na prirodzený vývoj alebo nejaké postupnú prestavbu napr. by ma zaujímalo prečo unikli zbúraniu domy okolo zimáku po Rastislavovu ulicu, ved je to poloha úplne v centre.

hej, predtým tam boli betónové zátarasy, ale tie boli odstránené niekedy v roku 2006 - približne v dobe, keď bol asanovaný pivovar. Najprv boli len tak pohodené vedľa cesty a potom zmizli odtiaľ úplne.

Kedysi asi Husárska ozaj išla tak, ako je v mape. No dnes a už zopár rokov je tam predel - nielen svahom ale aj porastom - červená čiara. Odkedy je tam otvorená brána, je vidieť, že keď idú cigáni od centra domov, tak si to skracujú po modrej trase.

http://img177.imageshack.us/img177/4342/husarskacd8.jpg

Ale jasne, chápem, že mapa nemôže stále aktuálna. ?

"Nositeľmi hromadnej dopravy bude trolejbusová a autobusová doprava.Výhľadovo električková doprava v rámci riešenia Východného mesta."...

- No som zvedavý ? .

V poli nad Sečovskou má vyrásť obytná zástavba Heringeš pre 3300 obyvateľov
http://www.kosice-dh.sk:8080/webocrat/citizen/article.jsp?article=1642

to isté mala aj 501ka ?

šak jasne,500ka musí byť všade... ?

ahaaa. Huh, ten Coppermine je divný ?

Re #42971 Apeer: jj. Poloautomatické spriahadlo, nadstavená konštrukcia na streche pod pantografom, sivý pás medzi prvými dverami a oknom...navyše v tom čase ešte žiadne iné kačeny v KE neboli

Tipujem 500. ?

To bude 500 alebo 501 nie?

Toto by už malo ísť: http://fotokosice.eu/displayimage.php?album=3&pos=17

ja lenže ti tu fotku nejde otvoriť..píše "Žiadny obrázok k zobrazeniu."

hihihi

http://staznosti.sme.sk/cpld/1862/Dopravny-podnik-Kosice-a-s/Tri-stvrtiny-cestujucich-pokracovali-na-vlak-a-vodic-vynecha-zastavku.html

"...dokedy budeme musieť v Košiciach trpieť takéto správanie socialistického typu..."
dokiaľ sa nenaučíš poriadne si prečítať CP, moja ?

Re #42967 eMareq:
"Prvá jazda po obnovenej trati električkou KT8D5"
http://fotokosice.eu/displayimage.php?album=search&cat=0&pos=8

No to neviem ani ja kedy ho potom postavili. Smerová tabuľa mala asi taký význam, že keď v tom obchode nič nebolo, nech idú do druhého, v ktorom tiež nič nenašli. ? Toľko obchodov (hotová socialistická konzumná spoločnosť) a všetky zívali prázdnotou. Ráno ešte nič nebolo a poobede už nič nebolo. Tak chodili deti nakupovať.

V dnešnom večerníku je venovaná jedna celá strana histórii pešej zóny na Hlavnej, ktorá sa dožíva tento rok 25 rokov. Nechýbajú spomienky ústredného aktéra Schustera ako postupne obyvateľov pripravoval na šoky. Najprv autá, potom električky a potom úplne všetko. Argument vylúčenia električkovej dopravy bol ten, že pri prejazde električiek boli ohrozované otrasmi Dóm, Urbanovu vežu, kaplnku sv. Michala. Ako "náhrada" bola opätovne sprevádzkovaná trať cez Kuzmányho ulicu, na ktorej sa začali prípravné práce v roku 1984. Prvý úsek bola križovatka pri hlavnej pošte.