Peter K
Pivix vs. Bigmac :
Poriadne si precitajte a porozmyslajte nad tym, co ten druhy napisal. Nemozem ani uplne suhlasit ani uplne nesuhlasit s obomi.
1- A aj T pri premiestneni po urcitej drahe samozrejme vykonaju rovnaku pracu. (ak maju rovnake pasine odpory , hmotnost, ...)
2- na vykonanie tejto prace je potrebne dodat energiu . U A ako chemicku energiu v palive, u T ako EE. Ta sa v motore premiena na mechanicku pracu s urcitou ucinnostou. (u A asi 25% , u T asi 85%) Z cisto energetickeho hladiska , ak by som mal na kurenie pouzit take mnozstva , ktore oba vozidla spotrebovali na rovnakej drahe, tak mi nafta vydrzi 3 az 4 krat dlhsie ako spotrebovana EE. Teda radsej menit na mech. pracu EE kvoli vysokej ucinnosti tejto premeny. Fosilne paliva pouziat tam, kde je ziaduce aj teplo.
3- rekuperaciou sa urcite neda vratit 70% enerie dodanej pri rozjazde.
( vynasob ucinnost motora pri rozjazde s jeho ucinnostou pri energet. brzdeni- este mensia , zohladni ze pri malych rychlostiach je EDB prakticky neucinna a musis dobrzdit mechanicky , cim stracas dalsiu cast kinetickej energie a este je to potrebne vynasobit pradepodobnostou, ze prave v tej chvili bude z danej meniarne odoberat EE iny T, - posledne sa nemusi zaratat, iba ak by v zime troliky kurili z rekuperovanej enerie. )
Oproti A je vyhoda T v tom, ze mozu vratit aj cast potencialnej enerie pri jazde z kopca.
Poriadne si precitajte a porozmyslajte nad tym, co ten druhy napisal. Nemozem ani uplne suhlasit ani uplne nesuhlasit s obomi.
1- A aj T pri premiestneni po urcitej drahe samozrejme vykonaju rovnaku pracu. (ak maju rovnake pasine odpory , hmotnost, ...)
2- na vykonanie tejto prace je potrebne dodat energiu . U A ako chemicku energiu v palive, u T ako EE. Ta sa v motore premiena na mechanicku pracu s urcitou ucinnostou. (u A asi 25% , u T asi 85%) Z cisto energetickeho hladiska , ak by som mal na kurenie pouzit take mnozstva , ktore oba vozidla spotrebovali na rovnakej drahe, tak mi nafta vydrzi 3 az 4 krat dlhsie ako spotrebovana EE. Teda radsej menit na mech. pracu EE kvoli vysokej ucinnosti tejto premeny. Fosilne paliva pouziat tam, kde je ziaduce aj teplo.
3- rekuperaciou sa urcite neda vratit 70% enerie dodanej pri rozjazde.
( vynasob ucinnost motora pri rozjazde s jeho ucinnostou pri energet. brzdeni- este mensia , zohladni ze pri malych rychlostiach je EDB prakticky neucinna a musis dobrzdit mechanicky , cim stracas dalsiu cast kinetickej energie a este je to potrebne vynasobit pradepodobnostou, ze prave v tej chvili bude z danej meniarne odoberat EE iny T, - posledne sa nemusi zaratat, iba ak by v zime troliky kurili z rekuperovanej enerie. )
Oproti A je vyhoda T v tom, ze mozu vratit aj cast potencialnej enerie pri jazde z kopca.
Pivix
To Papyr: Suhlasim. Financie na zavadanie trolejovej trate neboli predmetom mojich prispevkov a viem se su vysoke.
To Vševedko: Ucinnost vyroby el. energie ma mobec nezaujima. Dopravny podnik nakupuje ako energiu tak aj naftu. To je vec elektrarni nakolko ucinne to vyrabaju. Dopravny podnik to nakupuje ako surovinu. Jouli tu tahat budem lebo do vypoctu patria. A ked tomu nerozumies tak s tym ti nepomozem. Inac v Ziline nestudujem a ani som nestudoval. A nechapem preco by to viedlo k zahube el. trakcie. Tie cisla ktore som uviedol to je fakt a o tom diskutuj nie zo mnou ale s ludmi ktori k nim dospel a zaviedol ako tabulkove hodnoty.
To Bigmac: Ucinnost stroja je podstatna. Dovol PRIKLADIK: Predpokladajme ze mas BUS a Trolej ktorych uciinost je 100%. Kupis palivo a el. energiu ktora obom vystaci na 1000Km. Spolocne sa rozbehnu a po 1000Km spolocne zastavia. Suhlas? Znova kupis to iste mnozstvo energii a pridas trochu realu. Ucinnost spalovacieho motora je 20-30%. Cize na uzitocny pohyb vpred vyuzije max 30% paliva. Zvysok sa strati teplom, trenim sucasti motora, pohonom mazacej a chladiacej sustavy... U elektromotora je ucinnost 70%. Kto dalej zajde??? Uz ked si teraz nepochopil tak sorry.
P.S. Ceny za ktore DP nakupuje paliva nepoznam.