Discussion Forum › General Discussion

Na starších občanoch Prešova je dodnes pozorovateľné, že v zastávke na znamenie pred prichádzajúcim autobusom zdvíhajú ruku, ak chcú nastúpiť a naopak keď nechcú nastúpiť, kývajú rukou vodorovným smerom. Dnes je ich už málo, ale najmä z detstva si pamätám, že dôchodcovia to robili bežne. Zrejme je to pozostatok praxe, ktorá kedysi fungovala.

Re #59035 Peter55: Pravdu by možno mal, ak by šlo o zastávku s hustou frekvenciou spojov alebo viacerými linkami. Ak ide o zastávku, kde zastavuje len jedna linka a nasledujúci spoj ide povedzme o hodinu, nikto ma nepresvedčí, že v takom prípade nejde o blbca.

vyzeralo by to rovnako (ne)smiešne, ako keď 30 ľudí sa pozerá na bus prechádzajúci okolo zastávky, kde stoja, pričom im nezastavil. Koniec koncov, kto sa na tom mal smiať? Vodič? V tom prípade by mohli mať vodiči veľmi veselé povolanie, ak by sa na každej zastávke na znamenie mali smiať zo zdvihnutých rúk.

snahy sú vôľa chýba

Čaute.
Keďže som vypracoval pre BA návrh na zmenu linkového vedenia električiek, kde sa opieram aj o stav počas dlhodobej výluky, kedy boli na linkách kratšie intervaly, chcem sa opýtať či sa neuvažuje a či nie sú snahy zaviesť redukciu počtu liniek a skrátiť intervaly aj v KE? Viem, že aj tu bola anketa, k stavu počas výluky v zmysle, či cestujúcim viac vyhovoval stav počas výluky - menej liniek = kratšie intervaly alebo aktuálny stav.

Každý z davu si pomyslel, že ruku dvihne niekto iný. Tiež by asi vyzeralo smiešne, keby ruky zdvihlo všetkých 30 ľudí naraz... no aspoň v Slovenskej akadémii vied by mali radosť z úrovne gramotnosti našich pracujúcich.

Ale v podstate mal pravdu a naučil X ludi naraz čo maju robiť na zastavke na znamenie ?

k bodu 2:
toho 1 vodiča asi v prvom rade napadlo, že na zastávke čakajú gramotní ľudia, ktorí vedia čítať a zistiť, čo majú robiť, keď stoja na zastávke na znamenie (pritom neobhajujem vodiča).

ten 2. bod ma pobavil ? ? ? ?

K bodu 2: Tých x ľudí asi v prvom rade napadlo, že za volantom onoho autobusu nebude sedieť idiot.

K bodu 1: Keďže dvíhať ruku je hanba a len tak stáť a zbytočne zastavovať tiež nie je ono, navrhujem doplniť do PP nový košický bod. "Cestujúci, ktorý stojí v zastávke na znamenie a nechce nastúpiť do vozidla, je povinný včas sa otočiť k vozidlu chrbtom." ?

Čo nie, čo nie je? V príspevku, na ktorý odkazuješ píšem, že v Nórsku je bežné mať tlačidlo STOP na dosah ruky z každej sedačky. Vari to spochybňuješ?

(Zrejme si si pomýlil príspevok.) ?

nie, nie je, ale ako som povedal, v podstate máš pravdu...

Ono je to v civilizovaných krajinách viacmenej štandardom. Je to jedna z vecí, ktorá sa mi neskutočne páči na nitrianskych kĺbových Van Hooloch dovlečených z Holandska - z každého sedadla mám na dosah ruky tlačidlo STOP.

Nuž, nielen iný mrav... ?

Áno, je.

Ako dávajú v Nórsku znamenie na výstup bez toho, aby vstali? Vari je pri každom sedadle tlačidlo? ☺

Že je presne takéto riešenie bežné aj v iných mestách sa evidentne do tvojej filipiky "nedomyslené, polovičaté, len v Košiciach" nehodilo ? ?

Okrem toho, myslím, že tu naozaj nejde o jednu sťažujúcu sa babku. Sám som zažil, že som stál večer po tme na zastávke, a viditeľnosť bola taká, že som mával na každý autobus až kým neprišiel ten môj.

Ja som sa dokonca stretol aj s takým názorom jedného prešovského vodiča, že po spomínanej zmene sa mu jazdí lepšie. Ako povedal, kým sa mal orientovať podľa mávania, vždy musel kŕčovito sledovať človeka či zamáva alebo nezamáva, či nezamáva v poslednej chvíli a pod., a samozrejme vždy v strese či nebude problém. Pochvaľoval si, že po novom, keď už z diaľky vidí na zastávke človeka, jednoducho hodí blinker, brzdí a zastavuje - ak človeka nevidí, tak jednoducho nezastavuje.

A v tom kus pravdy je. Cestujúci, ktorý dáva znamenie zvnútra, má na podanie znamenia celý medzizastávkový úsek (priemerne 500 metrov alebo 1 minútu). Ale cestujúci, ktorý dáva znamenie zvonka, má na reakciu len čas medzi okamihom, kedy autobus zbadá a okamihom, kedy ešte autobus k zastávke nedorazil. Väčšinou ide rádovo o sekundy. A to na zastávkach, odkiaľ premávajú linky rôznym smerom, sa musí za tento čas ešte stihnúť rozhodnúť, či práve tento autobus chce alebo nechce stopnúť. Rovnako aj vodič, pokiaľ práve nehovoríme o prípade, kedy cestujúci zvoní na poslednú chvíľu, vie o úmysle vystupujúceho cestujúceho zvyčajne skôr a môže tomu prispôsobiť jazdu. Na pochopenie úmyslov nastupujúceho cestujúceho je potrebná väčšia sústredenosť a potreba predvídania a pohotovej reakcie.

A práve s týmto majú cestujúci problémy! A podľa mňa sú objektívne, nejde tu o pohodlnosť.

Môj názor

akceptujem argumenty, aj keď ma napadajú určité protiargumenty - napríklad:
1. vodič pri prejazde okolo zastávky by mal ísť určite pomalšie, než je maximálna povolená rýchlosť, aby bol pripravený zastaviť v prípade znamenia od cestujúceho; ak ide najviac, ako sa dá, tak to je potom jeho chyba, že nedokáže bezpečne zastaviť voz, keď dostane znamenie (v dostatočnom predstihu).
Aj tento bod by sa dal nejako vyriešiť - napríklad nariadením jazdiť max. rýchlosťou 20 km/h od niekoľkých m pred zastávkou až k nej. Netvrdím, že toto je najlepšie riešenie, zaiste by sa dalo aj niečo iné vymyslieť.
2. tak ale kto je vine v takejto situácii? Ozaj nikoho z tých x ľudí nenapadlo dvihnúť ruku? Keď raz na označníku je nalepená nálepka, že ide o zastávku na znamenie a je tam piktogram človeka držiaceho hore ruku, tak nad čím všetci premýšľali? Snáď neskúšali vodiča, či pozná predpisy. Beriem, je to neľudské nechať tak ľudí na zastávke, ale ozaj nevidím problém v tom, aby aspoň jediný človek dvihol ruku.

Nikde som nepovedal, že súčasná úprava je horšia ako žiadna. Jasne, že aspoň niečo je lepšie ako nič. To tvrdím stále a nielen v tomto smere. Lenže pre DPMK je už chronické niečo začať - vymyslieť a nedotiahnuť to až do bodu, kde to pôvodne malo skončiť. S tým súvisí napríklad aj niekdajšie zavedenie a rýchlo na to aj zrušenie zastávok na znamenie v roku 2008. Snahu a dobré nápady oceňujem, aj keď to priamo nedávam najavo (tento odstavec je aj reakcia na #59020).

Predpokladám, že mesto XY nie je na Slovensku. Veľa vecí je aj otázkou miestnej kultúry a zvyku. Keď som bol napr. v Nórsku, cestujúci dávali znamenie odušu, ale ani za svet nevstali zo sedadla, kým vozidlo nezastavilo. Na zastávke autobus najprv zastavil, otvoril dvere a až potom zo sedačiek začali ľudia zliezať a presúvať sa k dverám. Vraj, kvôli bezpečnosti. Ó, aký to kontrast v porovnaní s našimi cestujúcimi, ktorí už zastávku vopred pridržiavajúc sa madla balansujú pri dverách, aby stihli vystúpiť.

Čo som tým chcel povedať? Iný kraj, iný mrav