Reply on: Peter55 #50313:
to je síce pekné, že je oprávnená osoba, ale keby vodič nahlásil dispečera, že si počas služby odstavil vozidlo na parkovisku pri lidli a skočil si do obchodu tak by na to potreboval dôkaz, tak kde je potom rovnocennosť?
Vladislav 48
Dlhšie som sa neozval aby som to nedráždil ale keďže sa tu príliš veľa odborníkov na dopravu začalo vyjadrovať k novým rozvrhom a k tomu čo by malo a čo by nemalo byť tak mi nedá aby som sa k omu nevyjadril.
Samozrejme právo na osobný názor nikomu neupieram.Viem, že mnohým zákony či §§ , ale niektorým ani pojmy, ktoré sa v doprave používajú nič nehovoria. Je pravdou, že „sedliacky rozum“ dokáže mnohé veci vyriešiť lepšie, rozumnejšie a efektívnejšie ale základom každej debaty musí byť platná legislatíva. Či už sa to niekomu páči alebo nepáči a či mu vyhovuje alebo nie, pretože nikdy nebude jednotný názor na všetko. To by sme boli roboti a nie ľudia.
„Odsúhlasenie predložených typových rozvrhov pracovných zmien“ je dohodnutie pracovných cyklov podľa ktorých sa má robiť rozvrhnutie pracovných zmien. To v žiadnom prípade nie je možné zamieňať s pojmom uvedeným v § 90 ods. (4) Zákonníka práce : „Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov.“
Dovolím si citovať zo stanoviska MPSVR SR :
„Zamestnávateľ je povinný dohodnúť so zástupcami zamestnancov rozvrhnutie pracovného času a samozrejme aj rozsah pracovného času, ktorý má byť v priebehu pracovných zmien odpracovaný. Ak by mali v tomto rozvrhu nastať zmeny, tieto je možné urobiť len na základe dohody zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov.
O rozvrhnutí pracovného času nie je možné hovoriť v prípade, že zamestnávateľ jednoznačne nevymedzí dĺžku pracovného času resp. začiatok a koniec pracovných zmien. Pracovný čas musí byť rozvrhnutý takým spôsobom, aby bolo zrejmé kedy ktorá pracovná zmena začína, kedy končí, aký rozsah pracovného času má zamestnanec v danej pracovnej zmene odpracovať, aký je rozsah nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami (§ 92 ZP), ktoré dni sú dňami nepretržitého odpočinku v týždni (§ 93 ZP) atď. V prípade, že ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času v súlade s § 87 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný čas musí byť rozvrhnutý tak, aby bol počas referenčného obdobia (dohoda znie na 3 mesiace) v priemere dodržaný ustanovený týždenný pracovný čas. Toto obdobie sa môže neobmedzene opakovať. Dni na ktoré zamestnávateľ, po rozvrhnutí ustanoveného pracovného času, určí zamestnancovi pracovnú zmenu sú pracovnými dňami zamestnanca.“
Dohoda je právny akt medzi dvoma stranami – v tomto prípade medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. Odovzdanie tabuliek s rozvrhmi zástupcom zamestnancov v čase, keď ich už dostávali vodiči a nebola ani možnosť ich pripomienkovať nemožno považovať za právny akt.
Túto povinnosť zamestnávateľa, teda určenie rozvrhnutia pracovného času po dohode so zástupcami zamestnancov teda nemožno zamieňať ani s vyjadrením na fóre - „čo sa týka nových služieb, áno, odsúhlasili ich vodiči, lebo predpokladali, že budú mať služby 4+2“.
Aj tu je problém v pojmoch. Napriek tomu, že medzi „službami“ (ktoré sú dané služobným cestovným poriadkom), pracovným cyklom a rozvrhom služieb je vzájomná súvislosť tak každý tento pojem vyjadruje niečo iné.