maciatko
Takže moje dojmy (a pojmy ? ) z uvedenej akcie sú zatiaľ takieto tunáka:
K akcii som sa nemohla pripojiť od úplného začiatku, pretože som mala povinnosti v školičke. O to viac som sa však zaradovala, keď som sa z nej konečne vyplazila a zistila, že sa na nás prišlo pozrieť aj slniečko (to som netušila, že aj ono je fanúšikom IMHD).
Zavolala som Lukovi a spolu s mojím hosťom (či hosťkou), ktorá vyšla zo spomenutej školičky zároveň so mnou a zatiaľ si nevymyslela vlastný nick (akurát, že ona tam má inú funkciu - nie je mučená, ale mučiteľka) sme sa vybrali domov napapať (zatiaľ čo chalani nás hladní čakali pekne na Uhlisku). Tuším, že kvôli tomu, že nás dve tak poctivo čakali a sústredili sa na náš príchod, zabudli zobrať Pita. (Pit, hrozne ma to mrzí ? ).
Len tak na okraj: Hosťka akurát dobehla s novým nickom. Od dnešného dňa ju voláme Slniečko. Myslím si, že jej to pristane. Presne tak každé ráno vyzerá, keď sa zobudí.
Autobus SOR
Nerozumiem sa do nich až tak, ale tento bol nádherný. (Mať takých v BB viac, nechodím z práce a do práce pešo).
Kultúrny šok sme zažili, keď sme mali do neho nastúpiť. Mal totiž otvorených štvoro dverí a my - červíky bystrické- sme zostali v úplnom pomykove, ktoré si vybrať. Napokon sme sa rozhodli.
Nebudem tu rozpisovať celú cestu, dôležitým momentom bolo potykanie si s mirkombb ? .
V Harmaci sa ku nám pripojilo skutočné mačiatko. Tak sme tam boli maciatka dve. Do autobusu však s nami nešlo (možno mi nechcelo konkurovať ? ).
Najkrajšími zážitkami bolo občasné pribratie nejakých cestujúcich. Šesť dievčat z Podlavíc sa náramne tešilo, že cestujú takým pekným autobusom ( zadarmo a ešte ku tomu dostali aj po cukríku). Zostali s nami až na konečnú (pričom ich mirkobb v Majeri nezabudol strašiť, že odtiaľ pôjdu pešibusom, odtiaľ to vraj majú najďalej od domu).
Okrem nich sme zobrali ešte spomínané dve tetušky. Tá prvá nám pridala kultúrnu vložku vo forme dvoch ľudových piesní a hneď nás aj vyhrešila, že s ňou nespievame. (My by sme aj, ale hentie pesničky sme nepoznali. Keby tak zanôtila "Na Kráľovej holi", tak by hádam aj naši chlapci zahučali zvučnými barytónmi).
Druhú tetuľu s bakuľkou sme zobrali na Úsvite. Zastávka bola síce plná, ale ona bola jediná odvážna osoba, ktorá sa opýtala, kam ideme a či ju zoberieme. Naša mládež - buditeľka rána - len v tichosti stála opodiaľ a čítala si na autobuse nápis o 55. výročí MHD.
Samozrejme, že vychýrená krása a originalita autobusu spolu s neobvyklým nápisom pritiahla zrak viacerých ľudí, ktorých sme cestou minuli. Kami s Lukom ho fotili ostošesť (alebo o stosedem? už si nespomínam) na každej zastávke.
Na parkovisku si naši chlapci vyskúšali jazdu na SORE. Mirkobb, napriek tomu že bol riadením nadšený a tvrdil, že ho zvládne aj žena, zaparkoval podstatne horšie ako dotyčná žena, jediná šoférka a hviezda dňa - Slniečko. Mimi nás zase celkom pekne ponatriasal. Jeden miestny šofér nás presvedčil, že SOR má úžasné brzdenie.
Na konečnej sme sa rozlúčili s pánom Kralom, ktorý bol už určite veľmi hladný a unavený - ach, aká úžasná to osôbka!
Deň sme zavŕšili u nás kávou, resp. čajom. Niektorým z tej kávy lepšie myslelo. Celkom pekne sme si pokecali. Teda, keď som chalanov pustila ku slovu popri tom, ako som sa potrebovala nadýchnuť ? .
(Ale nie, nebolo to až také zlé, niekedy som si odchlipla z kávy, vtedy mali tiež šancu).
A Kami bol nehorázne ukecaný. (Alebo unavený?)
Dnes sa pokračuje, pozývame všetkých, čo majú záujem.
Tak čo Luk?
Akú známku dostanem?
K akcii som sa nemohla pripojiť od úplného začiatku, pretože som mala povinnosti v školičke. O to viac som sa však zaradovala, keď som sa z nej konečne vyplazila a zistila, že sa na nás prišlo pozrieť aj slniečko (to som netušila, že aj ono je fanúšikom IMHD).
Zavolala som Lukovi a spolu s mojím hosťom (či hosťkou), ktorá vyšla zo spomenutej školičky zároveň so mnou a zatiaľ si nevymyslela vlastný nick (akurát, že ona tam má inú funkciu - nie je mučená, ale mučiteľka) sme sa vybrali domov napapať (zatiaľ čo chalani nás hladní čakali pekne na Uhlisku). Tuším, že kvôli tomu, že nás dve tak poctivo čakali a sústredili sa na náš príchod, zabudli zobrať Pita. (Pit, hrozne ma to mrzí ? ).
Len tak na okraj: Hosťka akurát dobehla s novým nickom. Od dnešného dňa ju voláme Slniečko. Myslím si, že jej to pristane. Presne tak každé ráno vyzerá, keď sa zobudí.
Autobus SOR
Nerozumiem sa do nich až tak, ale tento bol nádherný. (Mať takých v BB viac, nechodím z práce a do práce pešo).
Kultúrny šok sme zažili, keď sme mali do neho nastúpiť. Mal totiž otvorených štvoro dverí a my - červíky bystrické- sme zostali v úplnom pomykove, ktoré si vybrať. Napokon sme sa rozhodli.
Nebudem tu rozpisovať celú cestu, dôležitým momentom bolo potykanie si s mirkombb ? .
V Harmaci sa ku nám pripojilo skutočné mačiatko. Tak sme tam boli maciatka dve. Do autobusu však s nami nešlo (možno mi nechcelo konkurovať ? ).
Najkrajšími zážitkami bolo občasné pribratie nejakých cestujúcich. Šesť dievčat z Podlavíc sa náramne tešilo, že cestujú takým pekným autobusom ( zadarmo a ešte ku tomu dostali aj po cukríku). Zostali s nami až na konečnú (pričom ich mirkobb v Majeri nezabudol strašiť, že odtiaľ pôjdu pešibusom, odtiaľ to vraj majú najďalej od domu).
Okrem nich sme zobrali ešte spomínané dve tetušky. Tá prvá nám pridala kultúrnu vložku vo forme dvoch ľudových piesní a hneď nás aj vyhrešila, že s ňou nespievame. (My by sme aj, ale hentie pesničky sme nepoznali. Keby tak zanôtila "Na Kráľovej holi", tak by hádam aj naši chlapci zahučali zvučnými barytónmi).
Druhú tetuľu s bakuľkou sme zobrali na Úsvite. Zastávka bola síce plná, ale ona bola jediná odvážna osoba, ktorá sa opýtala, kam ideme a či ju zoberieme. Naša mládež - buditeľka rána - len v tichosti stála opodiaľ a čítala si na autobuse nápis o 55. výročí MHD.
Samozrejme, že vychýrená krása a originalita autobusu spolu s neobvyklým nápisom pritiahla zrak viacerých ľudí, ktorých sme cestou minuli. Kami s Lukom ho fotili ostošesť (alebo o stosedem? už si nespomínam) na každej zastávke.
Na parkovisku si naši chlapci vyskúšali jazdu na SORE. Mirkobb, napriek tomu že bol riadením nadšený a tvrdil, že ho zvládne aj žena, zaparkoval podstatne horšie ako dotyčná žena, jediná šoférka a hviezda dňa - Slniečko. Mimi nás zase celkom pekne ponatriasal. Jeden miestny šofér nás presvedčil, že SOR má úžasné brzdenie.
Na konečnej sme sa rozlúčili s pánom Kralom, ktorý bol už určite veľmi hladný a unavený - ach, aká úžasná to osôbka!
Deň sme zavŕšili u nás kávou, resp. čajom. Niektorým z tej kávy lepšie myslelo. Celkom pekne sme si pokecali. Teda, keď som chalanov pustila ku slovu popri tom, ako som sa potrebovala nadýchnuť ? .
(Ale nie, nebolo to až také zlé, niekedy som si odchlipla z kávy, vtedy mali tiež šancu).
A Kami bol nehorázne ukecaný. (Alebo unavený?)
Dnes sa pokračuje, pozývame všetkých, čo majú záujem.
Tak čo Luk?
Akú známku dostanem?
bb.iMHD