vdaka za informaciu. Chcem byt v obraze. Jasne ze naklady sa lisia, musim pocitat s tym horsim. Pri meniarni a vozidlach mam lepsiu predstavu. Tam sa lahsie da urcit pocet a specifikacia, od coho sa odvija cena.
Este mam problem s uzkym miestom. Neviem ake predpisy (normy?) sa na to vztahuju. Nejake cislo uvadza Habarda (minimalna vyska 4,3 m), ale neviem kde to najdem.
Pri výstavbe dvojstopého obojsmerného vedenia sa cena pohybuje už viac ako 20 mil. Sk na 1 km. V cene sú započítané trakčné vedenie vrátane stĺpov, napájacie a spätné káble, rôzne prekládky káblov a úpravy. Samozrejme, že v cene nie je zahrnutá meniareň a trolejbusy. Náklady na každú stavbu sú rozdielne, táto cena je informatívna.
Juraj: s akymi nakladmi treba pocitat pri vystavbe novych trolejbusovych trati? Orientacne.
Mam povedzme 5,0 km dlhu autobusovu linku. Striedaju sa useky cesty 2-pruhove aj 4-pruhove. Na kratkom useku su uz trakcne stlpy, niekde je verejne osvetlenie (starsie stlpy), niekde nic. A mam aj bod, ktory nesplna podmienky. Ma vysku 3,7 m a sirku asi 5,5 m.
Branie cestujúcich počas výjazdov a dojazdov je úplne normálne skoro všade v civilizovanom svete - vo všetkých električkových prevádzkach v ČR, v mnohých trolejbusových prevádzkach v ČR, ale aj vo Viedni, v Anglicku, a verím tomu, že aj v Nemecku, Francúzsku.... V Bratislave sa to nedá, lebo... ? , ale po intenzívnom presviedčaní niektorých ľudí branie cestujúcich počas dojazdu funguje už na linkách 201, 96 (iba ráno), 9 a 12(iba niektoré spoje).
Jozef:Najprístupnejšie natrolejovacie korytá máš v Hradci Králové. galiyosha:Vyrába.Opakujem ešte raz,že konkrétny kus 999 má zberače bez poloautomatického natrolejovania na žiadosť budúceho majiteľa,DPmML,z dôvodu že sa jedná o príplatkovú výbavu.Prípadné pokračovanie v BA diskusii.
ESKO zatial poloautomaticke zberace nerobi? Aspon to neplanuju? Lebo ak a-32 skutocne planuju skonvertovat do pseudoduobusov, tak to bude dost o hubu... Aj ked skor si myslim, ze a-32 ostane smradobusova, ako doteraz. Ale to uz do zilinskeho fora naozaj nepatri, ospravedlnujem sa za OT.
Tento kus nemá poloautomatické nasadzovanie zberačov, len sťahovanie. Po výmene diesla naspäť za batérie je už určený do Mariánskych Lázní, takže je konfigurovaný s ohľadom na ich požiadavky a finančné možnosti a poloautomatické zberače Kiepe sú dosť drahé.
Úbytky napätia v koncových úsekoch sú tecnicky vyriešené. Aj na železnici popri trakčnom vedení na stožiaroch je samostatne natiahnuté zosiľovacie vedenie na prenos výkonov a znižovanie úbytkov napätia. Trakčné meniarne sú od seba vzdialené asi 20 km, z toho vyplýva, že každá z nich je napájaná z iného zdroja. To má výhodu, že v prípade výpadku meniarne je možné ju odstaviť z napájania trakčnej sústavy a ďalšie dve vedľajšie meniarne ju nahradia protismerným napájaním.
V našom prípade by bolo prepojenie meniarní, tak ako uvádzaš, príliš nákladné a teda nie je v tomto období realizovateľné. Ja som uvažoval nad tým, či by bolo možné diaľkovo odpojiť meniareň od napájania trolejbusového vedenia a zvyšné meniarne by napájali celú sústavu do odstránenia poruchy, prípade do obnovenia dodávky el.energie do vypadnutej meniarne.
Raz v lete som cakal na zast. Zavodska na prvy ranny spoj. Okolo prave prechadzali trolejbusy z depa smerujuce na niektoru konecnu a vodic jedneho z nich zastavil a opytal sa, ci niekto nepotrebuje zviezt na Solinky. Bol som teda riadne prekvapeny tymto pristupom. Napadlo ma preto, ci by sa to nedalo zaviest nejako oficialne - spoje z konecnej do depa by po ceste normalne brali cestujucich. Niekde som sa docital, ze napr. v BA to nechcu, o.i. aj preto, ze by cestujuci boli zbytocne zavadzani. Ale napr. v Prahe to funguje - posledne spoje po polnoci su oznacene - napr. "v - spoj jede po zastavku Vapenka" alebo "s - od zastavky Ohrada spoj jede do zastavky Vozovna Stresovice".
Navyse by sa tym dal ciastocne riesit aj sucasny stav, ked posledne spoje z mesta idu este skor ako o pol jedenastej vecer.
Tak pokiaľ ide o bratislavské Dlhé Diely, tak tam budú premávať dve linky. 32 a 33. Linka 33 je okružná a po celej jej trase budú troleje. Takže pomocný pohon bude používať len pri výjazde a dojazde do vozovne. Linka 32 bude premávať časť trasy pod trolejmi a časť na pomocný pohon. Keď pôjde z úseku z trolejmi do úseku bez, tak môže stiahnuť zberače za jazdy a za jazdy aj prepnúť pohon. Keď ide z úseku bez trolejov do úseku s trolejmi, tak na najbližšej zastávke budú namontované také korýtka, pod ktoré musí trolejbus presne zastaviť a zberače sa automaticky dajú na trolej. Pokiaľ by tam neboli, tak je stále možnosť nasadiť zberače ručne.
Ako laik si neviem dobre predstavit "duobus", co ma premavat v Bratislave. Konkretne ako bude prebiehat ta zmena pohonu? Stiahnutie palic si viem predstvit automatizovane, ale ako ich zase nahodit? Klasicky to robi vodic tak, ze vylezie a v rukaviciach sa ich snazi trafit na trolej, ale neviem, ako to ma byt v tomto pripade, v BA Vecerniku pisali, ze cestujuci zmenu nepociti...
Change view
You can search for more expressions divided by the space. Guidance for advanced search can be found here.
![<a href='mailto:imhd [zavinac] kamim [bodka] sk' >Kami</a>](https://www.gravatar.com/avatar/4e74850baf8c5b6fd3f3a103d82ad55f?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
Jakub
Navyse by sa tym dal ciastocne riesit aj sucasny stav, ked posledne spoje z mesta idu este skor ako o pol jedenastej vecer.