Jozef
Reply on: Miro #683:
V júni som išiel okolo a nič sa tam nerobilo a pravdepodobne sa nič robiť nebude. Stavby na železnici sú pozastavené, napr. aj predĺženie 2. nástupišťa. Musí sa čakať asi na zázrak, aby tam napríklad aj v rámci údržby zvršku vysypali zopár vagónov štrku a položili naň aj vyradené betónové platne.
Nesúhlasím s tebou, či táto zastávka bude atraktívna. To by sme si mohli opýtať či sú atraktívne aj zastávky Porúbka, Žilina-Zariečie alebo niektoré iné. Ja mám na túto trať trochu iný názor. Od Bytčice do železničnej stanice Žilina vedie táto trať v intraviláne mesta Žiliny. Vlak v tomto úseku by sa mal správať ako mestská doprava. Ja by som navrhol vytvoriť na tomto úseku okrem zastávky Žilina-Solinky, aj Žilina-Váhostav a Žilina-Nová Žilina (križovanie s Bratislavskou cestou). Vlak prechádza priemyselnou zónou a podstatne rýchlejšie prepraví cestujúcich do zamestnania ako MHD.
Na niektorých lokálnych rakúskych železniciach cestujúci ak chce vystúpiť, stlačí tlačidlo, ktorým dá pokyn strojvedúcemu, že chce vystúpiť. Pre informáciu cestujúcich sú vo vozni nad kabínou strojvedúceho dve signalizačné tabuľky, jedna zelená a druhá červená. Po stlačení tlačidla namiesto zelenej sa rozsvieti červená s textom, že vlak na nasledujúcej zastávke zastaví. Strojvedúci sleduje trať, a v prípade ak vidí na zastávke cestujúceho, tak vlak zastaví. Všimol so si, že aj on obsluhuje informačnú tabuľku o zastavení. Pri nízkych rýchlostiach lokálnych tratí (30 – 40 km/hod) nie je problém vlak pohotovo zastaviť. Vlak bol v skutočnosti jeden vozeň, nebol tam sprievodca, cestujúci nastupovali prednými dverami a rušňovodič im predával cez okienko lístky, prípadne lístky kontroloval.
Takýmto spôsobom by som si predstavoval riešenie dopravy v traťovom úseku Bytčica – Žilina. Nepredpokladám veľkú časovú stratu, lebo v priemyselnej zóne by nastupovali a vystupovali prevažne len v robotníckych spojoch. Cestujúceho si treba vážiť, tam kde je dnes jeden neskoršie ich môže byť viac. Čo sa týka „atraktivity“ budúcej zastávky Žilina-Solinky, myslím si že by ju využívali cestujúci aj na návštevu termálnych kúpalísk, niektorí aj do zamestnania, návštevy príbuzných, prípadne aj žilinskí študenti Gymnázia v Rajci.
Vladimír
3. Intervalová doprava predsa nemusí znamenať zvyšovanie výkonov. Je však nepochopiteľné, ak linka s tromi odchodmi za hodinu (L5, 15) nemá vytvorený pravidelný interval.
Re #666 Jozef: Oukej, ja som len "nahlas" uvažoval nad jednotlivými možnými dôvodmi.
Re #668 Miro: Veď princíp, že nosná linka má číslo nižšie ako iná linka je stále zachovaný. Nosné linky majú číslo 1 - 19 a sú teda nižšie ako ďalšie linky 20+. Nemôžeš byť taký puritán a vyžadovať, aby boli linky od 1 vyššie číslované presne v poradí podľa klesajúceho počtu spojov, kde linka 1 má najvyyší počet spojov a linka "n" má najnižší počet. Neslúži to ani cestujúcim. Ver, že prečíslovaním súčasných liniek by si napáchal mnohonásobne viac škody na schopnosti orientácie cestujúcich ako by bol prípadný úžitok.
Re #671 Marko: Počet študentov zatiaľ nezistíme, pretože nie je školský rok a v tom predošlom ešte žiadne priame spojenie inernátov a školy okrem pešej chôdze neexistovalo.
Ad Hájik - ja som to pochopil tak, že aj Tvoja L6 aj L16 by mali po 10 min. v špičke a 20 min. v sedle. T.j. na úseku Polícia - Stodolova by bol interval 5 min. v špičke a 10 min. v sedle.
Re #672 Dispečer: Bola to moja chyba, už som ju opravil. Už to funguje.
Re #678 Miro: A fakt, toto ešte budem musieť opraviť...
Re #680 Miro: Fotky pribudnú čoskoro, ale ešte neviem presne kedy. Nie sú ešte zaradené do updatov. Ale pripravím ich a pretlačím na nejaký neďaleký termín
A ten dnešný update ma fakt mrzí, neviem, čo to bolo za nočnú hodinu, keď som ho pripravoval.
Re #682 Miro: Ale niééé! Ty si ma vôbec nepochopil! Ja som predsa nevravel, že linky nemajú byť vôbec zorganizované. Ja súhlasím, že rozdelili v roku 1988 linky na trolejbusové od 1 po 19 a autobusové od 20 vyššie. Ale jednoducho je nereálne prijať Tvoje pravidlo o tom, že čím nižšie číslo linky, tým kratší interval. Linka 1 kedysi bola fakt nosnou, ale časom vývoj smeroval tak, že došlo k jej redukcii. Ale to, že ju obmedzili nemôže byť dôvodom pre balamutenie cestujúcich zmenou označenia linky.
Re #684 mbican: Tá kritika na načasovanie spojov L17 je určite oprávnená. Ale vôbec nechápem, na základe čoho z Tvojho podľadu si prišiel na myšlienku polovičného cestovného na L7/17. Aká vyhliaková jazda? Veď L17 ide zo stanice k ŽU po najkratšej možnej trase (ak si odmyslíme zachádzku na Matice slovenskej). Nikto predsa nehovorí, že Hájičania majú chodiť na stanicu s L7.