Discussion Forum › General Discussion

Je jedno ci je most Apollo uplne unikatny, alebo z casti. Aj neboli niektore veci doriesene. Napriklad napojenie mostov (Apollo, Pristavny) na Petrzalku, spojenie AS MN s mostom. Autobusy SAD veselo porusuju prikazany smer, podobne to dopadne aj v Petrzalke.
Cize aj pri cisto dopravnych stavbach byva realita ina ako zelanie projektanta, nieto pri stavbach ineho charakteru. Je typicke pre obchodne centra ze ludia akosi "nerespektuju" urcene trasy a chodia co najkratsie a najjednoduchsie.

Most Apollo až taký unikátny nie je, myslím, že niekde v Japonsku je most, ktorý je mu veľmi podobný.

Áno,ale to je na Slovensku už samozrejmosť,že tu z dôvodu "lobbného" stojí všetko dvakrát viac než vo svete.Nielen most Apollo,ale aj cena diaľnic alebo trebárs dotácie požierané Zločineckou Spoločnosťou...

A cena.

Jozef:Most Apollo je úplne bežný most,akých sú po svete roztrúsené desiatky,ak nie stovky.Jediné unikátne na ňom bolo otáčanie.

Podla toho, co ZSSK spominala, tak Korejci s nimi nechcu rokovat - stale hovoria, ze to nie je v ich kompetencii, ze na toto pridu dalsi manazeri, ktori o tom budu diskutovat a takto sa to taha uz niekolko mesiacov. Pokial KIA nema zaujem riesit dopravu zamestnancov, co ich ma k tomu ZSSK dokopat? Neviem, mozno so SAD a DPMZ sa korejski mladenci rozpravaju.

Tak ako som uz pisal, spominali, ze nie je doriesene dokoncenie vlecky v zavode. Okrem toho ZSSK sice moze chciet zastavky a pod., ale tu treba tlacit skor na ZSR.

Mohol si sa uliat z prace a prist na to diskusne forum, tam by si mal moznost sa na toto vsetko povypytovat ? .

Bude ešte zaujímavé sledovať túto oblasť, ktorú si aj v predchádzajúcich príspevkoch spomínal. Už začínam veriť, že doprava zamestnancov do automobilky zostane len na SAD-ke a DPMŽ, s.r.o. Som si istý, že ZSSK nepripomienkovali projekt vlečky, vybudovanie nových zastávok pri závodoch, prípadne pred areálom automobilky. Je to podobné ako s tým projektom komunikácie, kde projektant zabudol zapracovať autobusovú zastávku, prípadne menšie autobusové nástupište. Zabudol zapracovať do projektu aj parkoviská pre IAD. Na jednej strane vidíme projektantov svetovej špičky, ktorí naprojektovali napr. unikátny most Apolo v Bratislave a na druhej strane vidíme takúto lajdáckosť.

Myslím si, že najlepšie by bolo zakúpiť kĺbové nízkopodlažné vozidlá, veď na Košickej vo vozovni je ešte miesta dosť vedľa odstavených kĺbových Karos, ktoré už ani nevedia ako vyzerá mesto.

S vlečkou do automobilky KIA sa uvažovalo hneď od začiatku výstavby závodu ako aj s prístupovou komunikáciou. Oneskorenie výstavby bolo spôsobené okrem iného aj nevykúpením pozemkov pod infraštruktúru. Ak bude predpokladaná výroba 200 až 300 tis automobilov ročne, k tomu však musíme pripočítať nielen finálny výrobok, ale aj logistiku, tak preprava bude veľmi zaujímavá. Teraz má veľkú šancu aj Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s., ale nemôže čakať so založenými rukami ako jej sestra Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. Tá by chcela voziť cestujúcich do automobilky, ale je nepripravená a s argumentmi typu chceli by sme, malo by sa, Kia s nami nedebatuje a podobne, to ďaleko nedotiahne. SAD-ka a DPMŽ, s.r.o. konajú a hoci sme si to na diskusnom fóre predstavovali s dopravou hlavne cez ZSSK, tak týmto dvom prajem, nech si zarobia.

Podla ZSSK 20 vlakov denne.

Projektantská firma Geoconsult, s.r.o. Bratislava vypracuje dokumentáciu pre stavbu diaľničného privádzača Lietavská Lúčka - Žilina v dĺžke 4,85 kilometra. Ide o 2. časť II. etapy výstavby privádzača od budúcej križovatky pri sídlisku Solinky po križovatku s diaľnicou D1 na konci Bytčice. Táto časť privádzača, ktorá oblúkom obchádza mestskú časť Bytčica, už nesúvisí priamo s MHD. V tomto čase sa realizuje v zložitých podmienkach 1.časť stavby privádzača od križovatky pri Saleziánoch po sídlisko Solinky na Rajeckej ceste, ktorá prechádza v intraviláne mesta. V uvedenom úseku nám premáva autobusová linka č. 22 do Bytčice a čiastočne aj linka č. 2.

Vladimir, mam dake fotky z Liberca nechces?

a ešte tu máme nedoriešené aj iné veci, taže pokus č. 3

"Autor: Juraj 8.11.2005 14.09 #6256 Re:
Re #6253 LUK: OK., ale pripomente mi to buduci tyzden, lebo teraz budem 2 dni na sluzobke a v piatok a sobotu som zas v skole. Vdaka."

Menovaní mimožilinčania sú známi svojim negatívnym postojeom ku všetkému, čo sa v Žiline stane, bez ohľadu na to, že sa často jedná o unikátne riešenia, presne prispôsobené žilinským špecifikám, ktoré sa postupne rozšíria do celého sveta ako jedine správne. Menovaní Žilinčania sú známi svojimi iredentistickými postojmi k vlastnému mestu. Preto pán riaditeľ nebude reagovať na tieto štvavé výlevy neúspešných kandidátov na primátorov. Napríklad taký Jozef nič nekritizoval.

Historický kalendár:
2.12.2002 – Výber zo Žilinských novín č. 49 v roku 2002, tesne pred komunálnymi voľbami poslancov do MZ v Žiline. Text je prepísaný presne, vrátane interpunkčných znamienok, tak ako bol uverejnený pred tromi rokmi v Žilinských novinách. Porovnajte príspevok o trolejbusovej doprave od p. Stuchla uverejnený aj v tomto roku #6512

Ing. arch. Antonín Stuchl, autor kolektívu smerného územného plánu Žiliny z 80-tyh rokov minulého storočia napísal o trolejbusovej doprave:
Mesto za 800 miliónov Sk „darovalo“ obyvateľstvu niekoľko trolejbusových tratí. Ich ekologický význam je v mori áut nulový, pretože v meste sa stále viacej a niekde už aj 10-násobne prekračujú limity kysličníka dusíka. A ich ekonomický význam je dokonca záporný. (V Prahe už z estetických a ekonomických dôvodov zrušili všetky trolejbusy). Za 800 miliónov Sk mohla mať Žilina takmer všetky trate už obsadené ekologickými autobusmi na stlačený plyn (sledovali sme ich na pešej Kärtnerstrasse vo Viedni) a vybudovanú až aj väčšinu peších atraktívnych prepojení.

Ing. arch. Juraj Gallo, za regionálne združenie Spolku architektov Slovenska v Žiline napísal o trolejbusovej doprave:
Aký je potom ekologický efekt z novozavedenej trolejbusovej dopravy? Mimochodom, Žilina patrí asi k posledným mestám Európy, kde sa na konci 20. storočia zaviedli trolejbusy ako nový dopravný systém mestskej hromadnej dopravy. Prvý trolejbus na svete vyrobil Siemens v roku 1892 (!) v Berlíne. Vtedy to bola naozaj novinka! Ale o sto rokov neskôr už existovali lacnejšie a flexibilnejšie systémy ekologickej dopravy. V čase, keď vo vyspelom svete sa mestá postupne zbavovali masívnych stĺpov a drôtov, hyzdiacich mestské prostredie, a trolejbusy nahradili elektrobusmi, autobusmi na plynový alebo hybridný pohon. Žilina sa zadrôtovala pavučinami trolejových vedení. Osadením masívnych stĺpov si tiež veľmi neprezieravo zablokovala možnosti úprav komunikácií a križovatiek v budúcnosti.

Guten Morgen, Herr Direktor!

Tesime sa, ze ste opat s nami. 23.11.2005 sa na tomto fore objavila presna informacia o Vasej novej tarife. Nenasiel sa na nu jediny pozitivny ohlas, a to ani od ludi, ktori Vas vzdy a za kazdych okolnosti doteraz obhajovali.

Negativne ohlasy prisli od tychto ludi:

mimozilinski: S499.1023, pete, Papyr, LUK, tr3mp, galiyosha, ufo, PIT, Peter K
zilinski: Miro, skarpo, Jakub, tux

a Vas navrh bol kritizovany a boli vam kladene neprijemne otazky v prispevkoch cislo 6528, 6529, 6541, 6548, 6549, 6551, 6552, 6560, 6562, 6563, 6564, 6565, 6566, 6582, 6584, 6588, 6594, 6598, 6608.

Pochvalny prispevok, okrem Kamiho konstatovania, ze sa jedna o ciastocne zlepsenie v danych podmienkach, neprisiel ani jeden.

Na kriticke prispevky ste neodpovedali vobec nic a namiesto toho ste si dali tyzdennu pauzu od prispievania na IMHD, pravdepodobne ste cakali, kym burka vysumi a upadne do zabudnutia. Cize pouzili ste techniku strkania hlavy do piesku a stavania sa k problemu tak, ze ho ignorujem. Nie je to prvy krat, co ste sa takto zachovali. Toto jednanie Vas stavia do pozicie zbabelca, a nie chlapa. Dufam, ze sa k problemu postavite celom a ASPON NA KRITICKE PRISPEVKY ZILINCANOV odpoviete, ked uz neodpovedate na kritiku mimozilinskych. Idealne by samozrejme bolo odpovedat na vsetky vyssieuvedene prispevky. Tesim sa na Vasu odpoved na akykolvek kriticky prispevok ohladne predrazenych casovych listkov (resp. na kriticke prispevky vseobecne).

Ono je to podla ZSSK tak - projektovu dokumentaciu uz ma sice spracovanu jedna bratislavska firma, ktoru vsak o to doteraz nikto oficialne nepoziadal, pretoze zrejme predpoklada, ze sa to bude robit v casovej tiesni a bude treba vytiahnut nejaky projekt co najskor a tejto firme to pride vhod. Zaustenie uz sice zrejme je, ale nie je doteraz vyriesena trasa vlecky medzi oboma zavodmi.

ZSSK mala zaujem o rokovania s Korejcami o tom ake predstavy maju o doprave zamestnancov, ti sa vsak s nimi o tom odmietaju bavit.

Aspon tak to prezentovala ZSSK.

Projekt vlečky je už dávno spracovaný, tak isto ako aj zaústenie do závodu. Veď nedáva logiku, aby automobilka už teraz pred dokončením závodu nevedela, kde má mať vlečku a kde bude zoraďovať vozne. Vlečka už mala byť pomaly hotová, jej výstavba sa oneskorila zo známych dôvodov. Som presvedčený, že zástupca Železnične spoločnosti, a.s. tam táral aj nezmysly, aby obhajoval svoju neschopnosť.

My sme tu diskutovali na základe informácií z masmédií. Ja si veľmi dobre spomínam ako zo Železničnej spoločnosti, a.s. rozprávali ako budú zabezpečovať dopravu. Boli tam spomínané aj vlaky z Rajca do Varína. O vybudovaní novej zastávky na hlavnej železničnej trati sa vôbec neuvažovalo, hoci sme tu o tom disktovali. Bolo niekoľko návrhov na vybudovanie novej železničnej vlečky, ale vybral sa nie najvhodný variant. Uvažovalo sa aj o doprave zamestnancov po vlečke, ale nikto projektantovi nezadal, aby tam bola zapracovaná zastávka a ani sa neopýtal vlastníka závodu či by mohli zachádzať vlaky do areálu. Teoreticky by mohli súpravy končiť aj pred závodom a vracať sa naspäť do Žiliny. Pretože je závod rozsiahlý, tak by tam mohli byť aj dve zastávky. Zaústenie vlečky je plánované, mimoúrovňovo ponad novú komunikáciu na okraji závodui Kia Motors Slovakia a hneď vedľa závodu Hyundai Slovakia. Medzi oboma závodmi vedie aj prepojovacia komunikácia z jestvujúcej cesty v Nededzi na novú komunikáciu. Nová komunikácia v rámci úspor má byť už len obyčajný dvojpruh, na odbočovanie rozšírená o tretí pruh, a preto nevidím ohrozenie zamestnancov prechodom cez cestu.. V minulosti som spomínal, že ešte poslúžia staršie Karosy DPMŽ, s.r.o. na prepravu zamestnancov do automobilky a pravdepodobne to tak aj bude.

Oni (ZSSK) by cheli ako variant c. 1 vozit priamo po vlecke, problem vsak je, ze doteraz sa nevie, kade pojde vlecka medzi zavodmi ani kde bude zaustena do hlavnej trate (resp. uz sa vie, pri odb. Vah, ale vraj to nie je najlepsie riesenie).