Jozef
Historický kalendár:
2.12.2002 – Výber zo Žilinských novín č. 49 v roku 2002, tesne pred komunálnymi voľbami poslancov do MZ v Žiline. Text je prepísaný presne, vrátane interpunkčných znamienok, tak ako bol uverejnený pred tromi rokmi v Žilinských novinách. Porovnajte príspevok o trolejbusovej doprave od p. Stuchla uverejnený aj v tomto roku #6512
Ing. arch. Antonín Stuchl, autor kolektívu smerného územného plánu Žiliny z 80-tyh rokov minulého storočia napísal o trolejbusovej doprave:
Mesto za 800 miliónov Sk „darovalo“ obyvateľstvu niekoľko trolejbusových tratí. Ich ekologický význam je v mori áut nulový, pretože v meste sa stále viacej a niekde už aj 10-násobne prekračujú limity kysličníka dusíka. A ich ekonomický význam je dokonca záporný. (V Prahe už z estetických a ekonomických dôvodov zrušili všetky trolejbusy). Za 800 miliónov Sk mohla mať Žilina takmer všetky trate už obsadené ekologickými autobusmi na stlačený plyn (sledovali sme ich na pešej Kärtnerstrasse vo Viedni) a vybudovanú až aj väčšinu peších atraktívnych prepojení.
Ing. arch. Juraj Gallo, za regionálne združenie Spolku architektov Slovenska v Žiline napísal o trolejbusovej doprave:
Aký je potom ekologický efekt z novozavedenej trolejbusovej dopravy? Mimochodom, Žilina patrí asi k posledným mestám Európy, kde sa na konci 20. storočia zaviedli trolejbusy ako nový dopravný systém mestskej hromadnej dopravy. Prvý trolejbus na svete vyrobil Siemens v roku 1892 (!) v Berlíne. Vtedy to bola naozaj novinka! Ale o sto rokov neskôr už existovali lacnejšie a flexibilnejšie systémy ekologickej dopravy. V čase, keď vo vyspelom svete sa mestá postupne zbavovali masívnych stĺpov a drôtov, hyzdiacich mestské prostredie, a trolejbusy nahradili elektrobusmi, autobusmi na plynový alebo hybridný pohon. Žilina sa zadrôtovala pavučinami trolejových vedení. Osadením masívnych stĺpov si tiež veľmi neprezieravo zablokovala možnosti úprav komunikácií a križovatiek v budúcnosti.
2.12.2002 – Výber zo Žilinských novín č. 49 v roku 2002, tesne pred komunálnymi voľbami poslancov do MZ v Žiline. Text je prepísaný presne, vrátane interpunkčných znamienok, tak ako bol uverejnený pred tromi rokmi v Žilinských novinách. Porovnajte príspevok o trolejbusovej doprave od p. Stuchla uverejnený aj v tomto roku #6512
Ing. arch. Antonín Stuchl, autor kolektívu smerného územného plánu Žiliny z 80-tyh rokov minulého storočia napísal o trolejbusovej doprave:
Mesto za 800 miliónov Sk „darovalo“ obyvateľstvu niekoľko trolejbusových tratí. Ich ekologický význam je v mori áut nulový, pretože v meste sa stále viacej a niekde už aj 10-násobne prekračujú limity kysličníka dusíka. A ich ekonomický význam je dokonca záporný. (V Prahe už z estetických a ekonomických dôvodov zrušili všetky trolejbusy). Za 800 miliónov Sk mohla mať Žilina takmer všetky trate už obsadené ekologickými autobusmi na stlačený plyn (sledovali sme ich na pešej Kärtnerstrasse vo Viedni) a vybudovanú až aj väčšinu peších atraktívnych prepojení.
Ing. arch. Juraj Gallo, za regionálne združenie Spolku architektov Slovenska v Žiline napísal o trolejbusovej doprave:
Aký je potom ekologický efekt z novozavedenej trolejbusovej dopravy? Mimochodom, Žilina patrí asi k posledným mestám Európy, kde sa na konci 20. storočia zaviedli trolejbusy ako nový dopravný systém mestskej hromadnej dopravy. Prvý trolejbus na svete vyrobil Siemens v roku 1892 (!) v Berlíne. Vtedy to bola naozaj novinka! Ale o sto rokov neskôr už existovali lacnejšie a flexibilnejšie systémy ekologickej dopravy. V čase, keď vo vyspelom svete sa mestá postupne zbavovali masívnych stĺpov a drôtov, hyzdiacich mestské prostredie, a trolejbusy nahradili elektrobusmi, autobusmi na plynový alebo hybridný pohon. Žilina sa zadrôtovala pavučinami trolejových vedení. Osadením masívnych stĺpov si tiež veľmi neprezieravo zablokovala možnosti úprav komunikácií a križovatiek v budúcnosti.
Za chvilu su volby a kto vie. 
Jakub