Discussion Forum › General Discussion

Čipovky vydané ŽU platia ako preukaz na používanie papierových žľavnených CL až do konca roka. Pôvodne to bolo do 30.11, potom do 10.12. Zrejme je to kvôli tomu, že sa bude meniť výška zľavy z 50 na 40%.


Tak a aj tento rok budeme mať NAY-linku (od piatku). Ešte treba zistiť trasu.

Pete: ano ja viem, kto tu robi web. Len pozor, aby to forum nerozdrapilo! som vsak velmi rad, ze sa to tu zacina hybat spravnym smerom. Vies, ako soplos som prave v case vzniku myslienky avtd velmi casto chodieval do za a je mi velmi luto, ako sa to strasne zvrhlo nespravnym smerom. Ale uz su aspon naznaky navratu spät k dobrej veci, aj ked zatial len nazorovo.

...Zredukujú sa však zľavy v mestskej hromadnej doprave pre študentov a dôchodcov z 50% na 40% a zdravotne postihnutí občania budú platiť jednu korunu.....

http://www.zilina.sk/index.php?page=ukazspravu&id=990&nadpis=Spravodajstvo

Mesto Zilina obmedzi v buducom roku poskytovanie zliav na cestovnom v MHD. Dotkne sa to najviac dochodcov, ziakov a studentov. Schvalilo to MZ 6.12.

Zdroj: Zilinske noviny 13.12.

Este raz: schema:

http://papyr.szm.sk/teplice/zilina.gif

Ten navrh, to bol len pokus co najviac zjednodusit linky. NIE JE ABSOLUTNY, kazdy sa s nim moze pohrat ako chce. A urcite netvrdim, ze je najlepsi, iba slo o to ukazat, ze to ide. Bohuzial, dve linky mi vysli take, ze obsluhuju cele mesto a maju dlzku 72 minut. To je sice velmi vela, ale uz dnes existuje linka so 60 minutami dlzky (L7, L17), tak sa snad tolko nestane.

L=linka, T=trasa, D=dlzka linky obojsmerne, I=interval, PV=pocet vozidiel, P=pauza pre vodica na konecnej. I, PV a P pocitane pre spicku, kedy je vozidiel najviac. P=I*PV - D.

L1, solo. T=DPMZ - Zel.stanica - Sturovo nam - DPMZ.
D=27 min. I=20 min. PV=2. P=13 min.
L4, klb. T=ako dnes
D=64 min. I=10 min. PV=8. P=16 min.
L5, solo. T=Solinky - Sturovo nam - Nemocnica - Vlcince
D=46 min. I=12 min. PV=5. P=14 min.
L6, klb. T=Hajik - ZST - Nemocnica - Borik - Solinky - Diel - Vlcince - Nemocnica - ZST - Hajik
D=72 min. I=12 min. PV=7. P=12 min.
L7, klb. T=opacna k linke 6
D=72 min. I=12 min. PV=7. P=12 min.
L8, solo. T=Carrefour - Sturovo nam - ZST - Carrefour.
D=21 min. I=30 min. PV=1. P=9 min.

Celkom teda najvyssia spickova vyprava: 22 klbovych vozidiel a 8 solo.
(Samozrejme, smer otacania liniek 1+8 a 6+7 nie je problem zmenit

Schema linkoveho vedenia a intervalov v jednotlivych usekoch (interval vyznaceny farebne podla legendy):
http://papyr.szm.sk/teplice/zilina.gif>

Piste komentare a navrhujte ine.

Papyr: môžeš mi to poslať? Zaujíma ma to. Adresu nájdeš na bb.iMHD.

A čo Valec? Mám taký pocit, že má tiež možnosť niečo zverejniť

webmaster ZA.imhd.sk je presovcan momentalne v NR, takze to skor pride novy rok, akoby to tu bolo zverejnene. Navrhujem dany dokument pisat kazdy den vecer do fora o presne stanovenej hodine. ?

Paradoxne krásny interval má SAD v smere zo Žiliny do Rosiny poobede: 14:00, 14:20, 14:40, 15:00, 15:20, 15:40, 16:00, 16:20 - náhodou som si to všimol, keď som potreboval tam cestovať. Je to častejší a pravidelnejší interval ako L26 na tej istej trase ?

Papyr, linkove vedenie: zaslat webmasterovi za.iMHD.sk a uverejnit v sekcii clanky. Vdaka vopred

Dakujem. Konecne slova uznania aj priamo zo Ziliny, nielen z PO a BA

Mimochodom, skonstruoval som pokusne zilinsku trolejbusovu siet so siestimi linkami o nizkych intervaloch (na jednej linke 10' spicka-15'sedlo, na troch linkach 12' spicka-15' sedlo, na dvoch linkach 20' spicka-30' sedlo). Na celej sieti je tak spickovy prelozeny interval do 12 minut na jednej strane ulice, okrem DPMZ a Carrefouru (tam 20 min.int.). Viac ako polovica siete ma interval pod 7,5 minuty. Useky Obchodna, Jasenova-Smrekova a Policia-Zel.stanica-Stefanikovo nam. dokonca interval kratsi ako 4 minuty. Ak ma niekto zaujem, na poziadanie vystavim.

Vyborne napisane, len by som tomu dodal, ze castokrat neexistuje ani ten interval, kazdu hodinu to odchadza v inu minutu a navyse absentuje akakolvek koordinacia medzi subeznymi linkami.

Indicke zeleznice plavaju v dalsom prusere. Opät zlyhal pokus o krizovanie dvoch vlakov na sirej trati. Zial, ako byva dobrym zvykom, opät to bola trat jednokolajna a zas sa jednalo o vlaky osobnej prepravy. Predbezne odhady hovoria cosi o 150 mrtvych. Miestny sudruh prokäkätovic sa vsak nechal pocut, ze indicka zeleznicna siet je velmi bezpecna. Zdroj: Radio Expres

Veď ja som rád.
Cestovný poriadok Rajeckej železnice som si samozrejme pozrel. Pribudol jeden ranný vlak do Rajca, ktorý je skoro ako rýchlik ? , inak sú to len drobné kozmetické úpravy.

Kde bolo tam bolo, boli dve identicke mesta. V oboch mali MHD.

V meste A mali neprestupnu tarifu v jednorazovych i predplatnych listkoch, nazvime to "tarifa A". To znamenalo zaroven, ze mali vela liniek, smerovanych skoro odvsadial vsade, ale na vacsine liniek mali hodinovy interval (nazvime to "trasovanie A"). Cestujuci boli zvyknuti a nevadilo im to, pretoze vacsina jazdila do svojho ciela priamo a len mensina platila za prestup. Jediny problem spocival v tom, ze ked ti autobus v meste A usiel, na druhy si cakal hodinu. V lepsom pripade si sa mohol pokusit dostat sa do svojho ciela niekde s prestupom, priplatil si si a meskal si v konecnom dosledku len pol hodiny, nie celu. Ale vzhladom na to, ze to tak bolo vzdy, ludia velmi nereptali.

V meste B mali tarifu prestupnu casovu v jednorazovych i predplatnych listkoch, nazvime to "tarifa B". To im umoznilo orgazovat linkove vedenie tak, aby do kazdej ulice, sidliska, stvrte viedla pokial mozno len jedna linka (len obcas dve, tri) s enormne kratkym intervalom, z ktorej sa v centre v pripade potreby prestupovalo na ostatne linky (tiez s enormne kratkym intervalom), takze sa skoro vsade cestovalo na prestup (nazvime to "trasovanie B"). Cestujucim to nevadilo, za prestup neplatili, dokonca aj drzitelia jednorazovych listkov papierovych, casovo obmedzenych to vdaka kratkym cakacim casom stihali a nemuseli si cvaknut dalsi. Ked ti usiel spoj, pockal si si 5-6 minut na dalsi, potom na prestupnej zastavke si stihol dalsi spoj druhej linky a celkove meskanie cinilo nie 60, ani 30, ale tych 5-6 minut. Ludia z mesta B boli nadseni. Ked v meste B boli na navstevu dopravaci z mesta A, boli tiez nadseni.

Tak a teraz od teorie k praxi:
Zilina mala ambicie stat sa vzorovym "mestom B". Za pojem "trasovanie B" si dosad povodnu ideu AVTD. Lenze v roku 1999 napadlo Dopravny podnik zaviest v Ziline "tarif A"! Co nastalo? Vznikla linka 7, potom 16, 15, 17... a zilinske trasovanie sa pomaly ale isto meni na "trasovanie A"! Ale to uz nie je AVTD! Vidime, ze zavedenie "tarifu A" vyvola vznik "trasovania A". Zilina mala byt mestom B, ale coraz viac sa z nej stava mesto A.
Ale podla oficialnej verzie, ktoru zastavas asi aj ty, mate v Ziline "trasovanie B" a "tarif A".

Zatialco v Presove je a vzdy bolo typicke "trasovanie A". A je tam "tarif B" (v JCL az pri najblizsom zdrazeni). Vacsie mesto so starsou a rozvetvenejsou trolejbusovou sietou ma len 3 solo trolejbusove linky a 3 klbove (pricom este dve z tych troch idu 90% trasy spolocne). Cize aspon v trolejbusovej scheme je v Presove paradoxne podstatne viac vidiet "trasovanie B", cize system podobny povodnej zilinskej AVTD, nez v Ziline!
Presov mal byt mestom A, ale pomaly sa stava mestom B aj bez proklamacii.

Oboje je trosku nelogicnost, ale ktora varianta je viacej user-friendly?
trasovanie A a tarif B, alebo
trasovanie B a tarif A?

Pre uplnost: zavedenie trasovania B stazuje v Ziline okrem tarifu este aj okruhovost siete, resp. nedostatok klasickych konecnych. Su len dve: DPMZ a Hajik, naviac obe v tej istej oblasti. Vsetky ostatne konecne su zaroven medzilahlymi zastavkami.

K AVTD: Aky cely rad inych veci?

AVTD bola o (MINIMISTICKOM) linkovom vedeni, (KRATKYCH) intervaloch a (PRESTUPNEJ) tarife.
NEBOLA O NICOM INOM.
Ty si v prispevku #2158 vypisal, o com vsetkom podla teba je AVTD. Tak budem reagovat. Opisujem tvoje body:

1. redukcia liniek z 35 na 16 -> "minimisticke linkove vedenie" (nesplnene. Medzitym doslo k zbytocnemu narastu na 21 liniek bez sucasneho rastu mesta.)
2. zmena poctu ulic s MHD -> dosledok bodu 1, nie samostatny ciel
3. zmena polohy zastavok -> dosledok bodov 1 a 2, nie samostatny ciel
4. intervalovy CP -> Mnohe linky vyzeraju ako intervalove, ale nie su. Zabudol si naviac dopisat, ze AVTD pocita nielen s intervalovym CP, ale aj s kratkymi intervalmi. Cize dokopy plnenie: intervalovost: splnene ako-tak, kratkost intervalov: nesplnene
5. precislovanie liniek -> dosledok bodu 1, nie samostatny ciel Ktory podnik by (okrem DPB) samovolne precisloval len tak zo srandy linky?
6 a. Zlepsi sa intervalova kvalita obsluhy uzemia. nesplnene.
6 b. v niektorych pripadoch so zvysenym poctom prestupov.
Prestupy sa znizili na minimum zokruhovanim tr dopravy.
o prestupoch napisem samostatny prispevok.
7. Mnozstvo dalsich vyhod, ktore na Slovensku nepoznali - mozes mi menovat aspon jedinu?

Takze co je vlastne z AVTD splnene? Iba to, ze su to dnes trolejbusy.
Ze sa trolejbusy vybudovali, to predsa nie je ziadna zla vec, naopak, to je na Ziline velke plus.

Uz sa vie nieco nove ohladom karty ISIC? Lebo sa to stale len natahuje a mna to uz nebavi.

Buďme radi, že diskutujeme. Už si si pozrel nový cestovný poriadok na našej Rajeckej železnici?