Discussion Forum › General Discussion

Papyr, linkove vedenie: zaslat webmasterovi za.iMHD.sk a uverejnit v sekcii clanky. Vdaka vopred

Dakujem. Konecne slova uznania aj priamo zo Ziliny, nielen z PO a BA

Mimochodom, skonstruoval som pokusne zilinsku trolejbusovu siet so siestimi linkami o nizkych intervaloch (na jednej linke 10' spicka-15'sedlo, na troch linkach 12' spicka-15' sedlo, na dvoch linkach 20' spicka-30' sedlo). Na celej sieti je tak spickovy prelozeny interval do 12 minut na jednej strane ulice, okrem DPMZ a Carrefouru (tam 20 min.int.). Viac ako polovica siete ma interval pod 7,5 minuty. Useky Obchodna, Jasenova-Smrekova a Policia-Zel.stanica-Stefanikovo nam. dokonca interval kratsi ako 4 minuty. Ak ma niekto zaujem, na poziadanie vystavim.

Vyborne napisane, len by som tomu dodal, ze castokrat neexistuje ani ten interval, kazdu hodinu to odchadza v inu minutu a navyse absentuje akakolvek koordinacia medzi subeznymi linkami.

Indicke zeleznice plavaju v dalsom prusere. Opät zlyhal pokus o krizovanie dvoch vlakov na sirej trati. Zial, ako byva dobrym zvykom, opät to bola trat jednokolajna a zas sa jednalo o vlaky osobnej prepravy. Predbezne odhady hovoria cosi o 150 mrtvych. Miestny sudruh prokäkätovic sa vsak nechal pocut, ze indicka zeleznicna siet je velmi bezpecna. Zdroj: Radio Expres

Veď ja som rád.
Cestovný poriadok Rajeckej železnice som si samozrejme pozrel. Pribudol jeden ranný vlak do Rajca, ktorý je skoro ako rýchlik ? , inak sú to len drobné kozmetické úpravy.

Kde bolo tam bolo, boli dve identicke mesta. V oboch mali MHD.

V meste A mali neprestupnu tarifu v jednorazovych i predplatnych listkoch, nazvime to "tarifa A". To znamenalo zaroven, ze mali vela liniek, smerovanych skoro odvsadial vsade, ale na vacsine liniek mali hodinovy interval (nazvime to "trasovanie A"). Cestujuci boli zvyknuti a nevadilo im to, pretoze vacsina jazdila do svojho ciela priamo a len mensina platila za prestup. Jediny problem spocival v tom, ze ked ti autobus v meste A usiel, na druhy si cakal hodinu. V lepsom pripade si sa mohol pokusit dostat sa do svojho ciela niekde s prestupom, priplatil si si a meskal si v konecnom dosledku len pol hodiny, nie celu. Ale vzhladom na to, ze to tak bolo vzdy, ludia velmi nereptali.

V meste B mali tarifu prestupnu casovu v jednorazovych i predplatnych listkoch, nazvime to "tarifa B". To im umoznilo orgazovat linkove vedenie tak, aby do kazdej ulice, sidliska, stvrte viedla pokial mozno len jedna linka (len obcas dve, tri) s enormne kratkym intervalom, z ktorej sa v centre v pripade potreby prestupovalo na ostatne linky (tiez s enormne kratkym intervalom), takze sa skoro vsade cestovalo na prestup (nazvime to "trasovanie B"). Cestujucim to nevadilo, za prestup neplatili, dokonca aj drzitelia jednorazovych listkov papierovych, casovo obmedzenych to vdaka kratkym cakacim casom stihali a nemuseli si cvaknut dalsi. Ked ti usiel spoj, pockal si si 5-6 minut na dalsi, potom na prestupnej zastavke si stihol dalsi spoj druhej linky a celkove meskanie cinilo nie 60, ani 30, ale tych 5-6 minut. Ludia z mesta B boli nadseni. Ked v meste B boli na navstevu dopravaci z mesta A, boli tiez nadseni.

Tak a teraz od teorie k praxi:
Zilina mala ambicie stat sa vzorovym "mestom B". Za pojem "trasovanie B" si dosad povodnu ideu AVTD. Lenze v roku 1999 napadlo Dopravny podnik zaviest v Ziline "tarif A"! Co nastalo? Vznikla linka 7, potom 16, 15, 17... a zilinske trasovanie sa pomaly ale isto meni na "trasovanie A"! Ale to uz nie je AVTD! Vidime, ze zavedenie "tarifu A" vyvola vznik "trasovania A". Zilina mala byt mestom B, ale coraz viac sa z nej stava mesto A.
Ale podla oficialnej verzie, ktoru zastavas asi aj ty, mate v Ziline "trasovanie B" a "tarif A".

Zatialco v Presove je a vzdy bolo typicke "trasovanie A". A je tam "tarif B" (v JCL az pri najblizsom zdrazeni). Vacsie mesto so starsou a rozvetvenejsou trolejbusovou sietou ma len 3 solo trolejbusove linky a 3 klbove (pricom este dve z tych troch idu 90% trasy spolocne). Cize aspon v trolejbusovej scheme je v Presove paradoxne podstatne viac vidiet "trasovanie B", cize system podobny povodnej zilinskej AVTD, nez v Ziline!
Presov mal byt mestom A, ale pomaly sa stava mestom B aj bez proklamacii.

Oboje je trosku nelogicnost, ale ktora varianta je viacej user-friendly?
trasovanie A a tarif B, alebo
trasovanie B a tarif A?

Pre uplnost: zavedenie trasovania B stazuje v Ziline okrem tarifu este aj okruhovost siete, resp. nedostatok klasickych konecnych. Su len dve: DPMZ a Hajik, naviac obe v tej istej oblasti. Vsetky ostatne konecne su zaroven medzilahlymi zastavkami.

K AVTD: Aky cely rad inych veci?

AVTD bola o (MINIMISTICKOM) linkovom vedeni, (KRATKYCH) intervaloch a (PRESTUPNEJ) tarife.
NEBOLA O NICOM INOM.
Ty si v prispevku #2158 vypisal, o com vsetkom podla teba je AVTD. Tak budem reagovat. Opisujem tvoje body:

1. redukcia liniek z 35 na 16 -> "minimisticke linkove vedenie" (nesplnene. Medzitym doslo k zbytocnemu narastu na 21 liniek bez sucasneho rastu mesta.)
2. zmena poctu ulic s MHD -> dosledok bodu 1, nie samostatny ciel
3. zmena polohy zastavok -> dosledok bodov 1 a 2, nie samostatny ciel
4. intervalovy CP -> Mnohe linky vyzeraju ako intervalove, ale nie su. Zabudol si naviac dopisat, ze AVTD pocita nielen s intervalovym CP, ale aj s kratkymi intervalmi. Cize dokopy plnenie: intervalovost: splnene ako-tak, kratkost intervalov: nesplnene
5. precislovanie liniek -> dosledok bodu 1, nie samostatny ciel Ktory podnik by (okrem DPB) samovolne precisloval len tak zo srandy linky?
6 a. Zlepsi sa intervalova kvalita obsluhy uzemia. nesplnene.
6 b. v niektorych pripadoch so zvysenym poctom prestupov.
Prestupy sa znizili na minimum zokruhovanim tr dopravy.
o prestupoch napisem samostatny prispevok.
7. Mnozstvo dalsich vyhod, ktore na Slovensku nepoznali - mozes mi menovat aspon jedinu?

Takze co je vlastne z AVTD splnene? Iba to, ze su to dnes trolejbusy.
Ze sa trolejbusy vybudovali, to predsa nie je ziadna zla vec, naopak, to je na Ziline velke plus.

Uz sa vie nieco nove ohladom karty ISIC? Lebo sa to stale len natahuje a mna to uz nebavi.

Buďme radi, že diskutujeme. Už si si pozrel nový cestovný poriadok na našej Rajeckej železnici?

Ja si myslím, že najlešie vyhodnotenie je počet predaných jedorazových lístkov a počet predplatných lístkov, ktorý by sa prepočítaval rovnako v každom meste. Veľmi záleží aj na urbanizácii mestských sídiel, lebo ak sú sídliská blízko centra, nemusia obyvatelia využívať MHD, prípadne ak je sídlisko komplexne vybavené, tak aj vtedy nemusia obyvatelia využívať MHD. DP môže zabezpečovať MHD len na území mestskej aglomerácie, ale aj mimo nej v priľahlých obciach. Čiže je tam viacero faktorov.

Nechcem miešať hrušky s jablkami. Samozrejme že každý kto využíva MHD vie zhodnotiť, ktorý systém je lepší. Aj mne vyhovoval systém, keď som mal časový predplatný lístok a presúval som sa po meste ktorýmkoľvek prostriedkom neobmedzene. O tých jednorazových lístkoch som si roky dozadu nemohol spomenúť či vlastne boli niekedy prestupné. Teda neboli. Nespomínam si, ale ani z toho obdobia po zavedení AVTD, žeby sa navrhovali prestupné jednorazové lístky. Vtedy im v tom nič nebránilo. Vladimír tu spomínal, že sa nevyužila šanca na prestupné lístky pri zavádzaní elektronických označovačov. To sme však už boli v roku 1999. O tie jednorazové lístky by podľa môjho názoru ani tak nešlo, skôr ide o tie predplatné, čiže pre stálych zákazníkov.
Ešte sa vrátim k tej AVTD. Tam zarazilo, keď si tak stroho napísal, že "nič z toho nemáte". Nemohol som s tým súhlasiť, lebo neboli tam len tie dve veci tarify a linky, ale celý rad iných vecí. Čiže ak sa začal potom podľa AVTD stavať trolejbusový systém, tak aspoň jeden bod bol splnený. Z tohto obdobia mám ešte podklady a viem posúdiť čo bolo myšlienkou celého projektu, prečo sa spracoval tento projekt, čo sa splnilo a od čoho sa odklonil. Jedna vec je istá, že bola to významná udalosť pre MHD v tom období, z ktorej mnohé by sa dalo použiť aj dnes.

Ano a toto DPMZ vyzdvihoval ako jednu z vyhod pri zavadzani palubnych pocitacov.

Da sa to priblizne zmerat aj z vahovych rozdielov vozidla na zastavke. Vaha vozidla v kazdom okamihu sa registruje. V PO rovnako ako v ZA

Kedy sa z fóra stáva chat? Súhlasím, že je dosť náročné prehrabávať sa množstvom príspevkov, ale ako by si to chcel obmedziť? Keď je diskusia živá a každý sa snaží podporiť svoj názor, výsledkom je veľké množstvo príspevkov ❤

a pre uplnu objektivitu. Jednou z nevyhod casovych listkov je odhad poctu cestujucich. Cisla byvaju trochu nadhodnotene. To vsak nic nemeni na podstate tvojich uvah.

Este pre objektivitu - ten udaj 130 000 je uz dost stary, par rokov to uz je, takze vzhladom k vseobecnemu poklesu cestujucich asi uz dnes bude nizsi. Radsej sa spytam na DPMP.

Cize mi to vychadza 64 000 cestujucich denne pri obsluhovanej oblasti 85 000 obyvatelov.

(Pre porovnanie, Presov 130 000 cestujucich denne pri obsluhovanej oblasti cca 103 000 obyvatelov. Z nejakych materialov DPMP, mam ich v PO, ked tak dohladam nazov a stranu.)

Cize DPMZ odvezie denne menej nez 1 Zilinu a DPMP odvezie denne viac ako 1 Presov.

K diskusii o listkoch:

Zase miesas fakty. AVTD samotnym trasovanim liniek bola navrhnuta tak, aby najvyhodnejsi tarifny system bol prestupny. Tento prestupny system bol vsade v Ceskoslovensku k dispozicii pre pravidelnych zakaznikov, co si kupovali mesacne a kvartalne listky. DPMZ nielenze nezaviedol prestupne jednorazove listky, ktore mali byt zavedene (v Ziline nikdy neboli), ale este aj zrusil mesacne a stvrtrocne listky a zaviedol miesto nich vykonove predplatene karty. Cize system, ktory od zaciatku proklamuje malo liniek, nizke intervaly a viac prestupov, nahle zacal fungovat v podmienkach, kde za prestup plati nielen nahodny cestujuci s papierovym listkom, ale aj pravidelny pouzivatel MHD, ktory doteraz mohol prestupovat volne. A toto je ta zhovadilost sucasneho zilinskeho stavu, ktoru tak kritizujeme. Okrem ineho to bol prave tento tarifny system, ktory vyvolal tvorbu mnozstva liniek s dlhym intervalom, cize narusil povodnu ideu AVTD.

O Presove sa teraz nerozpravame, ten nikdy nemal AVTD a autobusovych liniek (aj priamych s dlhym intervalom) ma dost vela. Ale napriek tomu, ze DPMP nikdy neproklamoval ziadnu redukciu liniek so zahustenim intervalu a zvysenim poctu prestupov (ako ZA v roku 1998), nadalej ma pre stalych zakaznikov CASOM obmedzene listky a pripravuje aj papierove jednorazove listky obmedzene CASOM. Tie tam este nefunguju len preto, ze od augusta doteraz nestanovil VUC maximalne ceny, mesto nestanovilo, kolko bude po zruseni statnych dotacii doplacat (zatial sa proti tomu len ozvali, ale nic podstatnejsie neurobili), takze DPMP nevie, ake ma a moze nasadit ceny, takze stale plati stara tarifa z dob mechanickych strojcekov.

Takze suma sumarum:
Zilina: oficialne system "malo liniek, huste intervaly, viac prestupov", realne paskvil,
za prestup
pravidelny cestujuci PLATI,
nahodny PLATI
Presov: system "viac priamych liniek, redsie intervaly, menej prestupov",
za prestup
pravidelny cestujuci NEPLATI,
nahodny PLATI (vsetko az na cenu listka je od 09/2004 pripravene na system NEPLATI).

Na www.dpmz.sk su vyrocne spravy za rok 2001 a 2002 a je tam okrem inych udajov aj pocet prepravenych cestujucich.