Discussion Forum › General Discussion

Neviem, kde tam tie protihlukové opatrenia a chodníky pre cyklistov a chodcov chcú umiestniť. Okrem toho ten cyklista a chodec sa tiež občas potrebujú dostať na druhú stranu. Napríklad keď vystúpi z autobusu a býva na opačnej strane cesty.

Celé je to podľa mňa o tom, že Kórejcom bola sľúbená štvorprúdovka až po fabriku a najlacnejším riešením je rozšírenie cesty cez Strážov. V tejto súvislosti ma zaujal uvádzaný termín výstavby 01/2006-12/2007

Takto by to išlo, že Tr linka z Bytčice by prišla na otočku na budúcu Športovú, prípadne (veľmi vzdialená budúcnosť) aj do Chlmca. Autobusové linky by sa presmerovali. Nezabudni, ža vo výhľade je aj Bánová. Je to pomerne krátky úsek.

Uvidíme, kedy sa vlastne trolej dostane do Bytčice, vzhľadom na to, že stavba južného privádzača je odložená na neurčito, ako si tu sám raz spomínal. Možno že budeme mať skôr zatrolejované niečo iné, napr. Pov. Chlmec alebo otočku na Športovej. Potom by mohla L2 jazdiť z Bytčice do Pov. Chlmca, alebo na Športovú a ja by som mal priame spojenie trolejbusom do Bytčice k zubárke ? . V každom prípade by som po zatrolejovaní Bytčice L22 v tejto časti zrušil. Po zatrolejovaní Pov. Chlmca by potom bolo možné presmerovať L21 do Brodna a L22 zrušiť úplne.
Trúfne si niekto odhadnúť, o akej vzdialenej budúcnosti to tu vlastne snívame?

Je to bohužiaľ tak, čím novšie úseky, tým horšie riešené. Vezmime si napríklad obchvat okolo mesta. V najstaršej časti od estakády cez Rondel, Mostnú, Nemocničnú sú všetky kríženia prísne mimoúrovňové a aj chodci tu majú nadchody alebo podchody. Nová časť popri Váhu je síce pre autá vyriešená celkom dobre, má dokonca stredný deliaci zelený pás, kazia to však priechody pre chodcov. Pritom mi pripadajú byť zbytočné, jeden ide od vykládkových koľají žel. stanice k Váhu (používajú ho snáď len rybári a ja, keď idem k Váhu so psom na prechádzku ? ) a ďalšie sú na veľmi nevhodnom mieste v zákrute na konci nadjazdu ponad železnicu. Celé to zaklincovala križovatka pri Hypertescu, ktorá nielenže je komplikovaná (keď tam v špičke vypadnú semafory, chaos je zaručený), ale je aj vyosená, pretože cesta tam obchádza budovu SSE, ktorá zjavne podľa pôvodného plánu mala ísť preč.

Čo sa týka Rajeckej a Strážova, veľmi sa bojím, že budú veľmi nebezpečné, pretože tam bude veľký pohyb chodcov a samozrejme stále hustejšia doprava. Ozaj, čo zastávky MHD? Budú aspoň v "zálivoch" mimo cesty, alebo priamo v jazdnom pruhu?

Týka sa to hlavne L27, pretože nie je potrebné, aby zachádzala vždy do Závodia (ide im tam Tr liniek až-až). Potom L31 končieva na žst. niekedy na Hurbanovej. L29 tiež často ide len po Hurbanovu (Tesco), lebo Budatín je dosť zabezpečený a tam na Sihoti (Dolná) niet pomaly živej duše.

Tá bude však trolejbusová, má aj "trolejbusové" číslo. Ale ako bude potom premávať a v akom intervale, či zostane aj L22, to nevieme. Nejaký hustý interval na terajšej linke L2 (aj trolejbusovej) po Hlinách a na Vlčince nie je potrebný. Možno bude z Bytčice premávať k žst. aj nová trolejbusová linka po centrálnom okruhu. Čo na to povieš?

Áno, formálne sa tak počet A liniek znížil, ale vzhľadom na rôzne prepravné nároky jednotlivých obcí mnohé spoje premávajú len do/z mesta - pozri množstvo poznámok u jednotlivých spojov - ide len po Hurbanovu, ide len po žel. stanicu (najmä u L21 a L22). Dokonca mám taký dojem (nechce sa mi to podrobne skúmať), že niektoré spoje L21 idú z Bánovej po Hurbanovu, tam má prestávku a potom pokračuje do Pov. Chlmca, takže ide síce formálne o jednu linku, ale v skutočnosti o dve.

Ešte si zabudol na L2, ktorá je vyslovene špičková, aj keď pôvodne mala byť jednou z nosných liniek MHD. Uvidíme, čo vymyslia v DPMŽ po vybudovaní južného privádzača a zatrolejovaní Bytčice.

Ešte musíš zobrať do úvahy aj to, že tie linky do obcí premávajú cez centrálnu časť mesta, čiže ich nemôžeš vynechávať. Aj u nás sú obce patriace pod mesto, ktorým hovoríme mestské časti a aj tie započítavame do aut. liniek. A tých mestských obcí tiež nie je málo. Linky sme znížili tak, že vychádzajú z okraja mesta (obce), prejdú cez mesto a končia na druhej strane mesta v inej obci. Najlepšie to vidieť na mape liniek MHD pri tých linkách, ktoré som už spomínal.

Keď som sa pozeral na sieť MHD, tak sa mi zdalo, že po mnohých uliciach by ani nemusela premávať MHD. Videlo sa mi to veľmi prehustené.

Ťažko to jednoznačne posúdiť. Napr. trolejbusová linka L16 po zokruhovaní stratila na význame, premáva málo, ale nie je špičková, skôr posilová. Zbehne zo sídliska Hájik, otočí sa na centrálnom okruhu a vráti sa späť. Ráno pár spojov od 5-7 h. a od 13 h. - po 21 raz za hod.
Ostatné trolejbusové linky nie sú špičkové.
Potom sú tu dve autobusové linky (mestské) L26 a L28, ktoré spájajú priemyselnú oblasť z mestom, ale či sú špičkové nedá sa povedať, lebo cez túto priemyselnú zónu na Kamennej nič iné nepremáva. Majú nepravidelný interval a sú nasadené na odvoz zamestnancov z tejto oblasti.
Ostatné autobusové linky nie sú špičkové spájajú obce (mestské časti) s mestom. Niektoré vychádzajú z obcí (mestská časť) na okraji mesta prebehnú cez mesto a prídu do druhej časti mesta (obce). Napr. L21 Považský Chlmec - centrum - Bánová, L22 Brodno - centrum - Bytčica, L24 Strážov - centrum - Trnové. Takto sa ušetrila linka a autobusy sa odstavujú na konečnej mimo mesta.
Niektoré si zobraz na L16 (Tr) a L26, L28.

A samozrejme, tiez by sme radi zrusili linky s jednym, dvoma odchodmi denne, resp pospajali 4 linky do jednej, ale ani takto by sa ich pocet vyraznejsie nedal redukovat (vladimir to uz skusal, a ked to neslo jemu, tak uz nikomu ) A zase na druhej strane mozno radsej extra ucelovu linku s jednym odchodom, ako milion poznamok v CP.

Je to o tom, ze ked v PO nezoberies ucelove posilove linky v spicke + linky do obci, tak ti zostane 6 a pol trolejbusovych liniek a 12 autobusovych. Vsetko s intervalovymi CP. Co je lepsie ako v ZA aj vzhladom k poctu liniek.

A mate nejake linky, ktore jazdia iba v spicke?

Liniek máte neúrekom, a keď sa v tom vyznáte môžete si pridávať aj ďalšie. My sme sa s tým vyrovnali už 3.7.1988, kedy bola spustená nová koncepcia mestskej hromadnej dopravy pod názvom AVTD. Projekt vypracoval Výskumný ústav dopravný v Žiline a Dopravoprojekt Bratislava. Na základe analýzy jestvujúceho stavu, vypracovali novú koncepciu MHD v Žiline z ktorej žije doteraz. Odbúrali sa linky s pár odchodmi za deň, boli zrušené linky, ktoré premávali po okrajových uliciach pre pár ľudí, dve obce (mestské časti) boli prepojené jednou linkou a podobne. Linky boli sústredené do vytipovaných dopravných koridorov a zastávky boli navrhnuté v dochádzkových vzdialenostiach. Samozrejme, že vývoj išiel ďalej, do niektorých obcí prestala premávať MHD (odišli od mesta), bola vybudovaná TD a následne zokruhovaná. Porovnajte napr. sieť MHD v Žiline a v Prešove, pričom žilinská je podstatne prehľadnejšia. Hoci mám mapu Prešova pred sebou, nemôžem a ani nechcem posudzovať MHD v Prešove, lebo to sa skutočne nedá. Mňa mrzelo len to, že niektorých diskutujúcich u nás trápilo pár liniek v Žiline, a preto bolo poukázané na iné mestá pomerne s vysokým počtom liniek. Čo sa týka intervalovej dopravy v Prešove, tam skutočne nemožno nič namietať a v tomto prípade nebudem robiť obhajcu pre DPMŽ. Ďakujem obom autorom za príspevky s vysvetlením z MHD v Prešove.

Mne sa to tiež akosi nepozdávalo tá kategória MS 16.5, keď som to čital pri privádzačoch SSC. To je tak klasická mestská štvorpúdová komunikácia. Tá oblasť medzi Strážovom po Kragujevskej bude katastrofálna. Bližšie o tom na stránke SSC: http://www.ssc.sk/user/view_page.php?page_id=443

Mám vyfotený privádzač v Budatíne aj s tým domom, ale nemá mi to kto uverejniť. Tie projekty od tých bratislavských debilov sú čoraz horšie, viď križovatka Košická, "nadjazd" od sídliska Vlčince, Budatín a je predpoklad, že dofušujú aj Rajeckú cestu, len aby niečo ušetrili. Škoda, že sa nedívajú do budúcnosti.

K privádzaču Strážov:
problém so zástavbou tam bude. A aj preto je navrhnutý v trápnej kategórii MS 16,5. Pre vysvetlenie - je to široká asfaltka bez stredového deliaceho pruhu, bez odstavných pruhov, kde sú vodorovným značením vyznačené 4 jazdné pruhy. A samozrejme bez mimoúrovňových križovatiek. Cesta sa skapacitní, ale bude smrtelne nebezpečná ako doteraz. Celé je to o tom, že tam žiadny privádzač ani nemal byť. Projektanti (hlavne pod tlakom politikov a stavbárskej lobby) sa vrátili po 90.-tom roku k tzv. považskej variante diaľnice D1 s napojením D3 v Strážove a vynútenému privádzaču Strážov. Pod hlúpimi výhovorkami opustili kratší, pre Žilinu rozumnejší a hlavne omnoho lacnejší rajecký variant D1.

K Budatínu:
Obrubníky sú urobené už tak, že prekážajúci dom obchádzajú. Deformovaný je pripájajúci sa pruh komunikácie od Zástrania smerom do mesta aj jazdné pruhy na ceste I/11. Vytvorí sa tam ďaľší paškvil a úzke miesto. Chodím tam v poslednej dobe dosť často je mi z toho do plaču.

Len trochu doplnim a rozviniem:

z 36 abusovych liniek v Presove (linky 41 a 41A nepovazujem za dve) je:
1 nocna linka (N1),
11 liniek do obci (13, 14, 16, 18, 20, 21, 23, 28, 40, 45, 46)
5 ucelovych liniek s jednym az troma odchodmi za den v spicke prac. dni (16, 25, 27, 33, 37)
7 liniek jazdiacich iba v spicke, ale intervalovo (17, 20, 24, 28, 34, 35, 44)
a iba 12 vnutromestskych liniek jazdiacich celodenne (10, 11, 12, 15, 19, 22, 29, 32, 36, 39, 41, 43).

O trolejbusoch si napisal vsetko pekne a pravdivo.

Par-krat tu bol spomemuty vysoky pocet liniek v Presove, tak to okomentujem.
denne A/ denne T/nocne
PO> 37 / 7 / 3
ZA> 11 /10/ 2

Ak neratam Sirpo - priemyselnu oblast, tak trolejova trat v Presove = atraktivny pravidelny interval . (pri hocijakej tarife)
priklad intervalov zo sedla PD >
L1 - 15' ; L2 - 20' ; L4 - 12' ; L5 - 20' ; L7 - 60' ; L8 - 12' ; L38 - 20' ;
Pricom na spolocnom useku vhodne do seba zapadaju > L1 s L7, L7 s L2/5, L4 s L8, L5 s L38.
Toto by som od trolejbusov ocakaval aj inde. Mozete porovnavat so zilinskymi intervalmi. Aj ked uznavam, ze pri vasej sieti to nieje jednoduche a bola by vhodna prestupna tarifa a PAUSALNE mesacniky.

V PO je vysoky pocet A-liniek. Ten je sposobeny >
1) MHD obsluhuje aj okolite obce - 11 liniek
2) ina filozofia zabezpecenia dopravy v case spicky v PO a v ZA. V spicke sa T-linky neposilnuju (2,5,7,38), alebo len o 1 az 2 spoje za hodinu (1,4,8). Jednak maju urcitu kapacitnu rezervu zo sedla, alebo cestujucich sa snazia odviest autobusy po najkratsej ceste, aby vozidlo mohlo co najrychlejsie prepravit dalsich cestujucich, na inej linke. Takze ked sa nazbiera dostatocny pocet cestujucich a nesposobi to nevytazenost ineho spoja, ale naopak pomoze zvladnut spicku, zavedie sa nejaka ucelova linka. Niekedy je to len 1 spoj 1 smerom.