Discussion Forum › General Discussion

To je zaujímavé, možno to bol nejaký prechodný stav po odčlenení Tepličky, totiž v čase, keď ešte Teplička bola súčasťou Žiliny, ale už po zavedení AVTD, jazdili do Tepličky dve linky, a síce L25 a L26, ale neviem, kde mali druhú konečnú, myslím, že jedna na Rosinskej a druhá jazdila až do Rosiny, alebo snáď až do Višňového a Turia, ktoré tiež patrili do Žiliny. Ale istý si nie som.
Ináč bolo by zaujímavé podľa starých máp nakresliť schémy a zaradiť na tento web.

? 1700 ? yes

celkovo je to dost zaujimave napr. 1.7.1992 , ked este bola Zilina tretim najvecsim mestom Slovenska, (co sme sa aj v skole ucili ) ☺ , tak vtedy zilo v ZA viac ako 97 tisic obyvatelov, a v Presove bolo viac ako 88 tisic obyvatelov, a teraz taketo zmeny pocas 90-tych rokov, kedy v Ziline klesol pocet obyvatelov a zastala v poradi az na 5.mieste v poctu obyvatelov. Presov bolo tusim jedine mesto na Slovensku, kde sa pocet obyvatelov zvysoval..., to by ma zaujimalo ako je to mozne...

tusim som tu mapu aj raz videl, bola vystavana asi len tretina Soliniek, tusim tri ulice, na zapadnych solinkach ? , skoda, ze som si nepozrel tie linky...

urcite boli madzi nimi aj take , co remavali len dva, tri krat za den, a potom urcite premavali aj cez bulvar, videl som stare fotky, kde boli na bulvari take tie stare zastavky a bol tam aj autobus tusim skoda, ale nie som si isty. Pravdepodobne jazdili len male autobusy. A este som videl jednu fotku, kde bol autobus dokonca aj na Marianskom namesti, vtedy Nam. Dukla... ☺

Ak nezabudnem a najdem si cas, tak ju najdem. Ale ta siet MHD stoji za to - linky isli naozaj vsade a mesto vyzeralo inac.

Ja viem, myslel som to, ze ju teraz nemam po ruke ☺ , nemam teraz cas ju hladat. Ale je to z doby ked sa stavali Solinky.

fakt? to bude asi mapa z roku 1980, alebo trocha neskor, co? je tam tych 35 liniek ? ☺ , nemam ani ponatia ako mohli jazdit..

Vzadu na mape musíš mať napísané kto mapu vydal a kedy.

a este mam jednu trochu novsiu mapu Za, na nej som si vsimol, ze v danom obdobi mala linka c.26 tri konecne, alebo co. Isla z Kamennej ul. na Nam. hrdinov a potom z Nam. Hrdinov na Rosinsku. Tam neviem, ci mala L26 na Nam. Hrdinov konecnu, alebo sa tam len otacala...

Ja mam este starsiu, rok sice neviem, ale je tam stav liniek pred zavedenim AVTD, Solinky este vo vystavbe...

mam inac doma mapu Ziliny z roku 1989, na nej uz su vyznacene vtedy nove linky, uz len 15, jazdili len L1,2,3 a potom L21,22,24,25,26,27,28,29,30,31,32,50.

tak to ja bohuzial neviem, to uz si ja ani nepametam, ze vobec take nieco jazdilo, ale podla mna ked jazdili do KNM a aj do Diviny, tak potom urcite aj do Velkeho Rovneho a urcite aj do niektorych ostatnych obci. Preto by som rad o tom vedel viac: kolko ich jazdilo, na ktorych trasach, ako vyzerali, ake mali vlastnosti, odkedy do kedy jazdili atd.

Inak nechodili tieto autobusy nahodou aj do Diviny? Lebo este z cias ked som bol maly si matne pamatam, ze sme podobnym autobusom parkrat isli do Diviny a viem, ze ten autobus sa mi zdal byt taky divne srandovny. Matne si pamatam, ze vnutri na tyciach boli nejake tlacidla na signalizaciu vystupovania vodicovi.

nejak to tu zyva prazdnotou...

mimochodom fakt nikto nevie nic viac o tych klbovych autobusoch volvo?

o tych okolitych obciach pri Ziline viem, oddelilo sa ich trochu vela od Ziliny, ved aj preto teraz zije v Ziline necelych 86 tisic ludi... . Pozeral som statistiky a v roku 1986 zilo v Ziline 96 tisic ludi, v roku 1991 97 tisic ludi a potom uz sa pocat neustale znizoval, a tusim sa este aj znizuje. Inac tiez som sa dival na mapu Za a je normalne neskutocne, kolko pozemku vlastnia okolite obce a ako malo Zilina. Tie katastralne uzemia by mali robit take velke, podla toho kolko v danej obci alebo meste zije ludi, ale urcite je divne, ked napriklad nejaka 2-tisicova obec ma tolko pozemku, ako 20-tisicove mesto...

Spájanie miest v minulosti neprinieslo želateľný výsledok a predpokladám, že nebude ani v budúcnosti. Je mnoho príkladov, keď zlúčené mestá do aglomerácie sa napokon po roku 1989 rozpadli, lebo každý sa cítil ukrivdený. Napríklad mestá Martin a Vrútky sa po prevrate oddelili a dnes len domáci vedia, kde je hranica medzi nimi. Je tam ulica, kde na jednej strane rodinné domy patria do Vrútok a druhá strana do Martina. Pritom nepociťujú ani jedni ani druhí, aby sa spájali. Bolo aj odčleňovanie obcí od väčších miest, ktoré boli ich súčasťou a budovali sa už ako jeden celok. Boli už súčasťou mestskej aglomerácie a ich odčleneím sú doteraz stále problémy. Napr. Kežmarok a Ľubica, Spišská Nová Ves a Smižany, extrémny prípad Prešov a Ľubotice a mnohé ďalšie. Aj v Žiline je prilepená na mesto Lietavská Lúčka, napr. málokto vie, že kataster obce Rosina sa takmer dotýka sídliska Solinky. To sa týka aj iných miest, a potom sú problémy s urbanizáciu väčších miest. Toto sú problémy miest a v spájaní vzdialených miest nevidím zmysel, skôr som za iný druh spolupráce.

zaujal ma tvoj prispevok v tom, ze si navrhol, ze bz bolo dobre kebz sa BB a ZV spojili, som samozrejme za taketo spajanie miest, prinieslo by to urcite mnohe vyhody. Taktiez by bolo zaujimave kebz sa ZA spojila s MT, ale bohuzial hoci tieto mesta nie su az tak daleko, tak je problem hlavne ten, ze su oddelene prirodnou prekazkou a to Malou Fatrou..

Dnes som išiel od Považskej Bystrice do Žiliny a všimol som si ako pekne pokračujú práce na diaľnici. Za Považskou Bystricou sa buduje privádzač na jestvujúcu komunikáciu a do mesta a pri Bytči prekladajú celé koryto Váhu. Je tam zúžený priestor a popod jestvujúci most bude prechádzať aj železnica, diaľnica a rieka Váh. Výstavba sa už nedá zastaviť a myslím si, že v roku 2006 budú už v Strážove. Odtiaľto povedie privádzač do Žiliny na okruhovú mestskú štvorprúdovku. A stačilo tak málo. Primátor mesta J. Slota pripravil úspešný projekt pre automobilku, vláda ho odobrila, zaviazala sa dobudovať cestné koridory. Diaľničný privádzač na sever v Budatíne je už krátko pred odovzdaním, mimoúrovňové križovanie zo štvorprúdovky do Prievidze pri Saleziánoch je pred kolaudáciou a teraz predpokladám, že začnú budovať diaľničný privádzač do Strážova. V pláne je aj ďalší most cez Váh (východný smer) a 6 km dlhá štvorprúdovka k automobilke, tiež z mestského štvorpúdového okruhu. Práce na južnom privádzači do Lietavskej Lúčky sú v tomto čase pozastavené.