veteran
Reply on: mi.v #11243:
Náš spôsob „križovatka ruší zákaz“ má dosť výrazný defekt, a to ten, že je mnohokrát ťažké vydedukovať, v ktorom bode križovatky sa to ten zákaz vlastne ruší. Najmä ak ide o komplikovanejšiu križovatku. A hlavne je to nežiadúce v prípadoch, keď obmedzenie pokračuje aj za križovatkou. Napríklad pred križovatkou je obmedzenie MPR na 60 km/h, v osi križovatky by malo logicky končiť, ale na úrovni styku pripájacieho pruhu a hlavnej cesty je obmedzenie zopakované (aby sa ho dozvedel aj vodič idúci z vedľajšej cesty). Vzniká tak buď hluchý úsek medzi osou križovatky a stykom, kde toto obmedzenie neplatí, alebo sa niekde do stredu križovatky musí vtrepať ďalšia (zbytočná) značka s obmedzením.„Nemecký spôsob“ v prípade, že zákaz má pokračovať aj za križovatkou takisto vyžaduje zopakovanie zákazu, a to na mieste, aby ho videl aj vodič prichádzajúci z vedľajšej cesty, ale nevzniká tam ten hluchý úsek medzi osou a úrovňou opakujúceho sa obmedzenia. Obaja vodiči okrem iného vedia, že obmedzená MPR platí až do explicitného zákazu, a teda žiadne magické ukončenia a žiadne hádanie, či toto bola križovatka a toto nie. Okrem iného, obmedzenie je možné na bočnej ceste uviesť aj pri návesti pred odbočením (ale to ide aj v našom súčasnom systéme). A ak za križovatkou nič nie je, teda ani opakujúca značka a ani ukončujúca, tak to jednoducho križovatka nebola (za predpokladu, že je ZDZ aplikované správne a nie je tam nesúlad).
Áno, môžme začať všetko značiť značkami „hlavná cesta“, lebo však pre istotu. Aj výjazdy na poľné cesty. Ale nemyslím, že toto je správna cesta. Práve naopak, na našich cestách je priveľa značiek označujúcich častokrát zjavné veci a je treba tieto prípady redukovať, lebo rozhodne nie je pravda, že čím viac značiek, tým väčšia bezpečnosť.
Odporúčam si inak pozrieť, čo všetko (a hlavne ako) sa značkuje vo vnútroblokoch napríklad v Košicaich na sídlisku Ťahanovce a ako elegantne sú vyriešené napríklad vnútrobloky na pražskom sídlisku Luka. Tento prípad už ani tak nie je o systéme, ale o zaužívanej značkárskej praxi (na Slovensku ťažkopádna).
Ako ďalší príklad preznačkovania uvediem slovenské kruháče. Úplne hlúpe znenie paragrafu upravujúceho prednosť pre drvivú väčšinou objazdov znamená to, že ak teda má platiť prednosť pre vozidlo, ktoré je už v ňom, tak musí byť pred každým výjazdom explicitne uvedené, že sa jedná o hlavnú cestu. A pritom to ide urobiť úplne jednoducho. Tak, ako platí snáď všade v Európe: dokým z kruháča neodbočuješ (ľudovo povedané nedáš blinker), tak si na hlavnej a máš prednosť.
Ďalší príklad preznačkovania značkami „hlavná cesta“ v intraviláne je Hlinkova ulica, smer Furča/Ťahanovce. Pri každom výjazde na parkovisko do Parku Duklianskych obetí a Parku Obrancov mieru je táto značka uvedená, len aby si niekto nemyslel, že musí dávať prednosť autám idúcim z parkoviska. Potom nechápem, načo je nám značka „koniec hlavnej cesty“.
Aj tu by malo vo všeobecnosti platiť, že dokým nevidím „koniec hlavnej cesty“, hlavná cesta sa neskončila a mám prednosť. Niektoré krajiny majú dokonca pomenovaný príbuzný jav - niečo ako „inštitút značky rozpoznateľnej odzadu“ (vo veľkých úvodzovkách) - okrem toho, že som nevidel značku „koniec hlavnej cesty“ ešte na bočnej ceste vidím nezameniteľný tvar STOPky, resp. „daj prednosť v jazde“ a to ma len utvrdzuje v tom, že som stále na hlavnej.
No a v ostatných typoch križovatiek je to veľmi podobné aj v súvislosti s prenosom obmedzení z hlavnej cesty. Ak vodič odbočuje (= mení smer jazdy), t.j. dáva blinker, je to už iná cesta a prenos obmedzení neplatí a ak majú platiť naďalej, tak sa to explicitne uvedie.
mi.v
Zdôvodňujú to takto, citujem:
Na rozdiel od súčasnosti sa navrhuje prevziať zaužívané pravidlo o platnosti značiek z mnohých európskych štátov znamenajúce, že platnosť napríklad najvyššej dovolenej rýchlosti a zákazu predchádzania platí až po ukončujúcu značku, nie po najbližšiu križovatku. Opakovanie týchto zákazov aj po križovatke v priamom smere je vecou zásad, aby sa zabezpečila čitateľnosť a jednoznačnosť dopravného značenia. Pri súčasnom princípe ukončovania týchto značiek vzdialenejšou hranicou najbližšej križovatky, musí byť značka, ktorou sa vyjadruje pokračovanie zákazu, bezprostredne za križovatkou (lebo inak by tam vznikol úsek, kde ten zákaz neplatí), čo je ale často nežiaduce, lebo ju vodič odbočujúci na tú cestu vôbec nemusí vidieť, najmä ak odbočoval doprava. Pri novom princípe možno opakujúcu sa značku posunúť na vhodnejšie miesto (približne niekoľko desiatok metrov ďalej) a zákaz je tak jasný a jednoznačný tak pre vodičov pokračujúcich cez danú križovatku rovno, ako aj pre vodičov, ktorí sa na cestu pripojili z vedľajšieho smeru.
Ak zákaz nemá za križovatkou pokračovať, tak pri súčasnom prístupe tam nie je žiadna značka. Vodič si musí sám domyslieť, či vôbec išlo o križovatku (a nie napr. len o vjazd/výjazd) a sám identifikovať, kde presne zákaz končí (čo často nie je jednoduché, prípadne posúdiť tieto skutočnosti v okamihu a za jazdy je prakticky nemožné). Naopak, pri novom princípe tam bude explicitne uvedená značka ukončujúca zákaz, takže vodič vie o skončení zákazu a presne vidí, kde ten zákaz končí.