Reply on: Valec #250720:
Mal som pocit, že to je z diskusie zrejmé, ale Ok. Umelo dopravný podnik skratku zaviedol (pretlačil) v celej Bratislave - rovnako ako umelo premenoval vozovne na depá z rovnako nezmyselného dôvodu - a snažil sa ju pretlačiť do vyhlášky k zákonu o VOD. Keby sa zaviedla jednotná skratka pre železničnú stanicu v celej EÚ, tak dajme tomu, ale že si jedno mesto v 5,5-miliónovom štáte zmení skratku vo svojom jazyku na skratku v jazyku, ktorý už ani nie je štátnym jazykom žiadneho štátu EÚ, to nie je systémové riešenie ani niečo, čo by pomohlo širšej skupine ľudí. Inteligentný človek pochopí význam Bhf., ŽST, gare, dworzec, kolodvor, vokzal, állomás aj stotis a blbcovi ani Stn. nepomôže. Zaujímavé, že ten istý dopravný podnik sa spolieha na schopnosť cestujúcich rozlíšiť 4-ku idúcu na Zlaté piesky alebo od 4-ky idúcej na ŽST Nové Mesto. Ani cieľ so skratkou Stn., ani akustické hlásenie v praxi nepomôže zamedziť javu, že pomaly na každom spoji sa nájde niekto, kto sa vypotáca na ŽST Nové Mesto, najprv pozerá ako teľa na nové varlatá a potom sa vodiča pýta lámanou angličtinou či ukrajinskou slovenčinou, ako sa dostane na Zlaté piesky (pritom by stačilo dať linke na ŽST Nové Mesto iné číslo alebo ju diagonálne prečiarknuť, aj Talian by pochopil, že "linea barrata" je "limitata").A to, že nie je jednotné označovanie toho istého v rámci jedného IDS by som zrovna za pozitívny príklad nepovažoval.
). Hoci neviem presne, od akého dátumu a pri akej príležitosti sa slávnostne prvýkrát použila skratka ŽST v styku s verejnosťou (a budem rád, ak ma niekto doplní), jedno je isté - dávať na jednu úroveň skratku ŽST so skratkou Stn. je nezmysel.
upravovač fotiek
Mimochodom, nie som úplne presvedčený, že na Mudroňovej bol budovaný spomaľovací pruh za účelom spomaľenia vozidiel. Skôr to vnímam ako budovanie pohodlného priechodu pre chodcov, aby nemuseli prekonávať výškový rozdiel medzi chodníkom a cestou. Ale to je jedno, slúži to zároveň ako retardér. Lenže pri určitej dĺžke vyvýšenej časti a sklonu rámp sa stretnú faktory ako rázvor náprav vozidla a dynamické účinky prejazdu a prepruženia tak nešťastne, že prejazd nízkopodlažného kĺbového vozidla spôsobí kontakt spodku vozidla s povrchom cesty.
Príklad z DNV som dal preto, lebo prebehlo 10 rokov a problém nie je odstránený. Autobusy stále nemôžu pristaviť k obrubníku zastávky Novoveská bez ničenia pneumatík. Zastávka Uhrovecká v smere z mesta už bola upravená.
Príklad z Olomouca je zasa príkladom nesúladu noriem. Neviem, podľa akej normy bol navrhnutý a realizovaný ten retardér, cez ktorý neprejdú kĺbové trolejbusy. Ale zjavne je tá norma zlá, resp. zastaralá.
Ináč ďalší príklad, nesúvisiaci sa vyššie uvedeným. Tzv. vankúše. Jeden pravidelne obchádzam medzi jeho pravou hranou a zaparkovanými autami, neprekračujem max. povolenú rýchlosť 30 km/h, často tam idem aj pomalšie. Pýtam sa, aký prínos bezpečnosti uvedený vankúš má, keď mi zmenšuje priestor medzi autom a zaparkovanými vozidlami, spoza ktorých môže vybehnúť napr. pes alebo človek. V uvedenom kritickom mieste tak zvyšuje pravdepodobnosť, že náhle vybehnutie spoza zaparkovaného auta skončí nehodou. A týka sa to aj klasických retardérov, ktoré obchádzam tak, aby som ich aspoň jedným kolesom obišiel, spravidla pravým. Využívam celú širku cesty, čo vyhláška nezakazuje, zároveň obchádzam nerovnosti na ceste. A je jedno, či sú to diery, alebo "hrby".