Reply on: Vladimír #17643:
tvoje skusenosti s odborarmi su tvoje, a nikto ti ich nevezme, ja sa hadat nebudem, hlavne ak nemozem posudit, ako to je. odborari su rozni, verim, ze aj taki ako opisujes ty. osobne ma to ale az tak netrapi, kedze cinnost odborov je u nas velmi biedna.
Ad "My sme pracujúci, nás nezaujíma, kde vezmete peniaze" - rozumiem tvojmu postoju. Ty to nazyvas detskou logikou. Ja by som mohol tovj postoj nazvat rovnako. Preto mi pride zbytocne pouzivat nejake prirovnania ci pridavne mena, lebo v debate sa potom nemame kam pohnut.
Ci to ma nieco spolocne s kolektivnym vyjednavanim, je uz ina vec. Ma aj nema. Zalezi od uhlu pohladu. Navyse sa strajk nemusi organizovat len vo veci kolektivneho vyjednavania. Stale sa ale vratis k tomu istemu - ak je 10% vyjednavaci manever a v realite prijmu zamestnanci (ci skor odborovi vyjednavaci) aj 5%, tak co ak firma ponukne len 3%? Podla mna "My sme pracujúci, nás nezaujíma, kde vezmete peniaze" plati jednoducho ako zakladna logika, lebo inak ta caka pristupenie na hru vedenia. Ty sice pises, ze sefovia maju tahat za jeden povraz so zamestnancami. S tym nesuhlasim, lebo si myslim, ze maju uplne odlisne zaujmy, ktore vychadzaju z ich odlisneho postavenia v kapitalizme. Jedni sa usiluju o maximalizaciu zisku (k comu ich tlacia majitelia; v pripade dopravneho podniku by sa skor dalo hovorit o minimalizacii straty:), ale asi je zorzumitelne, co chcem povedat), druhi o zlepsenie svojho zivota. A neni to nejakou ludskou chamtivostou, ale tym, ze tak je nastaveny system a vylucuje sa, aby to fungovalo inak. Ak si nuteny dosahovat zisky, musis robit aj opatrenia, ktore su na ukor zamestnancov. Jasne, zalezi od firmy a odvetvia, aka bude vysledna mzda alebo zivotna uroven pre zamestnancov, ale to je znova na posudenie na zamestnancoch, ci tych zhruba 500 eur, co dostavaju teraz, je pre nich ok alebo nie. Zjavne nie. Podla mna, ked budu tahat za nejaky pomyselny spolocny povraz, tak nedostanu tolko, kolko by chceli, lebo vedenie im da vzdy tolko, kolko bude chciet podla vlastneho zvazenia situacie. Proste, ked chcu pracujuci tolko, kolko si myslia, ze im patri, vzdy musia celit sefom, ktori chcu nieco ine. Pracujuci dokazu strajkovat za veci, ktore sa na prvy pohlad mozu vnimat ako nedosiahnutelne. Aj na Slovensku ale mame priklady, kedy dosiahli dokonca viac ako povodne ziadali, a to len vdaka ostrej kolektivnej akcii, hoci vedenie tvrdilo, ze "proste nema". A nesposobilo to krach podniku. Inymi slovami "proste nemam" je pohlad, nazor a ten sa meni pod tlakom, ktory dokazu pracujuci vyvinut.
nik
nebudem sa ta pytat, preco "by sa oplatilo rozprasit" ani sa s tebou hadat o pojmoch extremizmus, lebo ma tvoj "odborny" nazor nezaujima a nema vyznam sa dotahovat o slovickach. zaujima ma pointa a to je, ze preco by sa ludia mali podriadovat tvrdeniam sefov a majitelov firiem, ked maju ine zaujmy, vyplaty ci privilegia?
Pracujem a chcem prezit v spolocnosti a je mi naozaj jedno, odkial kto na to vezme. Ja nie som podnikatel, nestaram sa o biznis, ale o prezitie seba a svojej rodiny a o dostojnost v zivote, ktory mam len jeden. Ak sa ty staras o problemy sefov, v pohode. Myslim si ale, ze kazdemu je jasne, ze ak chcu zamestnanci DPMP svojich 10% a vyhody, tak to nedosiahnu tak, ze budu pocuvat reci o tom, ze peniaze nie su, lebo to by to mohli pocuvat donekonecna. A to plati vo vseobecnosti pre pracujucich, ktori chcu viac ako sa im dostava "po dobrom" (t.j. podla zaujmov sefov).