Discussion Forum › General Discussion

nie som si istý, ale myslím si, že tá zastávka sa vždy volala Nemocnica. Okresné a krajské ústavy národného zdravia boli zrušené krátko po revolúcii, ešte za Československa. Paradoxne, busy 329 a 330, zakúpené v rokoch 1997-98, teda dávno po revolúcii, zobrazovali na displejoch OÚNZ. Mimochodom, v Čechách tá skratka vraj znamenala Odevzdej Úplatek Nebo Zemřeš a u nás na východe Ochoreš Umreš Nebudzeš Zavadzac.

Nič, normálne chodí. Minulý týždeň som ho videl ako L40.

jedna otázočka, čo sa stalo s vozidlom #333, lebo som ho dlho nevidel......

Čavte chcem sa opýtať v ktorom roku sa zmenil názov zastávky OŮNZ na nemocnica ?

L20 a 28 sa líšia spôsobom prejazdu cez sídlisko Šváby. Je to dedičstvo po dobe, kedy neboli elektronické tabule a tak múdre hlavy vymysleli toto - Šváby (zast. Švábska, Lomnická) sú sídlisko, teda ľudia ráno idú do mesta, popoludní z mesta. Košická ul. (zast. Nový Solivar, Košická) je priemysel, teda ľudia ráno idú z mesta, popoludní do mesta.

Preto v rannej špičke jazdila posilová L20 na trase Delňa - Švábska - Veľká pošta - Košická - Delňa a v popoludňajšej špičke jazdila posilová L28 na trase Delňa - Košická - Veľká pošta - Švábska - Delňa. To, že sa medzitým tieto linky zlúčili s dnes už neexistujúcou L13 (ŽST - Ľubotice) a začali premávať celodenne a pritom si zachovali pôvodnú logiku trasovania a číslovania je vec historickej zotrvačnosti a tak trochu zvrhlé. Lebo teraz väčšina spojov počas dňa premáva obojsmerne cez Šváby, takže sa to číselne vyjadruje tak, že do Ľubotíc jazdí prevažne L20 a tam sa voz prečísluje na L28 (aby tam aj späť išiel cez Šváby).

L32A a 36A vznikli v roku 2002 pôvodne ako výlukové, keď "dočasne" zrušilo otáčanie autobusov na zastávke Trojica (dovtedy normálne obojsmerne L32 Trojica - Sibírska a L36 Trojica - Pod Šalgovíkom). Pre otáčanie vozidiel v centre sa vymyslel okruh z Lesíka delostrelcov rovno cez Vajanského a od zastávky Trojice plynule späť na svoju trasu (čiže okružné linky). Aby sa však v rannej špičke obyvateľstvo zo Sekčova ponáhľajúce do mesta nezdržovalo zachádzkou, do 8. hodiny premávali spoje zo Sekčova bez zmeny ako L32 resp. 36 po Trojicu a odtiaľ sa vracali na Sekčov naprázdno (prípadne prejazdovali niekam inam). V ostatnom čase vznikli nové dočasné linky, ktoré premávali do centra mesta okruhom cez Vajanského a od Trojice sa napájali na pôvodnú trasu. Odlíšenie bolo potrebné na to, aby národ vedel či spoj ide do mesta normálne priamo (32, 36) alebo dookola cez Vajanského (32A, 36A). Ako som však spomenul, zmena ostala ako trvalá, len v januári 2010 sa trasa okruhu zmenila a linky 32A a 36A vymenili Vajanského ul. za novootvorenú Okružnú ul.

to vidím hlavne na tých jednosmerných a-bus linkách, príp. obojsmerných ale s 1-3 odchodmi za hodinu v špičke, v ne-pravidelnom intervale, zjavne určených na dopravu pred začiatkom a po konci práce. Inak ma zaujíma dosť, že čo to je za linky 20 a 28, a tiež 32 a 36 s ich "A" verziami. Má to vraj mať nejaký účel za rýchlejšou dopravou počas špičky a zmenou dopytu po trase po rannej špičke, či ako?

V Prešove sa mzdy vodičov a počet služieb nevyhodili žiadne, pretože zhruba o to, čo sa posilnili v sedle trolejbusy, sa v tom istom čase obmedzili autobusy.

Nielen v Bratislave, ale aj v Prešove sú lokality s rôznym pomerom špička/sedlo. V zásade platí, že najväčšia špičkovosť je v lokalitách, kde je ekonomicky aktívne obyvateľstvo a veľký počet študujúcej mládeže (napr. Sekčov, oblasť Sibírskej ul.). Naproti tomu také Sídlisko III má ďaleko rovnomernejšiu obsluhu v priebehu dňa, keďže veľkú časť jeho obyvateľov tvoria dôchodcovia, ktorí pendľujú hore dole celý deň.

V rannej špičke sa presúva v zásade rovnaký počet cestujúcich ako v popoludňajšej, akurát - ako si aj napísal, ranná špička trvá kratšie a preto je nápor na kapacity vyšší. On je dokonca podstatne vyšší, pretože záťaž sa nezintenzívni počas kratšej rannej špičky rovnomerne, ale výrazne skokovo. Dnes sa dá povedať, že ranná špička je medzi 5. a 7. hodinou ešte slabšia ako poobedná špička, čo však kompenzuje "krátka super špička" ktorú predstavuje dovoz na 8. hodinu - v Prešove trvá cca od 7.15 do 7.40 h (teda neuveriteľných IBA 25 minút, kedy zastávky ovládnu doslova masy ľudí a dovtedy prázdne cesty sa upchajú kolónami áut). Takéto výkyvy sú mimoriadne náročné na zabezpečenie dopravy, pretože stupňujú nároky na dopravu v mimoriadne krátkom čase, pričom časť požadovanej kapacity nie je v ostatných častiach dňa využitá. Ale DPMP v rámci možností reaguje a tam, kde tento dopyt je, je ráno špička výrazne silnejšia ako poobede.

áno, čítam ? a ďakujem za to vysvetlenie. Teda ak som pochopil správne, tak či jazdí sa v sedle s 30,20 alebo 15 min intervalom, zaplatíš za odber elektriny rovnako, iba pri prešvihnutí limitu platíš penále. Takže môže sa za výhodnú cenu elektriny prevádzkovať hustá doprava aj v sedle. Na druhej strane sú tu však mzdy šoférov a počet služieb, ktoré by sa "vyhodili" na ich zvýšený počet jázd v sedle.

K tej Žiline ešte toľko, že považujem ale za pri najmenšom divné, aj cez školský rok sa jazdí v intervale 10/20/10//20 a cez prázdniny sa síce špička logicky predlžuje na 12min, ale sedlo sa skracuje na 15min avšak len na L4/14, na L3 to tak tak nie je. Povedal by som, že 20min na L3,4,6 a 14 je nevyhovujúci interval. Nie z hľadiska vyťaženosti ale poskytnutia komfortu čo sa týka času čakania na linku. 15min interval by bol celkom slušný čas. V Bratislave napr. máme t-bus linky na niektorých úsekoch separované a premávajú tam v rovnakom intervale jak v sedle tak poobednej špičke, iba ranná špička sa líši, čo mi príde logické. Tu mám druhú otázku, prečo sa nelíši ranná a poobedná špička, keď ráno je potreba prepraviť veľa ľudí v kratšom čase a poobede to je ten istý počet ale rozložený na 2x toľko času.

Prepáč, ale túto diskusiu aj čítaš? Odporúčam znova prečítať príspevok #16564. Vysvetľuje úplne všetko.

Re #16572 no.ev.di.: Základný rozdiel v konštrukcii linkového vedenia medzi Prešovom a Žilinou je ten, že v Žiline zásadne NIE JE súbeh trolejbusovej a autobusovej dopravy. Trolejbusové linky tak svojím cestovným poriadkom kopírujú celý dopyt po doprave, t.j. po krivke špička - sedlo - špička - sedlo. Aj v Prešove jazdí v špičke výrazne viac cestujúcich ako v sedle - avšak zvýšené prepravné nároky počas špičiek riešia autobusové linky. Čiže ak by chceli mať v Žiline celodenne podobné intervaly na trolejbusových linkách, museli byť na sídliská pozriaďovať nové špičkové autobusové linky. Následne sa dostaneme k debate na tému prehľadnosti linkového vedenia.

nejde ani tak o tahanie vozidiel do vozovne, ale skor zmensenie rozdielov medzi spickou a sedlom. Idealne je nemat ziadne rozdiely pri trolejbusoch a vyssie naroky v spicke pokryvat autobusmi. Takto Presov dosiahol porovnatelne vykony v km, ale aj naklady na 1 km pri oboch trakciach (autobusy, trolejbusy). V Ziline je trochu ina filozofia, tam sa mi zda ze autobusy jazdia len tam kde trolejbusy nemozu. Navyse v Ziline boli mladsie trate aj vozidla, takze tam bola ina struktura nakladov ako v Presove.

čiže výhodnosť neťahať priveľký počet t-busov do vozovne, tak je? Neviem prečo ešte také dačo nevykonali v Žiline, kde jazdí v sedle s 20min a na L1 a 7 so 60min + majú jednu t-bus linku (16), ktorá premáva iba v špičke.

peniaze

čo prinútilo DPMP, pristúpil ku kroku, že minimalizoval rozdiely v intervaloch počas špičky a sedla? Vidím, že do 1.9.1997 bol v Prešove podobný stav ako v Žiline 10/20/10//20.

1) Jednoznačne Širpo s krátkym "i"
2) Nemám šajnu.

Jazykový offtopic:
1) Ako je vlastne správne - Širpo či Šírpo? Už som videl tak i tak.
2) Čo toto slovo vlastne znamená?

Áno, ale treba povedať, že dnes už ani autobusových spojov zďaleka zďaleka nie je 8 za hodinu. Čiže ja by som to uzavrel tak, že možno tam hrali rolu aj iné dôvody, ale z môjho pohľadu predovšetkým "skapal pes" v Širpe.

Momentálne som mimo domu, tak zodpoviem len to, čo viem z hlavy, ostatné až potom.

L4 a 8 boli na súčasných trasách zriadené 22.11.1992. Intervaly a počet vypravovaných trolejbusov boli nasledovné (osobitne pre každú linku):
od 22.11.1992 interval špička 10 min., sedlo 20 min., víkend 20 min., výprava špička 8 vozov, sedlo 4 vozy, víkend 4 vozy
od 15.9.1993 interval špička 8-10 min., sedlo 20 min., víkend 20 min., výprava špička 9 vozov, sedlo 4 vozy, víkend 4 vozy
od 1.12.1995 interval špička 8-10 min., sedlo 15 min., víkend 20 min., výprava špička 9 vozov, sedlo 6 vozov, víkend 4 vozy
od 1.9.1997 interval špička 10 min., sedlo 12 min., víkend 20 min., výprava špička 8 vozov, sedlo 7 vozov, víkend 4 vozy

Tento stav trvá prakticky dodnes, akurát počty trolejbusov sú zrejme iné, keďže sa potom začali racionalizovať obehy, vozidlá prechádzajú z linky na linku, čím sa ich počet znížil, pričom sa už nedá povedať, že tento dnes robí 4-ku a tamten zase len 8-čku.

--

Premávka do dedín bola v Prešove odjakživa a v nasledovnom poradí (uvádzam len dediny, ktoré sú samostatnými obcami dnes - viaceré lokality, do ktorých kedysi MHD zavádzali ako do samostatných obcí, sú dnes mestskými časťami):
Haniska, Ľubotice - 1949
Veľký Šariš - 1954
Malý Šariš, Teriakovce - 1959
Kanaš - 1963
Fintice - 1964
Ruská Nová Ves, Bzenov - 1992

Do iných obcí MHD nikdy pravidelne nepremávala. Intervaly boli síce len o trochu, ale predsa lepšie ako dnes. Napr. boli obdobia, kedy sa do Veľkého Šariša jazdilo v špičke každých 15 min. a v sedle každých 30 min., do Fintíc napr. v špičke aj každých 20 min., dnes nás možno šokuje niekdajší aj víkendový (!!!) 30min. interval do Hanisky a pod.

Kami, velmi pekne vysvetlene.

tych dovodov je viac. Papyr spominal spickovu elektriku.

Teraz si uz ako velky odberatel dohadujes odber elektriny podla svojich potrieb. Ale pred par rokmi to bolo pevne dane. Platil si povedzme 1 Sk za 1 kWh. Kolko nameral elektromer, tolko si zaplatil. Okrem toho si vsak mal dohodnuty maximalny odber. Napriklad 1000 kWh za urcite casove obdobie, pricom za 1 kWh dohodnuteho maxima si zaplatil napr. 600 Sk, avsak za prekrocenie az 800 Sk za kazdy 1 kWh nad dohodnute maximum.

Vysledkom bolo, ze 1 kWh v spicke stal po prepocte povedzme 5 Sk. Avsak v sedle, ked si sa k maximu ani nepriblizil, stal kazdy dodatocne odobraty kWh stale len tu 1 Sk. Co z toho vyplyva? Ze dopravca by platil takmer taku istu fakturu, aj keby v sedle a cez vikend vobec nejazdil.

Druha specificka nakladova polozka je dopravna cesta. Cena jej vystavby (rozklada na niekolko rokov) a naklady na udrzbu vedenia, meniarni, ... Tieto naklady sa s rozsahom dopravy menia len minimalne. Takze cim viacej sa jazdi, tym je jeden vzkm lacnejsi.

Pri autobusoch platis len za skutocne spalenu naftu. Mzda vodica, cena vozidla a jeho udrzba su porovnatelne pri autobusoch a trolejbusoch.