Discussion Forum › General Discussion

Vizitkár (euroobal) bol poskladaný do „harmoniky“, mohlo to mať letmým ohľadom nejakých 10 × 6 × 4 cm (plus/mínus).

Jediný problém bol „nalistovať“ správnu priehradku, ale to s trochou praxe šlo tiež len jemným povytiahnutím z vrecka.

Inak dneska ráno mi na podnet (radšej som ho dal do podateľne na papieri, lebo neviem ako končia mailové podnety) odpísala mailom priamo hovorkyňa, že už sa na doplnení QR kódov pracuje.

Lístok iba s 3 dierkami som asi nikdy nevidel. Možno preto, že počas tých rokov som mal mesačníky. Ja som takú sadu videl v puzdre veľkom iba ako 2 kapsy vo veľkosti lístka upevnené oproti sebe. Tým pádom asi v každej muselo byť 63. Detaily si už nepamätám, možno tam boli záložky oddeľujúce skupiny a ďalej sa už iba odpočítalo. Určite náročnejšie na šikovnosť ako vizitkár, ale zase veľkosť do vrecka a do dlane. Prekvapilo ma, že niekto bol ochotný zvoliť taký veľký formát ako vizitkár, muselo to byť o dosť nápadnejšie a u revízorov možno vyvolávať pobavenie.

Dávalo sa to do vizitkárov, ktoré na to dokonale pasovali. Vizitkár vo forme kvázi euroobalu mal 4 a 4 priečinky. To sa prehlo po dĺžke a následne poskladalo.

V každom priečinku bolo zasunutých 16 lístkov, v prvom sa začínalo kombináciou 9876, 9875 atď., v poslednom bolo už iba 14 lístkov končiacich kombináciou 4321. Na vnútornej strane priečinku bol prilepený zoznam kombinácií s vymenovanými kombináciami a číslovaním ich poradia v priečinku z vrchu (8 ks) a zo spodku (8 ks).

Do posledného priečinku, kde bolo len 14 reálnych lístkov sa ešte zasúvali kontrolné papieriky so šachovnicou vyrobenou niekde v Exceli a záložný skutočný lístok.

Človek nastúpil, označil kontrolný lístok, pozrel kombináciu, povytiahol si obsah príslušného priečinku vizitkára a nalistoval si lístok so správnou kombináciou.

Viacerí fungovali aj s nekompletnými sadami, keď im nejaká kombinácia chýbala, tak nebola uvedená na zozname a poradové číslo bolo preskočené. Vtedy dotyčný označil skutočný lístok a doma si ho zaradil do priečinku a vyrobil si nový zoznam s už posunutým poradím.

Lístky sa zháňali po rodine, v práci, vymieňali sa podľa potreby (komu čo chýbalo a kto mal čo duplicitne).

Najväčšie legendy tohto športu z VSŽ mali takéto sady dokonca dve - pre obe tarifné pásma. Osobne som držal v ruke takéto sady 12- i 7-korunových lístkov.

Niekedy zhruba na prelome milénií im ale urobili v podniku škrt cez rozpočet, keď začali označovače nastavovať aj na kombinácie troch čísel na šachovnici. Keď dobre počítam, to je 84 kombinácií navyše, čo už nešlo efektívne hľadať.

80% zo 126 sa získa možno za 60 dní (cesta ráno a večer). Usporiadanie akokoľvek, najjednoduchšie asi podľa 4-miestneho čísla dierok, napríklad 3568, 3569, 3678, 3679, 3689 atď. Videl som raz takú sadu, bola celkom maličká.

Roboši v železiarňach nosili vo vrecku kovový štikáč, ktorým si nadierovali podľa vzoru z papierika tú správnu kombináciu na jeden pravý lístok, ktorý mali vo vrecku. Samozrejme, že nenosili 126 štiknutých lístkov, je to somarina... Veď by to bolo drahšie ako kúpiť si mesačník, nemyslíte? Títo ľudia chceli ušetriť... Pri dvesto pracovných dňoch ročne by tento spôsob nebol žiadnou výhrou. A žiadna kombinatorika pri robošovi zrejme nepomôže rýchlo v priebehu pár minút nájsť zo 126 lístkov ten pravý, nemyslíte? Ako by ste mu navrhli ich usporiadať? Po stĺpcoch? po riadkoch?...

Štyri roky som brigádoval ako revízor, síce to bolo dávno, ale z brigádnikov som bol na tabuli vždy navrchu ja a z kmeňových revízorov Jolka Tokárová, takže viem, čo je prepravná kontrola.... Otázkou je, na čo vlastne slúži. Ja som nechodil po električkách robiť spravodlivosť, ale zabezpečiť DPMK čo najmenší únik tržieb a sebe čo najvyššie prémie. Nie som rasista, zapisoval som každého, aby bieli nemali pocit krivdy, ale nikdy nemalo zmysel prepisovať záznamy spoluobčanov, pretože vznikali len nedobytné pohľadávky a práca zadarmo. Môj štýl práce bol vtedy taký, že som ako študent nastúpil napr. do deviatky, v kátéčku vzadu som prezrel zo 10 ľudí, potom prešiel pomaly dopredu, prezrel vpredu zo desať ľudí, potom som sa vrátil dozadu a takto za 20-minútovú jazdu som nazbieral priemerne 25 čiernych pasažierov. Pri akomkoľvek, hoci len naznačenom pokuse o konflikt som z električky vystúpil a začal v inej. Priemerne som pracoval /vrátane administratívy/ do 12 hodín mesačne a zarobil som si pred tými 30 rokmi 2800-3500 SK, čo nebolo málo a stačilo mi to na kupovanie železničných modelov... /*lekár v tom čase zarobil 5900 Sk./ Mesačne bolo mnou zapísaných cca 400 ľudí, v hotovosti mi zaplatilo priemerne pol človeka za mesiac, a zo sumy, ktorú som videl na prémiách vyplynulo, že dodatočne v kancli DMPK zaplatilo zo desať ľudí. Tieto štatistiky boli v tom čase teda strašné. Nemyslím si, že sa v tomto smere niečo zmenilo. Táto práca ma naučila vážiť si aj malých bezvýznamných ľudí, ktorí revízorov robili a zistiť, ako sa k tebe správajú ľudia, pre ktorých nemôžeš byť nikým iným, ako nepriateľom. Toľko smiešnych a trápnych situácií dnes už nevidím tak často. Nezávidím ľuďom, ktorí túto prácu robia, práve naopak, celkom si ich vážim a s mnohými dôchodcami "z fachu" si dnes stále tykám... Nemienim tu hovoriť o kšeftároch, pri systéme, ktorý som opísal vyššie, je jasné, že som nemusel za 4 roky kšeftovať za zastávkovou búdou ani raz, nebol dôvod... Ale koho bieda raz prikvačí.... možno nemá inú možnosť... Technické vybavenie na tejto práci nič nikdy nezmení, vždy to bude niečo ako pracovať v Kosite... Košičania nikdy neboli dostatočne tolerantní... Ja sa za tie roky v tejto práci nikdy nehanbím, hoci mi opakovane vraveli, že by som mal "študovať popri zamestnaní"...

Lepsie by bolo, ak by boli konecne poriadne oznacovace, nie take, kde clovek musi robit turistiku po autobuse, ktory oznacovac funguje. Plus mi je zahada, preco centra DPMK nefunguju cez vikend a pocas korony tam teda extra nedodrziavali platne pravidla Covid opatreni, necudo, ze bolo tolko vypadkov.

Áno, odkúpili, tu je zmluva: https://smlouvy.gov.cz/smlouva/20137923?backlink=yyiqh

Podľa tohto zdroju, Košice už definitívne odkúpili trojicu Solarisov z DP Ostrava:

Konkrétne ide o:
Solaris Urbino 15: 7630
Solaris Urbino 18: 7803, 7807

http://www.mhd-ostrava.cz:81/?s=odprodej_autobusu_2022

Človek ktorý pozná revízora si môže po jeho "zbadaní" proste označiť papierový lístok. Nemusíme kvôli tomu komplikovať digitálne lístky. Ideálna je aplikácia v telefóne bez QR kódov a iných momotín. Ak je lístok kúpený pred začiatkom kontroly, je platný, ak po ňom, tak je neplatný. Všetko čo treba je log kedy bol zakúpený lístok a kedy bola začatá kontrola (v oboch prípadoch voči času na serveri).

Ak by revízor mal svoju časomieru od začiatku kontroly, ľahko zistí, kto si lístok kúpil neskôr. Ale domnievam sa, že pre mesto veľké ako Košice by toto nefungovalo kvôli tomu, že tí, ktorí chcú systém zneužívať, poznajú revízorov, takže lístok by si stále kúpili hneď keby ich uvideli. Ak sa také informácie zdieľajú v nejakej komunite, ľudia si tam zostavia katalóg všetkých QR kódov na vozidlách alebo na zastávkach alebo fotiek revízorov a tak pre čiernych pasažierov z povolania predstavujú všetky spôsoby porovnateľnú mieru námahy. (Zavčasu zareagovať a kúpiť si lístok.) Za čias dierovacích lístkov takto nosili ľudia všetkých 126 štiknutých lístkov a pri nástupe si štikli papierik, aby zistili, ktorý si vziať do ruky. Ale keďže každý z menovaných spôsobov vyžaduje dosť námahy (úvodom na zostavenie, pri používaní na rýchlu reakciu), bežný lempl to takto obchádzať nebude, iba pár sofistikovaných týpkov.

Vo Ľvove to mali nalepené v interiéri, na jednú stranu najpraktickejšie, nezdržiava to výmenu cestujúcich, na stranu druhú je to aj ľahko zneužiteľné, otázne do akej miery je to problém

+1 Vaše argumenty majú svoju opodstatnenosť.

Sú v bezpečí, ale stráca sa jednoduchosť a praktickosť, nakoľko cestujúci musí tento úkon vykonať rýchlo a bez nejakých problémov, aby nezdržiaval celý autobus. Plus sa k tomu pridáva prekrytie dverami napr. pri Variach.
Ja v tomto spôsobe vidím viac mínusov ako plusov.

Hm, viazanie QR kódov na zastávky namiesto vozidiel by malo rovnaký efekt. Ale vlastne to je aj jedno, lebo kódy treba nalepovať tak či onak a na vozidlách sú viacej v bezpečí ako na zastávkach. Hlavný problém je teraz o tom, aby sa nezabudlo na nalepovanie samotné tak ako v súčasnosti.

Na obrazovke je časomiera a aj evidenčné číslo vozidla. Takže revízorovi by bolo určite podozrivé, ak na Furči skontroluje cestujúceho, ktorý si kúpil lístok pred 30 sekundami pri "nástupe" do 832.

Sú viazané na vozidlá, čo je podľa mňa chyba. Mne tento systém príde zložitý.

V tých kódoch je nejako vložené ev.č. vozidla alebo sú všetky rovnaké? Lebo keď sú rovnaké, tak by naozaj mohli byť skôr na zastávkach. Problém s tým, že niekto nosí obrázok kódu vo vrecku a oskenuje ho až po začatí kontroly by sa riešil skôr softvérovo napríklad na spôsob Deutsche Bahn, teda časomierou na obrazovke v appke. (Možno tam je aj teraz, ale ešte som to nemal možnosť vyskúšať.) Tak by bolo revízorovi napríklad jasné, že lístok kúpený pred pol minútou nebol kúpený na zastávke, keďže vozidlo je už skoro minútu v pohybe.

To nie je zlý nápad dať ich na zastávky. Ale kým je tá služba propagovaná ako dnes, mal by každý nový autobus vyraziť na linky aj s tými QR. Na druhej strane, nálepky "Do MHD s rúškom" na nich stihli dať a ešte aj včera ich niektoré mali...
Inak po mimoriadnej udalosti v krematóriu sa tam odhadom niekoľko mesiacov nebudú konať obrady, takže do tej doby by sa na linke 33 mohla cez pracovné dni vyškrtať polovica spojov, napr. na každé 2 hod. rovnako ako je CP cez voľné dni. No a ušetrené km použiť tam, kde ich treba viac... Tak snáď to niekoho kompetentného napadne.