Reply on: Jakub #7883:
U nás bývali tie kasičky vždy v blízkosti vodiča, takže vodič sa obyčajne pozeral, koľko tam kto vhodil.Zaujímavé bolo aj to, že aj držitelia "električeniek", čiže predplatných CL museli nastupovať prednými dverami a preukazovať sa vodičovi. Neskôr zaviedli v BA pre týchto cestujúcich možnosť nastupovať zadnými dverami, ale mali sa preukazovať spolucestujúcim. Býval tam aj taký vtipný nápis PREUKÁŽTE SA PREDPLATNÝM CESTOVNÝM LÍSTKOM OSTATNÝM SPOLUCESTUJÚCIM, ktorý som videl aj upravený na PREUKÁŽTE SA PRDPLATNÝM CESTOVNÝM LÍSTKOM STATNÝM SPOLUCESTUJÚCIM a ešte si pamätám upravený nápis AK STOJÍ, DRŽ SI ?
Miro
Pamätám si kukane v RTOčkach i v starých trolejbusoch (tuším 8tr) pri zadných dverách, ale už si nepamätám, že by sa používali. Koncom 60-tych rokov, keď som cestovával do ZDŠ v Karlovej Vsi električkou č.7, na tejto linke jazdili výhradne staré dvojnápravové vozidlá s vlečným vozňom. Okrem vodiča v motorovom vozni bol v každom vozni sprievodca, ktorý predával lístky (nastupovalo sa ľubovoľnými dverami, cestujúci sa všelijako miešali a napriek tomu mali sprievodcovia prehľad, kto platil). Dvere boli aj počas jazdy otvorené a my malí chalani sme radi naskakovali v zákrute pred križovatkou s Mlynskou dolinou, kde električky dosť spomaľovali a sprievodcovia nás za to neraz poriadne vyhrešili ?
Štvornápravové T2ky a T3ky boli už väčšinou samoobslužné, čiže peniaze sa hádzali do kasičky u vodiča a lístok si každý odtrhol sám, ale pamätám si na T2ky na L1, ktoré mali medzi prvými a druhými dverami kukaň s predavačkou lístkov.
V sedemdesiatych rokoch zmizol sprievodca aj z motorového vozňa starých električiek, takže sa nastupovalo len prednými dverami a lístky sa trhali na kasičke u vodiča, ale vo vlečnom vozni bol sprievodca až do skončenia ich premávky.
Systém s pákou si pamätám z bývalej NDR a ZSSR, ale aj tam bolo možné vytiahnuť si lístok aj bez vhodenia peňazí. Ale bol tam pod plexisklom taký karusel, ktorý sa potiahnutím tej páky pootočil a tam bolo ešte nejaký čas vidieť, koľko si tam vhodil. Tieto pokladničky boli pri každých dverách, takže sa nastupovalo ľubovoľnými dverami a dozor nad kasičkami nemal vodič, ale spoluobčania ?
V ZSSR, konkrétne v Leningrade, si pamätám zaujímavý duálny systém, jednak bolo možné kúpiť si CL z kasičky s pákou, alebo v predpredaji a takýto CL bolo potrebné označiť v označovači, ktorý do CL urobil dierky, vytvárajúce nejaký obrazec. Tým označovačom sa hovorilo "kompoter" a naozaj, po označení z lístka zostal takmer len taký kompost ?
Aha, a v NDR som videl označovače aj na zastávkach prímestskej železnice (S-bahnu), takže sa tam CL označovali nie vo vlaku, ale na nástupištiach.