Nie je to práve o MHD, ale všimol som si, že SAD Žilina kúpila ďalšie nové autobusy. Prvýkrát som si ich všimol na fotke v sobotňajšej Pravde v článku o novej bytčianskej autobusovej stanici. Na čiernobielej fotke sa dalo len rozoznať, že nie sú pruhované, ale jednofarebné. Dnes som videl dva naživo, jeden bol Karosa B952 (trojdverová!) vpredu s displejom, na ktorom bolo vysvietené Bytča - Žilina, ak som si to dobre všimol... a farba vyzerala byť taká elegantná tmavofialová, ale mohla byť ovplyvnená umelým osvetlením. Išiel z Kysuckej cesty smerom k autobusovej stanici. Potom som videl ešte jeden nový autobus SAD, značku a typ neviem, tiež bol taký nejaký tmavomodrý alebo fialový, ale kratší než bežné Karosy a išiel smerom na Tepličku.
Neviete niekto niečo bližšie o týchto nových busoch?
Malokto vie, ze po zaciatku Gorbacovej "perestrojky" sa u nas aj po technickej strane zacali niektore veci uvolnovat. Vtedy este sice nemohli oficialne v BB pripustit, ze Zilina je velkostou a vyznamom porovnatelna BB, tak to vymysleli tak, ze ustanovili "mesta 1. kategorie", medzi ktorymi bola aj Zilina. Vtedy sa mi len na poradach v BB len otvorili oci! Dodnes si pamatam na koncorocnu novembrovu poradu veducich odborov doprav, kedy sa mi otvorili oci. Krajocentristicka BB vtedy zistila, ze neprezere vsetky peniaze, ktore si na zaciatku roku zozrala, ale potrebovala ich voci KV minut. Napriklad na fonde tzv. VOPK (Velke opravy pozemnych komunikacii - fonde, z ktoreho sa dala z polnej cesty "opravit" aj dialnica!) mala v tom roku 25 mil. korun (na vtedajsiu dobu neskutocne velke peniaze!!!), ktore rozdelila na tu dobu vzdy "spravodlivo" - nam polovicu a ostatnym polovicu. Podla tohto "kluca" mala vtedy BB z tohto uctu 12 mil.Kcs, Zilina 6 mil., Martin a Prievidza po 5 mil. atd. Na konci roka zistili, ze ich uz neminu, tak sa aby neprepadli, rozhodli ich "rozdelit", co podla Boha pravdy mali uz 1.januara. Este stastie, ze nebohy p.Supej bol na nich vyzrety, zariskoval a prebudoval z nich viac ako 10 mil. Kcs, samozrejme s rizikom, ze mu to nevyjde. Ale kedze take firmy ako Doprastav, Cest.stavby a dalsie mali sidlo (aj) v Ziline, vedel o perspektivach skutocneho cerpania v BB, zariskoval a vacsinu prac aj objednal.
Chcel som sa pochváliť svojou fotkou Karosy B932 #69 pri Hričovskej elektrárni z 12.11. o 15:36, ale nejako sa mi nepodarilo dať príspevok na MD. Dokonca ani bez fotky ? nevie mi niekto povedať, kde asi robím chybu?
Jozef, aká môže byť veľkosť fotografie pre Vladimíra? Má nejaké obmedzenie?
A musim povedat, kazda doba ma svojich "kecalkov" (vtedy este neexistovali vsevediaci internetovi kecalkovia, lebo neexistoval internet), ale tato doba mala stastie na mladeho tvrdo pracujuceho nadsenca a stareho "harcovnika". ktory stihol makat a este mladym davat "skoly". A tymto fantastickym clovekom bol p. Alexander Supej (uz 15r. mrtvy, nech mu je zem lahka), ktory bol skutocnym motorom nielen presadenia a vystavby dnesneho obchvatu Ziliny, ale aj na tu dobu v tom rezime postupneho presadenia z povodnej studie VUD na "Novu koncepciu MHD v Ziline na baze elektrickej dopravy", ktoru v tej tazkej BB-ckej dobe ako v jedinom meste v byvalom krajocentrizme presadil. Vyvrcholenim bola uz skoro skutocna AVTD - Autobusova verzia trolejbusovej dopravy", pri ktorej som uz natvrdo bol a od 3.7.1988 ju pomohol v Ziline zaviest.
A vobec to nie je uplne tazke zistit, ako to v tom case bolo. Aj ked sa vacsina csad-ackych papierov nenavratne skartovala, chvalabohu ziju pamatnici. Za jedneho uz z "pamatnikov" sa uz mozem povazovat aj ja, lebo v r.1979 spracoval VUD "Studiu elektrifikacie MHD v CSSR", kde bolo na trolejbusaciu MHD planovanych 17 miest, napriklad okrem BB a ZA aj Pov.Bystrica. Viem to preto, ze od r.1979 som na VUD som 7 rokov pracoval aj ja sam a kdesi v archive mam tu "buchlu" v ciernych PVC doskach mam kdesi v archive aj ja.
Trolejbusova doprava v odbornych zilinskych kruhoch bola od samotneho zaciatku (akurat politici komunisticki aj porevolucni robili 45r. problemy). "Papierovo" v obchodnom registri bol DPMZ vlozeny 26.aprila 1949 s ucinnostou od 1.5.49, hoci v skutocnosti prva linka vysla na svoju trasu 28.10.49. Uz v tomto obdobi pripravoval vtedajsi menezment firmy, moji predchodcovia, navrhy na trolejbusovu dopravu. Mam z toho kopie originalnych zapisnic predstavenstva firmy z toho obdobia. Vyvoj CSSR v nasledujucom obdobi to spomalil a pohltenie DPMZ csad-kou v 1963 to takmer definitivne zlikvidoval.
A ja by som tiez na margo teba napisal par postrehov:
1/ Kosa bola az do kosti islo. Ale ta posledna nocna fotka za tu 1 a 1/2 hodinu cakania stala za to. Povypraval som si aj so straznikom, sluzbu mal super chlap, bol to "nas" clovek, chapal, ze v tazkych podmienkach robit MHD nie je med lizat.
Chcel by som dať stručné vysvetlenie ohľadom časopisu Ž semafor, ktorý sa tu nedávno spomínal. Dnes sa mi dostal do rúk tento časopis a jeho názov znie: Ž semafor - mesačník zamestnancov Železníc Slovenskej republiky. Vydáva ho Generálne riaditeľstvo Železníc Slovenskej republiky. Adresa redakcie e-mail: zsemafor@zsr.sk. Časopis nevydáva Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., a preto mu dávať pprívlastok *Zločinecký Semafor* nie je asi vhodné.
Dnes už ťažko zistiť ako to všetko v tom čase bolo. Pri výstavbe trolejbusovej dopravy starší ľudia tiež spomínali, že trolejbusová doprava sa mala stavať aj v Žiline. Boli pripravované rôzne plány, ktoré si aj ty videl niekde v archívoch. Prečo neprišlo k realizácii, to sa už asi presne nedozvieme. Trolejbusová doprava bola stále v podvedomí ľudí až napokon prišlo po dlhých rokoch predsa k jej výstavbe. Veľký rozmach výstavby trolejbusovej dopravy nastal po vojne v českých a moravských mestách. Ťažko hľadať odpoveď, prečo sa aj v slovenských mestách nebudoval tiež tento typ dopravy v tomto období. Môžu byť rôzne príčiny od neodbornosti radných, prípadne nedostatok finančných prostriedkov, ktoré išli v tom čase na obnovu vojnou zničeného Slovenska alebo aj iných príčin.
Pozrel som si fotografie, skutočne veľmi pekné. Som rád, že sa zachytila táto významná udalosť. Ráno tam bola poriadna zima od vody a večer tam tiež už muselo byť poriadne chladno. Aké autobusy premávali počas nedele? Fotografie som poslal aj Vladimírovi, ktoré tu neskoršie budú môcť vidieť aj ostatní.
Dnes som bol na predajnom mieste DP na autobusovom nástupišti v Žiline a všimol som si, že v jednom okienku je Prepravná kontrola DPMŽ, s.r.o. - doplatková pokladnica. Keď som tam bol nedávno, tak tam ešte nebola (alebo som si nevšimol?). Chcel by som vedieť odkedy sa tam zriadila táto doplatková pokladnica a či cestujúci môžu platiť pokutu aj v pokladnici na Kvačalovej v DPMŽ, s.r.o..
Btw., tieto dva dni boli aj jedinečnou príležitosťou prejsť po hrádzi Hričovskej priehrady pešo alebo na bicykli, pretože ináč je to uzavreté. Len v pracovných dňoch od 5:30 do 8:00 a potom nejako poobede sa tam dá prechádzať, ako hlása tabuľka na bráne.
Dnes bola úplná uzávierka cesty I/18 pri Hričovskej priehrade na hlavnom komunikačnom ťahu z Bratislavy do Žiliny. Doprava bola odklonená cez Bytču po druhej strane Váhu, domáci využívali príchod do Žiliny z malebnej západnej strany cez Ovčiarsko a Hôrky. Nezvyklé ticho na ceste I/18 bolo prerušované len pilčíkmi a stovkami padajúcich stromov na budúcej trase diaľnice D3. Autobusová linka č. 29 premávajúca na uvedenej trase do Žilinskej Lehoty bola odklonená od zastávky Rázusova na Estakádu a cez diaľničný privádzač do Budatína a Považského Chlmca. Cestujúcim sa od Považského Chlmca naskytol nezvyčajný pohľad ponad Hričovskú priehradu zahalenú v rannej hmle smerom na vyvýšenú horskú plošinu, kde sa nachádza táto mestská časť. Autobus Karaosa B732 #89 po prejdení okolo vodného diela mierne pribrzdil, aby vošiel na priehradnú hrádzu Vodného diela Hričov. Celková dĺžka prehradeného údolia Váhu je 825,19 m, z toho zemná hrádza má dĺžku 851,94 m, vodná elektráreň má dĺžku 72,25 m a hať 101 m. Autobus pomaly prechádzal okolo budovy elektrárne, vysokonapäťových transformátorov a popod linky vn. Na jednej strane masa zachytenej vody a na druhej v hĺbke výtoky z troch turbín. Nasledoval úsek priepustných zariadení až napokon autobus zastavil pri administratívnej budove na hrádzi. Zakrátko sa otvorila závora a mohli sme pokračovať ďalej cez obec Horný Hričov. Občania v obci sa pozerali na žlto-zelený autobus, čudujúc sa prečo MHD na L29 prechádza po ich uliciach. Zastávky MHD po náhradnej trase neboli obsluhované a po prvýkrát autobus zastavil až na zastávke Pod záhradkou. Dopoludnia na L29 premával autobus Karaosa B732 #89 a popoludní Karosa B932 #69. V areáli Vodného diela Hričov, kde je zákaz fotografovania, som dopoludnia sledoval prechádzanie linky č. 29. Dnes bolo celodenne zlé počasie a hmla na hrádzi sa držala ešte okolo poludnia. Na fotografiách mám zaujímavé zábery ako z hororového filmu, kde uprostred hmly prechádza autobus medzi transformátormi a vysokonapäťovými linkami. Okrem nášho autobusu sa pri závore objavili aj zatúlané zahraničné osobné autá, ktorým obsluha tiež umožnila prejazd cez vodné dielo. Túto ojedinelú náhradnú trasu po hrádzi vodného diela, ktorú zabezpečil DPMŽ, s.r.o., si nenechali ujsť mnohí cestujúci, ale aj priaznivci MHD. V jednom spoji som sa stretol s Vladom a jeho kamarátom a z obloka som videl Mira, ktorý fotografoval autobus MHD na hrádzi.
Zdravím Vlada aj Jozefa ? bol som si pofotiť autobus MHD na Hričovskej priehrade. Fotky príliš dobre nevyšli, jednak kvôli zlému počasiu aj kvôli tomu, že ten môj lacný tikitál má dosť necitlivú spúšť a tak nie vždy spustí presne vtedy, keď chcem ? ale fotka autobusu prechádzajúceho pod vedením 110 kV popri elektrárni mi celkom vyšla a týmto zdravím aj vodiča, ktorý mi tam zjavne spomalil a pridal až keď som ho cvakol a odložil som foťák ?
K tej rýchlosti: V celom Považskom Chlmci je rýchlosť obmedzená na 40 km/h, takže ju ešte aj mierne prekročil, keď išiel 45 ?
Change view
You can search for more expressions divided by the space. Guidance for advanced search can be found here.
Juraj