Reply on: pete #5538:
Odbocim od temy. Pri cestovani s MHD sa styria cestujuci v MHD vozia s 10x mensim narokom na pohonne hmoty, teda pri kazdej stvorici Slovakov prichadza min.financii o 90% spotrebnej dane a DPH. Presunom cca 10% obyvatelov z IAD na MHD by statny rozpocet prisiel rocne o niekolko desiatok miliard korun. Z tohto pohladu min.financii je asi tym poslednym, kto by tlacil ludi von z IAD. Opacne myslenie sa ocakava od samospravy, ta vsak prisla v ramci "fiskalnej decentralizacie" o desiatky milionov korun, takze aj ked ma zaujem o zvysovanie podielu MHD, nema na to prostriedky. Vlastna skusenost. MHD a ine firmy naviazane na rozpocet mesta v ZA ma v r 2005 nie zvysene rozpocty o inflaciu oproti r.2004, ale dokonca NIZSIE o 13% !!!
) priatelskejsi k cestujucim, napriek tomu je pokles porovnatelny, vyrazny a hlavne alarmujuci. Hroza ma obchadza pri pomysleni na naklady spojene s nahananim cestujucich do MHD v dalsich rokoch ak sa ten pokles nezastavi. Keby sme v BB mali k dispozicii take zdroje ako Zilina (dotacie), hned zajtra mame casove predplatne listky a nastup vsetkymi dverami.
Juraj
1/ Neeexistuje zilinska zastavkova tarifa, tak ako neexistuje hannoverska zastavkova tarifa, bratislavska casova tarifa, norimberska pasmova tarifa ci kodanska zonova tarifa. Existuje iba tarifa casova, zastavkova, pasmova, zonova a volna, pripadne ich kombinacie, definovanie presneho poctu ich vyhod a nevyhod vzhladom na miestne pomery, t.j. velkost a konfiguraciu mesta, prestupovy koeficient, hybnost obyvatelstva, percento trzieb za CL atd. atd.
2/ Je potrebne si objektivne zadefinovat mnoztvo a velkost tychto vyhod-nevyhod a po analyzovani horeuvedenych miestnych pomerov zvazit, ci najvacsia vyhoda alebo najmensie zlo bolo aplikovane v tom-ktorom meste. A nakoniec v Ziline.