Discussion Forum › General Discussion

Je rok 2026. Koľko elektronických tabúľ nový dopravca k dnešnému dňu namontoval a sprevádzkoval?

Kde si to videl?

"Tak isto v Bratislave sa zmenšuje autobuska na úkor obchodného reťazca, lebo porazený autobusový dopravca má viac peňazí z obchodných prevádzok ako nejakých regionálnych autobusov." - To by predsa úplne rovnako platilo keby regionálne autobusy stále prevádzkoval Slovak Lines. Je irelevantné kto tie linky prevádzkuje, poplatok za vstup stále platí župa a to v rovnakej výške.

Rozdiel je akurát v tom že SL si kedysi betónoval prevádzkovanie všetkych liniek na autobusovú stanicu okrem iného práve preto že cez to ryžovali na poplatkoch za vjazd (ktoré platili sami sebe a potom účtovali župe). Zmenšovanie AS v Bratislave je priamou reakciou na to že rôzni objednávatelia sa kvôli poplatkom rozhodli AS používať v menšej miere (pokiaľ sa bavíme o nástupištiach, odstavné plochy sú iná téma, ale to sa zas cestujúceho netýka).

Je pekné, že sa použila norma, ale už pri triezvom zamyslení museli v projektovej príprave pochopiť , že tesné radenie pri štyroch označníkoch na jednej nike nemôže fungovať správne. Podľa mňa je to nesprávny výklad normy. Tesné radenie totiž uvažuje s tým, že vozidlá odchádzajú zo zastavky v poradí tak ako prišli.

Ako kde, v Žiari nad Hronom je CAZ vlastníctvom mesta.

A Trenčín ju vlastnil tiež, len sa ehm dohodol na urovnaní...

Áno, asi som pochopil, ako je to myslené: 4 stojiská ≠ 4 zastávky (nástupištia).

„SO 01.1.1 - NIKA PRE MHD
Zastávka MHD navrhnutá v zmyssle STN73 6425 pre vozidlá dlžky 2x18,0 m (klbové autobusy) a 2x12,0 m.
Radenie - tesné (pre autobusy dlžky 12,0 m je k normovej dlžke navrhnutá rezerva +1,0 m)“

Okrem toho sa zdá, že norma je zastaraná a stále počíta s tým, že kĺbový autobus môže mať max. dĺžku 18,0 m. Kĺbové SORy majú dĺžku 18,75 m...

Trocha to prenesiem na celoštátnú uroveň. Podľa mňa je škoda, že autobusové stanice nevlastnia samosprávy alebo štát, podobne, ako železničnú infraštruktúru vlastní štát skrz ŽSR. Vďaka tomu na železnici môže na tom istom nástupišti a tej istej koľaji zastaviť aj ZSSK, aj Regiojet, aj LeoExpress.

Privatizáciou SADiek dostali súkromníci okrem autobusov a garáží aj autobusové stanice. Teraz o 20 rokov neskôr, keď sa začalo aj súťažiť o prevádzkovanie autobusovej dopravy to robí iba problémy.

Ja úplne chápem, že SADka nechce povoliť zastavovať MHD na nástupišti, čo si postavila pre svoj vlastný biznis (podľa zverejneného cenníka za používanie AS na stránke SAD TN to vyzerá, že z regionálnych autobusov má aj solidny poplatok za vstup), ale je to smutné z hľadiska služieb pre cestujúceho.

Tak isto v Bratislave sa zmenšuje autobuska na úkor obchodného reťazca, lebo porazený autobusový dopravca má viac peňazí z obchodných prevádzok ako nejakých regionálnych autobusov.

Podľa mňa minimálne dotovaná autobusová doprava by mala mať prestupné terminály, ktoré by staval, vlastnil a udržiaval štát/samospráva z peňazí, z nejakého fondu, do ktorého by prispievali objednávatelia (obdoba dnešného poplatku za vstup spoja). Možno by nakoniec neboli také rozdiely medzi poplatkami za použitie AS na celom Slovensku.

Možno by sme sa dočkali aj reálnych prestupných terminálov a nie len autobusovej stanici v tesnej blízkosti železničnej stanice.

Takže som začal pátrať (https://crz.gov.sk/zmluva/9118068/?csrt=1027877975896887769) a citujem z uznesenia MsZ z 26.03.2024:
"Autobusové zastávky MHD – priestor mimo autobusovej stanice, kde budú umiestnené: nika pre MHD a zastávky mestskej hromadnej dopravy (max. 4 prístrešky), ktoré budú zabezpečené Mestom Trenčín a chodník slúžiaci na nástup, vystupovanie a prechod cestujúcich MHD, ktorý vybuduje SIRS a následne prevedie do vlastníctva Mesta Trenčín v zmysle čl. V ods. 2 tejto zmluvy. Autobusové zastávky MHD budú využívané Mestom Trenčín na účely prevádzkovania MHD. Pre odstránenie pochybností sa uvádza, že Autobusové zastávky MHD nebudú súčasťou Autobusovej stanice podľa Nariadenia EP a Rady (EU) č. 181/2011 zo 16.02.2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení Nariadenia (ES) č. 2006/2004."

Kolaudačné rozhodnutie k stavebnému objektu SO 01.1 si zabezpečuje Mesto Trenčín (SO 01 Komunikácie a spevnené plochy
SO 01.1 – Nika pre MHD
SO 01.2 – Chodník pre MHD )

Projektová dokumentácia SO 01
Najbližšie ku železničnej stanici sú navrhované zastávky diaľkových autobusov, celkový počet: 4 stojiská, dĺžka stojísk je 15,0 m, ktorá je prispôsobená pre používané autobusy v diaľkovej doprave.
Druhé od železničnej stanice sú situované zastávky prímestkej dopravy, celkový počet: 5 stojísk, navrhovaná dĺžka je 13,0m.
Po prejazde celého okruhu hromadnej dopravy sú na ulici Železničná stojiská mestskej dopravy, kde sú 4 stojiská tak, ako je to aj v súčastnosti, prvé stojisko je navrhované pre kĺbové autobusy. Posledné dve stojiská sú uvažované ako výstupištia prímestskej dopravy v smere Dubnica – centrum mesta Trenčín.

A Perla na záver: objekt SO 01.2 nikde nie je zakreslený.

Takže si z tohto bordelu zase môžeme urobiť názor na prístup mesta nielen k urovnaniu a pozemkom, ale aj k tomu, čomu výsledok zodpovedá.

Presne tak, toto by bolo vhodné.

Aha, tak to veľmi nepomôže, pokiaľ cestujúci nevie, čo písmenové označenie znamená.

Písmenové označenie je tam od začiatku, ale je dosť nevýrazné. Pripravuje sa jeho zvýraznenie, čo by malo orientácii cestujúcich pomôcť.

Je možné na označníky MHD doplniť označenia smeru (A – JUH..., B – SIHOŤ...), ak už doplnené nie sú?

Áno, v článkoch bolo veľa nepresností. Buď sa veci menili za pochodu alebo autori článkov niektoré veci nepochopili správne a následne nechtiac informovali mylne.

K diskusii nižšie:
Celková dĺžka zastávkového pásu na Železničnej ulici je 100 metrov. V tom je 30 metrov pre jedno nástupište RAD a 66 metrov pre dve nástupištia MHD (zvyšok sú nábehy).

V tomto pomere bol predmetný pruh aj financovaný. Mesto Trenčín financovalo len dĺžku určenú pre MHD, na financovaní nástupišťa č. 10 sa nepodieľalo.

Podľa môjho názoru organizačne úplne stačia dve nástupištia, problémom je len ich súčasná nedostatočná dĺžka. Ja by som bol určite za to, aby na predmetných 96 metroch boli nástupištia len dve a končiace spoje SAD zastavovali na rovnakom nástupišti ako MHD smer centrum. Keď som sa na túto možnosť pýtal, bol som informovaný, že MHD nemôže zastavovať na úrovni nástupišťa č. 10, lebo ho nebudovalo Mesto Trenčín.

Celé je to také smutné.

Tak ono to tak je aj v stavebnom povolení: 4 DAL najbližšie k ŽST, potom 5 pre RAL (však rovnaký počet bol na starej stanici) a 4 pre MHD čo sa čakalo mesto. A taký je i výsledok. Že je to označené inak v skutočnosti je vec druhá.

Podľa toho čo je písané v tej zmluve, nástupište 10 už nie je stanica! Lebo pás MHD je vyňatý, a to je celá Nika ako stavebný objekt. Takže RAL stojace na nástupišti 10 teraz platia komu za užívanie?
5 nastupisk pre DAL je veľa, kedysi bývali 4 a boli iné počty. Tam je priestor na usetrenie pre RAL. A budem zvedavý ako sa k 12m nastupiska zmestí 15 Turancar či Flixbus

Určite súhlasím s mnohými vecami ktoré sa tu písali, ako predĺženie podchodu medzi nástupištia 5-9 a 10+MHD, to by veľmi pomohlo ale asi by to narušilo plán s preložkou I/61 ktorá má ísť popod novú stanicu

Ja sa vôbec nedivím, ja len píšem aká je situácia. Koho je to chyba neviem. Pracuje sa s tým čo je a to čo je, je aké je...
Myslím že vzhľadom na situáciu je riešenie v rámci možností uspokojujúce aj keď nie ideálne.
V článkoch ktoré píšu o novej stanici, prakticky vo všetkých, som pozoroval veľa nezrovnalostí.
Napr. všade sa písalo o 4 nástupištiach pre DAL a 5 pre RAL - nezmysel vzhľadom na rozsah daných dopráv ak počet spojov DAL ideme rátať na prstoch a počet spojov RAL "na stovky" a ak jedno nástupište RAL má kapacitu 1 bus a ak na iných staniciach je pomer DAL 1 nástupište a RAL 11 nástupíšť.
Ak uviesť nejaký príklad:
TT - 2/15
SE - 1/11
BN - 1/11
ZA - 2/38
PD - 2/11
A to podotýkam že čo mám vedomosť tak pri PD, BN a ZA z diaľkového nástupišťa odchádzajú aj dlhšie prímestské linky. Napr. v BN je to linka TN - PD, to isté z PD spoje do TN a v ZA spoje do PD.