Mesto odprezentovalo nosný systém MHD

Stavba začne v lete, električky sa na Starý most majú vrátiť po 54 rokoch v lete 2015.

Zástupcovia mesta a spoločnosti Metro Bratislava včera v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca včera predstavili prvú etapu nosného systému MHD, ktorá bude viesť zo Šafárikovho námestia na Bosákovu ulicu. V súčasnosti prebieha tender na zhotoviteľa stavby, uchádzači majú na predkladanie ponúk ešte mesiac. Ďalší mesiac by malo trvať vyhodnocovanie tendra - novinkou po novelizácii zákona o verejnom obstarávaní bude zostavenie komisie z odborníkov na staviteľstvo. Zástupcovia mesta z radov poslancov budú mať len poradný hlas.

Po vyhodnotení tendra koncom apríla 2013 bude približne mesiac trvať príprava zmluvy na realizáciu projektu. Ak tender neskomplikujú namietky uchádzačov, stavba by mala začať v júni alebo júli tohto roku, a mala by trvať 24 mesiacov. Konečným termínom pre financovanie z eurofondov je 31. december 2015, kedy trať musí byť už prevádzkovaná. Prekročiť tento termín môže mesto iba v prípade mimoriadne vysokej hladiny Dunaja, ktorá by obmedzila práce na stavbe. Pôvodná konštrukcia mosta bude rozobratá a uložená na pravej strane Dunaja a jej časti majú byť použité v obciach východného Slovenska, ktoré o ňu prejavili záujem. Následne bude vybudovaný úplne nový most. Úpravy sa dotknú aj pilierov: dva budú zbúrané, ostatné spevnené a zvýšené a pribudne jeden nový. Cieľom je splnenie podmienok Dunajskej komisie pre šírku medzi piliermi a výšku mosta.

Šafárikovo nám. sa zmení k lepšiemu, na Kamennom nám. v smere do Petržalky zastávka nebude

Súčasné stavebné povolenie predpokladá riešenie Štúrovej ulice tak ako bolo pôvodne navrhované, teda so zastaranými prvkami zhoršujúcimi dostupnosť MHD a opakujúcimi chyby riešenia zastávok z minulosti. Primátor Milan Ftáčnik však prisľúbil, že mesto sa pokúsi o zmenu stavby pred dokončením s cieľom zapracovať pripomienky Občianskej iniciatívy Lepšia doprava, predovšetkým presunutie zastávky Štúrova k Univerzite Komenského.

V rámci separátneho projektu by sa mala riešiť aj renovácia Šafárikovho námestia, kde sa už nepočíta s obratiskom autobusov. V tejto súvislosti sa však nijako nerieši priblíženie najbližších autobusových zastávok Malá scéna k Šafárikovmu nám., kvôli čomu paradoxne v prestupnom systéme nebude možné pohodlne prestúpiť na električku.

Prezentované riešenie 1. etapy zabúda aj na to, ako sa dostanú cestujúci z historického centra do Petržalky. Ak totiž povedie linka do Petržalky z Obchodnej, za zastávkou Poštová bude najbližšie stáť až po 1 kilometri na Šafárikovom námestí, pretože na Námestí SNP ani na Kamennom námestí sa nenachádza a ani nebude nachádzať v tomto smere žiadna zastávka. Podobná situácia by nastala aj v prípade, ak by do Petržalky jazdila linka zo Špitálskej. V opačnom smere električky zastavia na existujúcich zastávkach.

Riešenie 2. etapy vyvolalo množstvo pripomienok

Verejnosť vo veľkom rozsahu pripomienkovala riešenie druhej etapy v úseku Bosákova - Janíkov dvor, predovšetkým vedenie ďalšej 4-pruhovej cestnej komunikácie krížom cez Petržalku súbežne s električkovou traťou (predĺženie a prepojenie Jantárovej cesty). Argumenty mesta pre jej realizáciu komunikácie sa zakladali najmä na tom, že táto komunikácia je plánovaná dlhodobo a je súčasťou celkového základného konceptu Petržalky.

Ako však poznamenal jeden z diskutujúcich, je otázne či by mesto malo automaticky preberať pôvodné plány z čias socializmu, ktoré boli spravidla predovšetkým funkcionalistické, bez ohľadu na kvalitu verejných priestorov. Tiež treba pripomenúť, že od dôb plánovania Petržalky sa situácia výrazne zmenila, najmä tým, že došlo k uzatvoreniu Starého mosta a časti centra pre individuálnu dopravu. Predĺžená Jantárová cesta by tak bola štvrtým severojužným prepojením v rámci Petržalky, avšak bez pokračovania cez Dunaj. Otázny tiež bude postoj Európskej únie, ak by sa z prostriedkov určených na podporu MHD mala budovať aj cestná komunikácia súbežne s električkovou traťou.

Vzhľadom na veľký záujem verejnosti o druhú etapu primátor prisľúbil prezentáciu druhej etapy približne o mesiac. V tejto etape by tiež malo dôjsť k významnejšiemu zapojeniu verejnosti do plánovania, pričom mesto zamýšľa trať stredom Petržalky riešiť komplexne vrátanie okolia trate. Prebehnúť by mala urbanisticko-architektonicko-dizajnérska súťaž na riešenie koridoru.

Pokračovanie stavby do druhej etapy bude závisieť od eurofondov, primátor potvrdil, že mesto zatiaľ nemá "plán B", nakoľko podľa jeho slov dostáva signály, že EÚ by túto etapu mala podporiť. V programovacom období 2014 - 2020 je jedným z jej cieľov práve podpora verejnej dopravy v Bratislave, ktorá by mohla zahŕňať aj ďalšie nové trate. Predchádzať tomu bude vypracovanie dopravného generelu, ktorý posúdi návrhy jednotlivých nových tratí.