Chorvátske rameno

Tak vybudované ako také, že by sa vybágrovalo z ničoho, to nebolo, to som sa nesprávne vyjadril. To by viedlo priamo, nie do oblúkov. Ale bolo využité na tento účel, teda oddelené od Dunaja, a na spodnom konci sa voda z neho prečerpáva cez hrádzu vyššie do Dunaja, aby v ňom bola nižšia hladina. Ono je na tých stavidlách čo na ňom sú pekne vidieť ako je v rôznych častiach výškový rozdiel hladiny (niekedy) a že pomali tečie.

Dalsia nevedomost jedneho z miestnych diskutujucich.

Chorvatske rameno je povodne rameno Dunaja, ktore rozhodne nebolo vybudovane pocas vystavby Petrzalky.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Chorv%C3%A1tske_rameno

Mne tam chýbajú plte, skúsim to navrhnúť Lukášovi Machalovi.

Súčasný stav je za mňa úplne v poriadku. Ak sa ale niekto rozhodne pre sprietočnenie, tak s tým problém nemám, ale čakal by som, že pride aj k revitalizácii Chorvátskeho ramena. Bez tej revitalizácie som proti. Je tam niekde alibizmus?

To je ale nádherný alibizmus. "Já neříkám tak ani tak ale na má slova dojde".

Priezračný nie je ani Draždiak vedľa, ani Zlaté Piesky, vlastne žiadne prírodné kúpalisko v Bratislave a okolí... Zase sa rieši len nejaká blbosť, lebo tak to je a musí to tak ostať na veky.

Osobne nie som ani za, ani proti sprietočneniu ramena. Ak sa to má robiť, nech sa to robí poriadne. Ak ostane súčasný stav, tiež dobre. Ale každé rozhodnutie má svoje následky.

Asi mal na mysli že teraz je v ramene voda priezračná, že je vidieť na dno, zatiaľ čo v Dunaji je voda kalná, takže vyzerá byť špinavšia. A tú Dunajskú vodu pijeme už dávno. Čo myslíte že odkiaľ sa vo vodných zdrojoch berie voda? Priesak Dunaja dolu, odtiaľ ju čerpáme, filtrujeme, ožarujeme UV svetlom, chlórujeme. A pije ju celá BA.

#44
Jasne spomínaš citujem: "Ak to má byť naďalej voľnočasová voľná plocha, asi by nemala kopírovať kvalitu vody vo veľtoku." Kvalita vody vo veľtoku je dobrá, bežne sa v ňom ľudia kúpu a ešte z nich neubudlo a podľa rozborov je vhodná aj na kúpanie. Ak ju prefiltruješ, alebo necháš odstáť, aby materiál padol dole a potom preventívne prevaríš, je aj pitná.

Takže aké voľnočasové aktivity plánuješ robiť na, alebo v Chorvátskom ramene, keď sa ti tam tá kvalita vody nezdá, ak by pritekala priamo z Dunaja?

Nebudem ti vyvracať niečo, čo som nenapísal.

Chorvátske rameno bolo vybudované pri výstavbe sídliska aby odvádzalo spodnú vodu a teda znížilo jej hladinu. Inak by vysoká hladina spodnej vody mohla vyraziť v niektorých pivniciach. Neviem prečo z toho dnes chcú urobiť nejakú atrakciu.

Neodpovedal si, aké voľnočasové aktivity si myslel na či v Chorvátskom ramene.

Cyklus zanášania je nie záležitosť 1-2 rokov, kľudne aj 10+ rokov, na čo da odvolávaš. Navyše, rieka má aj čiastočne samočistiaci charakter, pri nižšej vode ukladá, pri vyššej vode odplavuje.

Áno, Dunaj stále nesie materiál a v lužných lesoch by mal mať priestor, aby ho ukladal, "upchával" ramená a pri povodni potom prerýval nové trasy cez naplaveninu.
Lenže v Petržalke je rameno najmä mestotvorný prvok, nemáme ho kam rozlievať a nechávať mu priestor na tvorbu nových korýt. Preto som sa pozastavoval, že čomu by prospela dunajská voda se vším všudy, ak nemáme záujem o cyklus zanášania (a bagrovania).
Ale vidí sa mi, že sa točíme v kruhu.

Názor nie je fakt.
Odtok: Dá sa ísť pozrieť na južný koniec, je tam veľký areál a v ňom čerpacia stanica, ktorá ťahá vodu z ramena a posiela ju za dunajskú hrádzu. (Kým boli tuhé zimy, zvykla sa na zimu vypínať, takže potom zatápalo podjazd pri Antolskej. T. j. jej efekt je očividný.)
Prítok: ako som už písal, okrem dotovania spodnou vodou je do severného konca zaústený zberač výverov/priesakov v trase D1 (neviem z hlavy, či to je iba trativod alebo sa doň aktívne čerpá). Môžeme samozrejme slovíčkariť, či to sa to pokladá za prítok alebo nie.
Regulácia výšky hladiny: Kým nestálo Gabčíkovo, hladina spodnej vody bola nižšia. Preto je na ramene niekoľko štvrťvalcových hradidiel, ktoré mali zabrániť vysychaniu pri nízkom stave Dunaja. Nakoniec, na nich bežne vidno to prúdenie - voda sa prelieva cez okraj a padá do nižšieho stupňa.

Tak vlastne neviem. Toto všetko dokopy je stále nedostatočná výbava? Alebo sa len hľadá zámienka na vývar z nových vodohospodárskych stavieb?

Na veľa miestach máš tvárnice. Tie ti tvoria rovnú hladkú plochu, na ktorej sa od určitej rýchlosti neudrží žiaden materiál

Dunaj stále nesie nejaký materiál. Skús, keď bude teplo ísť na Dunaj na kanoe, či kajak a budeš z dna lode počuť ako keby šušťanie. To je štrk ktorý Dunaj nesie v prúde a je jedno, či podľa meracej stanice v centre 2m, alebo 8m. Ten materiál nosiť bude. To isté máš aj vo vnútrozemskej delte medzi Čunovom a Gabčíkovom, aj Malý Dunaj nesie materiál, raz viac, raz menej, záleží od jeho časti.

Či sa ti to páči, alebo nie, tá hlina, resp. Iný materiál ako piesok, štrk, íl a podobne je dôležitá vec, ktorá podporuje rast rastlín, je to vlastne prírodné hnojivo.

Ozaj neviem aké voľnočasové aktivity chceš robiť v Chorvátskom ramene. Kúpať sa tam? No tak... Draždiak je na to oveľa vhodnejší, dokonca aj Dunaj. Člnkovať sa tam?

IMHO rameno nemá prítok a ani odtok a je dotované len zo spodnej vody. Neviem či vôbec existuje a používa sa pumpovanie vody z hlavného toku, alebo či sú tam nejaké vpusty z hlavného toku.

Budúce sprietočnenie bude dosiahnuté vybudovaním systému vodohospodárskych stavieb, ktoré toto zabezpečia a budú regulovať rýchlosť prietoku a množstvo vody (a výšku hladiny v ramene). Hladina Dunaja v Hlavnom toku sa dosť mení. Neviem ako je to pri začiatku ramena, ja sledujem vodomer pri Devíne a tam kolíše hladina v rozmedzí metrov nízky stav je okolo 1,8m vysoký stav aj cez 5m.

Ako je vlastne možné, že vodný tok s prítokom, odtokom a čoskoro aj bez jedinej prekážky v koryte neprúdi?

Veď ale žiadne vybetónované dno ani brehy tam nie sú.

Dunajská voda v čase silných prietokov so sebou unáša kadečo - najmä pôdu (viď hnedá voda pri vysokých stavoch). Ak to má byť naďalej voľnočasová voľná plocha, asi by nemala kopírovať kvalitu vody vo veľtoku.

Zdroj sú ľudia z vodohospodárskeho podniku, ľudia z rôznych organizácií, čo sa zaberajú životným prostredím a vodohospodárskou výstavbou.
Keď vystuduješ STU Stavebnú fakultu, tak máš známych aj zo životného prostredia, aj vodohospodárskej sekcie.

A ty vies citat s porozumenim? Lebo ja som sa jasne pytal ( #35 ) na zdroj tvojej informacie o tom, ze sa o sprietocneni uvazuje :
#34 Podľa dostupných informácií, sa nad jeho sprietočnení reálne uvažuje a je o tom diskusia.

Lebo o sprietocneni som pocul iba od andy27 a bobitwo v tejto diskusii.

Nikde inde som o tomto napada nepocul, tak by som chcel vediet, odkial o tom vies ty.

Snad si porozumel ...

Samozrejme, ide len o zabezpečenie prúdenia vody, aby nestála a bolo v nej dosť kyslíka.