(Media without description)

Na Slovensku je, v Rakúsku nie. Ale pri cene 0€ sa tým proste nikto nezaoberal.

A nie je medzinarodna preprava osob oslobodena od dane? Alebo bolo take tazke v systeme zadat nula %?

V IDS JMK sa všetky doklady tvária ako vnútroštátne a z toho sa odvádza DPH. Ako predmetnú daň vykazujú v AT netuším.

Pozriem sa keď budem doma. Neviem či mám menovite lístok vydaný v Rakúsku/na Slovensku, ale ako hovorím, ak si nájdeš akýkoľvek lístok napr. z MHD Brno, tak ten vieš použiť aj na cestu do Rakúska (myslím jednorazové, PCLká sú na konkrétne zóny ak nie sú sieťové), pritom lístky z automatov sú myslím súčasne aj daňovými dokladmi (či?).

Alebo si stiahni Poseidona a kúp si nejakú zľavnenú za 10 Kč a tam si vieš vyžiadať plnohodnotný daňový doklad.

Aj ja by som tej poslednej vete pokojne veril.

Netýka sa to síce daní, ale pamätám si na svoju debatu s vedúcimi zamestnancami DP v Salzburgu, ktorým som položil viacero otázok hľadajúc logiku v ich systéme, a z ktorých odpovedí som zistil, že logika nie je žiadna, že to "to tak proste je, resp. vždy sa to robilo takto". Bola to veľmi zaujímavé stretnutie, pri ktorom som pochopil, že oni niektoré veci "neprežívajú" tak silno predpisovo ako my.

Inak ty si v tomto taký archivár, nemáš daňové doklady, ak si tie Tebou menované služby využil?

Lebo je najmenší problém takéto služby nájsť, trošku väčší je mať papier, kde je vidieť ako je rozbitá DPH.

Opäť by som tipoval, že platí posledná veta v tvojom príspevku: kde nie je žalobcu, niet sudcu. Ak sa štáty dohodli na deľbe DPH inak, v princípe nie je poškodeného, okrem takej "drobnosti", že sa ohýba právo EÚ.

Na druhej strane, smernice sa transponujú a neviem, ako to majú upravené vo svojich zákonoch. Naše MF SR o odchýlení od smernice nechcelo ani počuť.

Stále si neviem predstaviť že by schnitzli alebo Nemci boli v pohode s tým že ich susední dopravcovia šidia na daniach (inak ďalší príklad - Labe-Elbe, tiež sieťový lístok ktorý môžeš používať v dvoch štátoch). Už jedine že by tam boli nejaké bilaterálne dohody.

Skôr sa prikláňam k poslednej vete v kombinácii so zvykovým právom.

Ak smernica (ktorá nie je samouplatniteľná, ale je potrebné je zohľadniť v právnych predpisoch členského štátu, u nás § 16 ods. 222/2004) hovorí o pomere prepravených kilometrov, pri jednoduchej výrokovej logike to automaticky vylučuje iný systém ako systém v ktorom je vopred známa trasa.

Paradoxne obísť by sa to legálne dalo systémom PAYG(o ), alebo iným obdobným kde k platbe dochádza po dodaní služby.

Aby bolo jasné, ja nie som žiadny zástanca obmedzení, o ktorých píšem vyššie.

Inak problémom cezhraničnej dopravy sú rigidné právne predpisy EÚ, ktoré sú prekážkou nejakej zmysluplnej cezhraničnej predplatnej zónovej tarify. Čudujem sa, že to ešte niekto neuvoľnil, lebo mne ako laikovi to pripadá, akoby z pohľadu DPH bol Schengen nepriateľom.

Problém je článok 48 smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (2006/112/ES). Ten je stručný ale dosť obmedzujúci:

"Miestom poskytovania prepravy cestujúcich je miesto, kde sa preprava vykonáva, úmerne k prekonaným vzdialenostiam."

V praxi to znamená, že ak človek ide Farského - Kittsee, dá sa jednoznačne vopred povedať, aký podiel kilometrov sa vykoná na Slovensku a aký v Rakúsku a podľa toho sa pri predaji cena zdaní.

Ak si cestujúci kúpi PCL na zóny 100+101+199 (ktoré sa na Slovensku predávajú s 0 % DPH), tak sa vopred nedá povedať, koľko ciest je vnútroštátnych a koľko medzinárodných, takže sa vopred nedá rozbiť ani DPH.

Viem, že cezhraničné zónové lístky fungujú aj inde v EÚ, ale neviem ako majú riešenú daňovú politiku. Čo som sa o to zaujímal, tak som sa dopátral k tomu, že zóny sú vnútroštátne (a tak sú aj zdaňované) a potom je medzinárodný "doplatok" ktorý sa dá tiež kúpiť formou PCL a ten sa delí.

Lenže aj toto je ohýbanie smernice, lebo je otázne, či preprava na linke, ktorá ide cez hranicu a zároveň je na nej možná vnútroštátna preprava, sa môže z daňového hľadiska považovať za tri rôzne služby (po hranicu za vnútroštátnu službu, cez hranicu za medzinárodnú a za hranicou znova za vnútroštátnu). Logicky asi áno, pri zákone je to také lámanie (ten by vyžadoval aby pred hranicou ľudia prestúpili do nového autobusu a za hranicou zase do nového autobusu)

Podľa mňa by pri takýchto službách, najmä ako smernica o DPH vyslovene vyčleňuje osobnú dopravu, mala byť deľba DPH na dohode štátov, resp. aby sa do určitej vzdialenosti od hranice mohla uplatňovať DPH štátu, kde cestujúci nastúpil.

Lebo tieto komplikácie sú vyslovene proti-schengenské.

Informáciu odkial kam cestoval konkrétny cestujúci ti nedá ani nulový evidenčný lístok.

Tento lístok ti dá iba informáciu odkial a akú zastávku povedal pri nástupe (respektíve akú vodič zadal pri nástupe).

Cestujúci môže vystúpiť skôr aj keby platil plné cestovné a keď neplatí nič môže beztrestne vystúpiť aj neskôr.

Tiež ak vodič zadá niečo iné ako cestujúci žiadal ochota riešiť to pri nulovom cestovnom bude obojstranne nulová.

Tie bratislavské nie (aj keď technológia na to už tiež existuje). Ale načo ti sú také údaje na 902? Nanajvýš chceš sledovať počet cezhraničných a vnútroštátnych cestujúcich čo vieš dedukovať aj bez presných trás konkrétnych vlkov.

A to nestačí na to, aby mali dopravca a objednávateľ prehľad o tom, v akom úseku je v autobuse aký počet ľudí?

Počítadlo cestujúcich Ti ale nedá informáciu, odkiaľ kam cestoval konkrétny cestujúci, iba sumu nástupov a výstupov v danej zastávke

Ktorá mimochodom na tejto trase neplatí aj keby bola spoplatnená.

Keby som bol absolutistický vládca, zaviedol by som daň z evidenčných lístkov. Hlavne že máme autobusy vybavené počítadlami cestujúcich.

23% daň na cestovanie...