#1604, route 31, Staré grunty, zastávka Televízia

Sú to milé, úsmevné spomienky, len vtedy bola iná doba. V tej ére bolo zvykom, že mnoho ľudí si svoje vlastné autá vylepšovalo takýmto rôznym tunningom a vozidlám MHD sa to tým pádom nevyhlo tiež. Dnes sú však už celkom iné nároky a požiadavky na verejnú dopravu a nejaké visiace vlajočky, plyšáky alebo CD-čka za čelným sklom autobusu by dnes nepôsobili dobre, najmä u cestujúcich, lebo ako spomenul kolega nižšie, dosť by sa to už podobalo spomínanému Balkánu. A v "balkanizovaných" vozidlách sa už dnes cestujúci voziť nechcú. Navyše, vozidlá verejnej dopravy nie sú súkromným majetkom vodičov, preto som aj rád, že táto éra "tunningu" je už za nami.

Napriek tomu, že som sa vtedy tiež zúčastňoval balkanizácie, dnes hovorím, že toto nie!

Akože okej, nech si každý trochu zútulní svoje pracovisko. Ale pri argumente, že bez sto vlajočiek, plyšákov a vzoru na zástene zo zvyškov farebných pások to vodiča v práci nebaví, mi vždy zíde na um otázka: to aj uňho doma je nad gaučom girlanda a na kľučke od dverí omotávka, aby ho bavilo chodiť domov?

Beru, balkanizácia v 90. rokoch fičala naplno. Mne tie časy vôbec nechýbajú. Prečo? Lebo drvivá väčšina tých úprav bola nevkusná. Nie že by to bolo gýčové. Aj gýč môže mať niečo do seba, ale často to prekračovalo mieru gýču. Stačí si pozrieť na bazoši inzeráty starých škodoviek. Rôzne vytunené, teda aby som použil správny výraz vytuzené autá, sa tam ponúkajú za abnormálne ceny. Ja chápem, že majitelia do nich vrazili nemalé peniaze. Ale výsledok sa páči im a nemá reálnu "trhovú" hodnotu, ktorá by reflektovala ich investícií do toho. Oproti tomu, krásne zachované veterány, kľudne aj v horšeom stave (patinovky) idú za násobky toho, čo rôzne tuzerskými zásahmi napadnuté kusy.

Záclonky a kocky.

Samozrejme nesmiem zabudnúť na kolegov točvolantov, ktorí mali presne tie blikajúce hlavice riadiacich pák, koberčeky, kvetináč, brašňa s náradím, CD kade-tade, plagáty kapiel, všetky možné značky motorov, áut, nejaké nahotinky, babky boli zhrozené, fotka manželky a detí, malo to takú atmosféru....dnes je to žiaľ veľmi sterilné a neosobné a potom s takou radosťou"" sa chodí aj do roboty...

Veru bolo všeličo, na električkách sme si podaktorí robili farebnú hudbu - svetielka blikali podľa hudobnej charakteristiky, mali sme urobené antény na žrde zrkadiel, aby to dobre chytalo rádio, madlo na paneli vždy uštrikované, držiak na cigaretky, kalendárik...občas niekto odpálil poistky alebo niečo chytilo, keď si to zle zapojil miesto prepínača, ale to bolo pomerne zriedka. No a potom samozrejme dvojitý zvonec alebo fanfára..nálepky v 90. rokoch fičali, lebo zahraničné značky tu propagovali tovar, tak sa rozdávalo kade tade, kamarát zo starej Petržalky zas fasol krabicu nálepiek OMV, potom ich rozlepoval kade-tade.

90. roky a prvá polovica 2000s bola charakteristická tým, že mnohé vozidlá MHD mali takto vyčačkaný interiér - vlajočky a farebné fólie za čelným sklom, plyšáky, minidresy, nálepky na kabínkových dverách vodiča a na ovládacom paneli s rôznymi reklamami, pamätám si aj, že napríklad aj niektoré Ikarusy 280 mali na úchopovej časti radiacej páky kryt, ktorý vždy blikal, keď sa zapla smerovka a podobné vychytávky