#7787, 7788, route 5, Radlinského ul., zastávka STU

Ja som zil hned pri konecnej v Dubravke ako decko a par krat som s otcom isiel uplne az na Komisarky. To bolo okolo 2005. Vtedy tam jazdili tie najlepsie stroje, vzdy to bol super zazitok.

V polovici 80. rokov mala e-5 tak voľné jazdné doby a tak dlhé vyrovnávacie časy, že ak niekto celý deň jazdil bez prestávky, išlo to na 95% na konto jeho vetracieho štýlu jazdy. Prejavovalo sa to tvorbou vláčikov jednej linky. Linku 5 som si často bral práve preto, že bola úplne pohodová, rovnako ako 4, 6 a 12. Našponované časy mali 10, 11, 13. A 2, 8 a 14 trpeli tým, že boli krátke a mali krátky prestoj na oboch koncoch. A prestávky tvorili vtedajší grafikonisti tak, že sa z ničoho nič skrátila jazdná doba pred prestávkou a po prestávke z 22 na 17 minút a ajhľa - prestávka.

5 bola neskutočná linka. Som zvedavý, či sa niekedy aspoň jeden cestujúci previezol po celej traese.

Niekedy v polovici 80. rokov som bol na zastávke Lanfranconi a spisoval aj so spulužiakom počty cestujúcich na linkách 100 a 39 - praxovali sme vtedy v DPMB. Vodička 5, ktorej tam práve skončila služba odhadla, že robíme niečo pre jej zamestnávateľa a prišla sa nám posťažovať. S papiermi v rukách a uprene pozerajúci na niektoré autobusy sme teda určite neboli nenápadní.
Vodička sa nám sťažovala, že jazdila takmer bez prestávok, lebo tie padli na meškanie, ktoré nabrala na trase. Nuž a bolo to okolo leta, cez predné sklo na ňu celý deň pieklo slnko. Podľa jej slov si pripadala ako opitá. Vtedy na 5 premávali K2, predok to malo rovnaký ako T3. Na niektorých úsekoch sa musela vyrovnať s plnou električkou, plnými zastávkami a naštvatými cestujúcimi. Pochopil som vtedy, že to nie je ľahké zamestnanie a určite nie "veď a celý deň len vozí".