To bola tzv. Sahara, od výroby tam žiadny poklop nebol, vodiči si to vyrezávali a dávali si tam dvierka, aby im tade v prípade potreby fúkal na nohy teplý vzduch od chladiča, keďže bufík nechcel nikto štartovať, lebo jeho spotreba šla do celkovej spotreby. Nápis "Nouzový východ" sa získal odlepením sponad okna alebo zo strešného poklopu a nalepením sem. Tvorivejší vodiči tam mali aj "Nouzový záchod", prípadne "Nouzový záchod řidiče".
Ten rozdiel plynul z toho, že RTO bola len autobusová karoséria na rámovom podvozku nákladiaku, nepohodlné vozidlo s ťažkým ovládaním, nekomfortným odpružením a malou kapacitou. Oproti tomu ŠM11 bol už skutočný mestský autobus ale s tým išl aj krátka životnosť, tie ovzy proste boli na taký krátky život konštruované. Keďže so msa v tom šase ako maloletý šotouš pohyboval medzi vodičmi autobusov, pamätám si, že generálku autobusu nikto už nevnímal ako nový autobus ale len takú kozmetickú opravu na dožitie. Taktiež si pamätám, že každý vodič sa zaujímal o to, kde bude jeho voz generálkovaný, pretože Lučenec robil krásne nové laky ale generálka nestála za nič, koľkokrát sa z LC vrátil autobus prehnutý ako banán, zatiaľ čo Moldava naopak produkovala vzhľadové hrôzy, nastriekané cez blato aj s oknami, reflektormi a blinkrami ale aspoň ako-tak jazdyschopné.
ŠM 11 boli pre mňa obrovským sklamaním. RTO sa udržiavali systémom SP-VP-SP-VP-SP prípadne ešte jedna SP, len vo výnimočných prípadoch sa vyradili po SP-VP-SP, čo bolo asi 6 rokov. Prepáčte terminológiu, neviem ako sa tie rôzne stupne opráv nazývali, pri SP sa - z pohľadu cestujúceho - vymenili len roztrhané sedačky a prelakovali lokálne opravy plechu a pri VP sa vymenilo čalúnenie všetkých sedačiek, opravili plechy, autobus dostal celý nový lak (i v interiéri vrátane podlahy) a predpokladám, že sa robila GO motora, resp. iná rozsiahla oprava. Vydržali aj 10-12 rokov v prevádzke. Pri ŠM 11 sa oproti tomu nepočítalo s veľkým rozsahom opráv. jazdili dobre až do prvej VP, ktorá sa robila dodávateľsky v ČSAO. No a potom - teda po 2-3 - rokoch nastala tragédia. ČSAO boli od Bratislavy ďaleko a pokiaľ si to niekto nepostrážil, vozom boli povymieňané diely za horšie (lebo iný si to naopak postrážil a zaistil presun lepšieho dielu na "svoj" autobus). Potom sa vozy vrátili do BA a často jazdili len pár mesiacov. Pre obrovský nedostatok náhradných dielov boli potom "zohradované". Teda umiestnené do ohrady v Bernolákove (Čeklíz). Naozaj, nepojazdných autobusov bolo toľko, že DP musel zakúpiť pozemok v Bernolákove, aby mal kde vozy odstavovať. Ale BA bola hlavným mestom SSR, nebolo problém po straníckej línii vybaviť ďalšia a ďalšie dodávky autobusov, takže tlak na opravy vlastne ani nebol. "Zohradovanie" bol väčšinou pre autobusy rozsudok smrti, tam len čakali, kým zostarnú na 6 rokov, aby ich bolo možné oficiálne vyradiť. Taká bola totiž plánovaná životnosť. Pokiaľ sa stal zázrak, voz mal šťastie a bol dobrý ešte aj ako 6-ročný, bol vyradený len papierovo a prepísaný na nejaký autobus z ohrady. Tak sa stalo, že pár ŠM-iek sa dožilo i 8 rokov, ale už pod iným číslom. Tak sa vtedy hospodárilo, radšej sa plnil plán výroby celých autobusov, než plán výroby náhradných dielov. Význam ohrady bol aj ako prevencia pred ďalšou kanibalizáciou. Ale ako som už povedal, máloktorý autobus sa z ohrady vrátil medzi prevádzkyschopné vozy.
Skôr by som povedal, že to bolo tým, že vozový park bol častejšie obmieňaný. A u ŠM by som pripisoval málo dochovaných ich nepoužiteľnosťou pre súkromných dopravcov, obce či športové kluby kvôli ich 2 stupňovej prevodovke, ŠD / ŠL je viac . Aj B731 sa dochovalo málo oproti C/LC 73x z rovnakého dôvodu.
Netreba zabúdať, že ŠMiek sa dochovalo úplné minimum, lebo po tých piatich rokoch na MHD (prípadne plus dvoch po GO) boli v takom stave, že sa na ďalšie účely už fakt nedali použiť.
Mňa udivuje že tie vozy stále sú... Pôvodne určené na 5 rokov? Existujú po 50, síce s GO no sú .. Rada 700 pôvodne určená na 7 rokov slúži (dosluhuje) po 40 aj bez GO. Tieto staré stroje majú niečo do seba.