Mali to byť prvé autobusy vyrábané na Slovensku. Nakoniec však projekt ich výroby v Bratislave stroskotal ešte pred dokončením výrobného závodu. Aj takto si možno mnohí spomenú na autobusy slovinskej značky TAM BUS. Bežní cestujúci ich poznali ako veľké hranaté autobusy so šmykľavými drevenými sedadlami. Na Slovensku vozili cestujúcich nielen v Bratislave, ale aj v Košiciach, Prešove a Banskej Bystrici. V týchto dňoch z premávky odchádzajú posledné vozidlá značky TAM BUS slúžiace v bratislavskej MHD od roku 1992.
Stručná história značky TAM
História továrne, ktorá vyrábala tieto autobusy, sa začala písať vo vojnovom roku 1941, kedy ju na výrobu leteckých súčiastok pre svoje vojsko zriadili Nemci. Zaujímavosťou je, že pred koncom vojny prebiehala výroba aj v podzemných bunkroch a tuneloch, ktoré budovali vojnoví zajatci od konca roka 1943. Po vojne a znárodnení sa Tovarna letalskih delov preorientovala na výrobu nákladných vozidiel a premenovala na Tovarna avtomobilov Maribor - Tezno. V roku 1947 sa v tejto juhoslovanskej automobilke vyrobilo 27 automobilov v československej licencii Praga RN, ktorú už predtým využívala firma Industrija motora Rakovica. Tieto nákladné vozidlá v rôznych modifikáciách pod označením Pionir sa vyrábali až do roku 1962. Významným medzníkom bol aj rok 1957, kedy TAM zakúpil licenciu západonemeckej firmy Klöckner-Humboldt-Deutz (KHD) na výrobu nákladných vozidiel a neskôr aj motorov so vzduchovým chladením. Rok 1961 priniesol zmenu názvu na Tovarna avtomobilov in motorjev (TAM) Maribor.
Izolovanosť Juhoslávie od socialistického bloku sa prejavila aj v automobilovom priemysle – výrobcovia autobusov a nákladných vozidiel sa orientovali na využívanie licencií z druhej strany socialistického bloku (napr. Mercedes, MAN, Saurer) a export vozidiel smeroval tiež prevažne mimo krajín spriatelených so Sovietskym zväzom. V 1970-tych rokoch sa továreň preorientovala hlavne na vlastné konštrukcie nákladných vozidiel a autobusov. V nasledujúcom desaťročí prišli hospodárske a politické problémy, ktoré vyústili do rozpadu Juhoslávie. Automobilka TAM tak stratila značnú časť pôvodných odberateľov výrobkov a začala boj o prežitie. Nová situácia mala za následok potrebu aktívneho hľadania nových trhov. Riešenie sa črtalo nielen v krajinách bývalého socialistického bloku, ale tiež v USA. Pre americký trh sa mal vyrábať školský autobus TAM 252 A 121 a autokar TAM 260, zostalo však len pri kusových dodávkach týchto vozidiel, údajne pre vysokú cenu. Keďže dovtedy vyrábané nákladné vozidlá už boli pre nové trhy zastaralé, továreň TAM sa orientovala na vývoz motorov KHD a autobusov vyrábaných v spolupráci s ľubľanskou karosárňou Avtomontaža Bus. Začiatkom 1990-tych rokov prešla továreň TAM organizačnou zmenou, pri ktorej sa zmenila na akciovú spoločnosť s viacerými dcérskymi spoločnosťami, pričom výrobu autobusov následne zabezpečovala spoločnosť TAM BUS Maribor.
Autobusy TAM v Bratislave
Jedným z nových trhov pre TAM bolo aj bývalé Československo. Začiatkom jari 1992 bol do Bratislavy dodaný prvý kĺbový autobus TAM 260 A 180 M - AM. Autobus popri vtedajších Karosách 700 a Ikarusoch 280 pôsobil svojim dizajnom moderne, no negatívom bola pomerne sparťanská výbava priestoru pre cestujúcich. Išlo o modernizovanú verziu pôvodného kĺbového autobusu TAM 260 A 180 M so vzduchom chladeným osemvalcovým motorom (vyrábaným v licencii Klöckner-Humboldt-Deutz) s výkonom cca 260 HP, ktorého prototyp bol predstavený v roku 1985. Vyrábal sa v spolupráci s karosárskou firmou Autokaroserija Novi Sad, ktorá v tom čase patrila pod mariborský TAM. Autobus vychádzal z „krátkej“ verzie autobusu TAM 260 A 116 predstavenej v roku 1983, sériovo vyrábanej od konca roka 1985. Podvozok autobusu s motorom, riadením a nápravami dodával TAM, karoséria sa stavala v Novom Sade. Vozidlá sa vyrábali v mestskom (M) i linkovom prevedení (P). Osamostatnenie Slovinska a vojnový konflikt v roku 1991 priniesli aj prerušenie obchodných vzťahov materskej firmy TAM s Autokaroserijou a výroba karosérií mestských a prímestských autobusov TAM 260 A 116 a TAM 260 A 180 sa presunula do ľubľanskej spoločnosti Avtomontaža, s ktorou TAM dovtedy spolupracoval prevažne na výrobe turistických autobusov. Avtomontaža sa venovala tiež výrobe licenčných autobusov, hlavne na podvozkoch MAN. Práve licenčná karoséria pôvodných autobusov MAN SL 202 / SG 242 sa stala aj základom inovovaných autobusov TAM 260 A 116 a TAM 260 A 180, ktorých prvé kusy boli vyrobené v rokoch 1991 a 1992. Od roku 1993 sa do týchto autobusov zabudovali modernejšie motory MAN spĺňajúce už emisnú normu Euro 1, pričom vzhľadom na zmenu výkonu motora prišlo aj k zmene označenia vozidiel na TAM 232 A 116 a TAM 272 A 180.
V roku 1993 vznikol projekt, na základe ktorého sa mali kĺbové autobusy TAM 272 A 180 M vyrábať v Bratislave. Malo ísť o spoločný projekt Hlavného mesta SR Bratislavy, Dopravného podniku Bratislava a slovinskej firmy TAM BUS Maribor (uznesenie MsZ č. 470/1993). Koncom augusta 1993 bola založená spoločnosť Slovakia Bus za účelom výroby a montáže autobusov TAM. V auguste 1993 boli zároveň dodané do Bratislavy dva kĺbové autobusy TAM 272 A 180 M #1400 a 2400, ktoré boli objednané už v júli 1992. Koncom toho istého roka bolo ešte dodaných 18 kompletných kĺbových autobusov TAM 272 z Mariboru. Po jednom kĺbovom vozidle zakúpili v roku 1993 aj podniky v Košiciach, Prešove (po testovaní skúšobného vozidla z Mariboru) a Banskej Bystrici.
Následne v januári 1994 výrobca dodal komponenty ďalších kĺbových vozidiel, ktoré boli následne skompletizované v dielňach DPB v Jurajovom dvore (dielne boli dočasným vkladom do spoločnosti Slovakia Bus do času výstavby výrobného závodu). Týmto sa oficiálne začala montáž kĺbových autobusov TAM v spoločnosti Slovakia Bus. Takmer všetky komponenty sa dovážali zo Slovinska, zo slovenských podnikov sa na dodávkach podieľali len bratislavský a púchovský Matador, ktorí dodávali podlahovú krytinu a pneumatiky. Do Bratislavy boli zo Slovinska dodávané oplechované a nalakované skelety karosérií, zvyšok sa kompletizoval v Bratislave. Plány na kompletizáciu karosérií z komponentov od slovenských výrobcov sa nenaplnili. Prvé v Bratislave skompletizované vozidlá sa zaradili do premávky v apríli 1994. V rokoch 1994 a 1995 sa spolu dodalo 16 kĺbových vozidiel pre Bratislavu (13 kusov) a Prešov (3 kusy), z ktorých posledné kusy prichádzali z Mariboru opäť kompletné. Jeden z posledných dvoch prešovských autobusov bol ako jediný dodaný už v mierne inovovanom dizajne. V rámci bývalého Československa jeden kĺbový autobus TAM 272 zakúpil už len český Děčín. Nadobúdacia cena jedného kĺbového vozidla bola približne 4,6 - 5,3 mil. Sk, životnosť vozidla bola plánovaná na 8 - 10 rokov. Pre porovnanie, kĺbová Karosa B 741 z roku 1995 stála 3,5 mil. Sk a Ikarus 435 z rovnakého roku dopravný podnik zakúpil za 5,6 mil. Sk.
Prvé autobusy štandardnej dĺžky TAM 232 A 116 M zakúpilo české mesto Teplice v roku 1994. Pôvodne 20-kusová dodávka však prichádzala z Mariboru oneskorene a po častiach (výrobca dokonca nakrátko zapožičal niekoľko svojich vozidiel, vrátane dvojdverového linkového), preto bola objednávka prehodnotená a Teplice zakúpili len 10 kusov týchto vozidiel. Zvyšných 10 kusov zakúpil Dopravný podnik Bratislava. K nim pribudol ešte jeden výstavný autobus, ktorý bol ako jediný vybavený aj celovozidlovou klimatizáciou. Cestujúcim ponúkli krátke vozidlá prívetivejšie sedadlá, ktoré boli čalúnené plyšom. S týmito autobusmi sme sa v Bratislave mohli stretnúť vďaka ich výborným vlastnostiam v kopcovitom teréne viac ako desaťročie takmer výlučne na dlhodielskych linkách 44 a 62 (neskôr 32 a 33). V rámci bývalého Československa už žiadne iné mesto „krátke" TAMy neprevádzkovalo.
Mestské zastupiteľstvo uznesením č. 9/1995 vložilo do spoločnosti Slovakia Bus pozemok na Vajnorskej ulici na výstavbu nového výrobného závodu. Výrobný závod za 100 mil. Sk mal byť postavený do konca roku 1996 a výroba prvých autobusov v ňom mala začať v roku 1997. Plány na výrobu autobusov boli optimistické, ročne sa malo vyrábať do 200 autobusov pre domáci i zahraničný trh. Vyrábať sa mali mestské kĺbové autobusy a neskôr aj mestské minibusy a turistické autobusy. Medzitým však problémy slovinskej firmy TAM BUS narastali a vyvrcholili v polovici roku 1996, kedy všetky spoločnosti holdingu TAM vyhlásili bankrot. Následne skrachoval aj projekt na výrobu autobusov TAM na Slovensku. Najväčšie dopravné podniky na Slovensku sa následne orientovali opäť najmä na výrobky maďarského Ikarusu a českej Karosy.
Koniec 20. storočia vyzeral neradostne aj pre samotné autobusy TAM. Veľké množstvo kĺbových autobusov bolo odstavených, najmä po požiaroch motora, z dôvodu nedostatku náhradných dielov. Neskôr boli takmer všetky opravené a vrátené do premávky. Hoci kĺbové autobusy TAM patrili medzi prvé bratislavské autobusy vybavené elektronickým optickým informačným systémom (prvým takýmto autobusom bol v roku 1992 TAM 260 A 180 M #4400, ktorý dostal informačný systém BROSE; ďalších niekoľko vozidiel dostalo izraelský systém Peled), neskôr sa všetky displeje pokazili a dlhé roky jazdili autobusy s kartónmi, handrami či dokonca vankúšom poprekrývanými transparentami. Až po roku 2004 sa do niektorých vozidiel po opravách namontovali nové displeje BUSE. Detailnejšie informácie o prevádzke Tambusov v Bratislave je možné nájsť v popisoch autobusov TAM 272 a TAM 232.
Pre úplnosť treba spomenúť aj ďalšie typy „Tambusov", ktoré boli dodané na Slovensko. Okrem mestského autobusu zakúpil v roku 1992 bratislavský dopravný podnik aj jeden luxusný zájazdový autokar TAM 331 A 119 VT. Tento typ sa na Slovensku nerozšíril a zostalo pravdepodobne len pri tomto jednom kuse. V roku 2001 bolo vozidlo prevedené do spoločnosti Zájazdy Bratislava, kde sa využívalo do roku 2008. O málo úspešnejšie boli minibusy TAM, z ktorých sa doviezlo niekoľko kusov. Prvým typom minibusu bol TAM 122 A 70, sedemmetrový minibus s motorom vpredu. Dve vozidlá zakúpila SAD Banská Bystrica. Vzhľadovo podobný bol o pol metra dlhší minibus TAM B3 075, ktorý už mal motor umiestnený vzadu. Minibus existoval v troch vyhotoveniach – linkový (TS), zájazdový (TL) a mestský (CS). Na Slovensko bol dodaný vo všetkých troch verziách – linkový a zájazdový zakúpil DPB, mestský SAD Banská Bystrica. Vo všetkých prípadoch išlo o prezentačné vozidlá (prototypy). Posledným dodaným autobusom značky TAM na Slovensko bol linkový autobus TAM 232 A 116 P, ktorý v roku 2001 doviezla pre firmu Zájazdy Bratislava spoločnosť Bus Trade, v tom čase zastupujúca výrobcu na Slovensku. Autobus sa využíval iba krátky čas na linke do nákupného centra Danubia a potom bol vrátený výrobcovi a následne skončil v Bosne a Hercegovine, kde slúžil ešte v roku 2012.
Éra mestských autobusov TAM BUS na Slovensku skončila po necelých dvoch desaťročiach. V Košiciach dojazdil kĺbový Tambus už v roku 2004, v Banskej Bystrici v roku 2005, Prešov sa s nimi rozlúčil v roku 2009 a v Bratislave posledné kusy dojazdili začiatkom roka 2011. Do vtedajšieho vozidlového parku priniesli svojim moderným dizajnom oživenie a hoci zakrátko prišli prechodné problémy s náhradnými dielmi, neskôr opäť patrili medzi výkonné a spoľahlivé autobusy, ktorých prednosťou bola najmä vysoká prepravná kapacita. Nielen zájazdové, ale aj viaceré mestské autobusy TAM zaujali svojimi pestrými nátermi.
Značku TAM v zbierke historických vozidiel Dopravného podniku Bratislava zastupujú vozidlá TAM 272 A 180 M #1414 z roku 1993 (pôvodom z Banskej Bystrice) a TAM 232 A 116 M #3702 z roku 1995, ktoré boli zrenovované do stavu reprezentujúci začiatky prevádzky týchto autobusov v Bratislave.
Ďalší osud výrobcu autobusov TAM
Po krachu holdingu TAM BUS v roku 1996 výrobu autobusov značky TAM prevzala firma M.P.P. Vozila, ktorá vznikla v roku 1996 ako jedna z 13 nástupníckych firiem M.P.P. (Mariborski Program Prestrukturiranja) pôvodného holdingu TAM BUS Maribor. Nástupnícke firmy boli vlastnené Slovinskou rozvojovou spoločnosťou a mali s pomocou finančnej podpory zabezpečiť ďalšie fungovanie ziskových častí pôvodného holdingu. Spoločnosť MPP Vozila okrem ponuky pôvodného portfólia autobusov a minibusov značky TAM vyvinula tri nové typy - mestský minibus TAM 192 A 085 PS a turistické autokary TAM B3 119 TL a TAM 222 A 110 T/L. Zašlú slávu značky TAM sa už ale obnoviť nepodarilo. Ľubľanský výrobca karosérií a autobusov Avtomontaža-bus prežil o tri roky dlhšie ako TAM BUS a skrachoval na konci roka 1999.
Reštrukturalizáciou spoločností M.P.P., ktoré nedosahovali očakávané výsledky, vznikla v roku 2001 nová spoločnosť Tovarna Vozil Maribor (TVM), do ktorej bola začlenená aj M.P.P. Vozila. V roku 2004 sa väčšinovým vlastníkom TVM stala skupina Viator&Vektor. Firma TVM následne až do svojho krachu (z dôvodu finačných problémov skupiny Viator&Vektor) v marci 2011 vyrábala turistické midi- a minibusy so značkou Marbus (B3 080, B3 090) a v spolupráci s výrobcom Neoplan aj letiskové autobusy. Mnoho rozrobených autobusov už firma nestihla dokončiť.
Ani potom však značka TAM úplne nezanikla. Holandský výrobca DuraCar založil v roku 2011 v Slovinsku novú spoločnosť DuraBus, ktorá si spolu s čínskym technologickým gigantom China Hi-Tech Group Corporation (CHTC) prenajala výrobné priestory a technológiu skrachovanej TVM a odkúpila nedokončené autobusy a jej know-how. Následne spoločnosť TAM-Durabus, v ktorej mal čínsky investor väčšinový podiel, obnovila v roku 2013 výrobu autobusov. Firma (v roku 2015 prešla plne do čínskych rúk a bola premenovaná na TAM Europe) ponúkala turistické autobusy (Vive TL, TH, TLL) a pokračovala vo výrobe a vývoji letiskových autobusov (VivAir, VivAir2). Spočiatku mala v ponuke aj mestské a linkové autobusy (Viva C-950, C-1050 a C-1200), ale k ich sériovej výrobe zrejme neprišlo. Pozornosť venovala aj vývoju elektrobusov (prototypy TAM-Durabus Viva C-1050EV v roku 2013, TAM Vero v roku 2017, letiskový e-VivAir2 v roku 2018). Úspech zaznamenali najmä letiskové autobusy, ktoré slúžia na letiskách po celom svete. Vlastníkom výrobného závodu bývalého TVM sa firma TAM Europe stala až v roku 2017, kedy odkúpila od banky majetok TVM.
