Cestovanie v nových vozidlách spríjemní klimatizácia.
Verejnú súťaž na dodávku 15 nízkopodlažných trolejbusov s opciou na ďalších 12, ktorú vypísal DPMŽ 24. marca 2016, vyhrala spoločnosť Škoda Electric. Do Žiliny dodá 12 článkových vozidiel Škoda 27 Tr Solaris a 3 štandardné vozidlá Škoda 26 Tr Solaris. V prípade uplatnenia celej opcie vyrobí pre DPMŽ ďalších 6 trolejbusov Škoda 27 Tr Solaris a 6 trolejbusov Škoda 26 Tr Solaris.
Nové vozidlá budú mať ako prvé žilinské trolejbusy klimatizovaný salón pre cestujúcich, čo značne spríjemní cestovanie v letných mesiacoch. Pracovisko vodiča bude klimatizované nezávisle od priestoru pre cestujúcich.
Nákup nových vozidiel bude spolufinancovaný z Kohézneho fondu Európskej únie prostredníctvom operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020.
Otváranie časti ponúk "ostatné" prebehlo 17. mája 2016 a časti "kritériá" 13. júna 2016. Po ich vyhodnotení a na základe následnej elektronickej aukcie vzišla ako víťaz verejnej súťaže plzenská Škoda Electric. Na druhom mieste skončila litovská firma LBUS.
15 nových trolejbusov má byť dodaných do 17 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy.
Vozidlá poľského výrobcu autobusov, trolejbusov a električiek Solaris bez problémov premávajú v mnohých štátoch Európy i mimo nej. Výrobca elektrických pohonov pre trolejbusy, električky, jednotky metra, prímestské elektrické jednotky, rušne či banské vozidlá Škoda Electric so 115-ročnou tradíciou spolupracuje s rôznymi výrobcami vozidiel a jeho zariadenia spoľahlivo pracujú v rozmanitých podmienkach prevádzkovateľov v mnohých krajinách sveta. Spojením týchto renomovaných výrobcov získa Žilina trolejbusy, ktoré svojou kvalitou nemajú na Slovensku obdobu. DPMŽ v súčasnosti prevádzkuje 5 autobusov Solaris Urbino 12 a všetky žilinské trolejbusy vyrobila alebo na ich výrobe participovala Škoda.
Doplnené: Zmluva medzi DPMŽ a spoločnosťou Škoda Electric o dodaní nových trolejbusov bola podpísaná 30. júna 2016.
Viko
Pod pojmom modernizacia rozumiem zavedenie automatizacie a robotizacie do vyrobnych procesov, ekologizaciu energeticky neefektivnej vyroby... Je mi uplne jedno, ci by bola podla zapadu, vychodu, severu alebo juhu, ale bez nej proste rezim nedokazal nielenze dalej zarabat na exporte, ale ani tahat domacu vyrobu. Nasa doprava stala doslova na manufakturach - Skoda Ostrov, CKD (dostavba modernej fabriky na Zlicine po revolucii polozila CKD definitivne na lopatky). Karose nemal stat z coho zaplatit rozsirenie vyroby, tak nezacali vyrabat novy typovy rad. BAZ Bratislava vyvijal do suflika a vyrabat nemohol. Pocitac Tesla PMD-85 sa v Piestanoch robil doslova na kolene a z pozbieranych suciastok, a tak to aj vyzeralo, nehovoriac o tom, kde bola zapadna elektronika v porovnani s nasou. Diverzifikacia tiez nebola taka dokonala - ked v 80.rokoch nastal prepad vyroby zbrani, tak komunisti horuckovito zhanali vsemozne projekty aj zo zahranicia, len aby kolos ZTS a pridruzenych firiem nejako udrzali.
O zaniknute slovenske strojarstvo sa zaujimam a musim uznat, ze ludi sme mali sikovnych, ale snad v kazdom odvetvi to bol pribeh zaostavajuceho vyvoja, neuplatnenych inovacii a absencie investicii. Vyrabali sme vela, ale kolkokrat sme sa nemohli rovnat ani len s Madarskom a NDR. A stat sa na to vys*al o 20 rokov skor nez vravis - ked vyhlasil, ze socializmus je uz vybudovany. Vtedy sa jedinym cielom stalo mat 100% zamestnanost, prekonavat statistiky a pseudorekordy a system len udrziavat. Necudo, ze demotivovani spotrebitelia usli za inym tovarom hned ked mohli.
Sposob, akym posluzili podniky na vytvorenie kapitalotvornej vrstvy, je samozrejme hanebny, ale bol to vysledok volieb. Prave keby dostali seriozny kapital a schopnych manazerov miesto tunelarskych poziciek "spravnym" ludom, mohli byt niekde inde. Na druhej strane, ostremu rezu by sme sa nevyhli. Tam, kde pracu 400 ludi vykonava 4000 zamestnancov (ako to trefne pomenoval potencialny nemecky investor do Tesly Orava), nebolo velmi na vyber.
A dnes? Mozno keby sme mali pravny stat s jednoduchymi jasnymi predpismi, serioznym danovo-odvodovym zatazenim a socialnymi istotami, tak gro zamestnanosti lezi na domacich malo- a strednopodnikateloch, nemuseli by sme sem na danove ulavy lakat velkofirmy a nikto by sa netriasol o svoj osud.