Začiatky autobusovej dopravy v Žiline
V medzivojnovom a vojnovom období (1918 – 1945) bola Žilina pomerne kompaktným sídlom. Navyše, na všetky štyri smery boli vybudované železničné trate, ktoré plnili aj funkciu regionálnej dopravy. Od polovice 20. rokov 20. storočia však ako doplnok k železnici vznikali aj prvé autobusové linky, ktoré prevádzkovali súkromní dopravcovia – živnostníci. Tie premávali zo Žiliny hlavne do Svederníka a Dlhého Poľa.
Prvá mestská hromadná doprava v Žiline
V roku 1926 zriadil podnikateľ Jindrich Schlessinger autobusovú linku v obvode mesta Žilina. Premávala na trase Námestie (Mariánske námestie) – Železničná stanica – Celulóza. Linka však neexistovala dlho, pravdepodobne pre nízky záujem cestujúcich bola v roku 1928 zrušená. Bola to však prvá linka mestskej hromadnej dopravy (MHD) v Žiline. Linka do Svederníka zas istú dobu bola predĺžená od Mariánskeho námestia k hostincu Pavla Folkmanna na Veľkom diele – Paľovej búde.
Rozvoj Žiliny v na prelome 50. a 60. rokov a potreba vzniku MHD
V roku 1949 boli k Žiline pripojené dovtedy samostatné obce Budatín, Závodie, Bánová, Považský Chlmec a Strážov. Zvyšovala sa zamestnanosť v žilinských priemyselných podnikoch a v tej dobe bolo aj na politickej úrovni považované za zastarané absolvovať cesty do práce peši alebo na bicykli. V týchto mestských častiach vlaky nezastavovali, prímestské autobusy nepostačovali a bolo potrebné zabezpečiť rýchle spojenie s centrom. Uzniesli sa na tom predstavitelia Okresného národného výboru (ONV) a Mestského národného výboru (MsNV) už v roku 1948. Mesto uvažovalo, že v záujme ochrany životného prostredia a v duchu nadšeneckých počiatkov nového dokonalého štátneho zriadenia zriadi mestskú trolejbusovú dopravu. Kým sa trolejbusová doprava vybuduje, mali MHD zabezpečovať autobusy.
Vznik Dopravného komunálneho podniku Žilina a zavedenie MHD
Z vyššie uvedených dôvodov novoustanovený Jednotný národný výbor (JNV, spojený MsNV a ONV) rozhodol o založení Dopravného komunálneho podniku Žilina (DKPŽ). Do firemného registra bol zapísaný 26. 4. 1949. Išlo o jeden z prvých podnikov tohto druhu vo vtedajšom Československu. Počas leta roku 1949 DKPŽ získal pre dočasné zabezpečenie dopravy päť starých vyradených autobusov od Dopravných podnikov hl. m. Prahy. Išlo o autobusy Tatra 24, Škoda 656 a iné. Kancelárie podniku sídlili v prenajatých priestoroch v centre Žiliny, garáže a dielne boli provizórne umiestnené na Rázusovu ulicu na mieste, kde boli neskôr postavené mraziarne. V roku 1949 mal DKPŽ 28 zamestnancov. Riaditeľom podniku bol bývalý súkromný autodopravca Ján Kuriš. 28. októbra 1949 bolo všetko pripravené na otvorenie prvej linky. Mala číslo ?2 a vedená bola v trase Považský Chlmec – Budatín – Remeselnícky dom – JNV (dnes Hurbanova) – Závodie.
Nadšenie a zlaté ručičky žilinských mechanikov
Stav starých autobusov nebol vyhovujúci. Po oprave posledných z nich začiatkom roku 1950 bola uvedená do prevádzky linka 1 na trase Strážov – Nová Žilina – Hlavná stanica – Ul. 1. mája – Ul. 28. októbra – JNV (Hurbanova) – Sirotár (Mariánske nám.) – Ul. 30. apríla (Spanyolova) – Bôrik. V priebehu roku 1950 získal DKPŽ aj 3 úplne nové vozidlá Škoda 706 RO a 1 menší autobus Praga RND. Po ich príchode bola spustená prevádzka linky 3 s trasou Hlavné nádražie – Bôrik a linka 1 bola predĺžená na Rosinky a do Trnového. Koncom roka bola sprevádzkovaná aj linka 4 v trase Hlavné nádražie – Lietavská Lúčka. V 50. rokoch autobusy MHD premávali aj po uliciach, ktoré sú dnes pešou zónou. Dnes nesú tieto ulice názvy Národná ul., Hinkovo nám., Sad SNP, Sládkovičova ul. / Hodžova ul., Mariánske námestie, Štúrova ul. / Bottova ul., Na bráne – Zaymusova ul. (ulica bola prepojená s dnešnou Predmestskou ul. pri budove mestského úradu).
V roku 1951 pretrvával problém s počtom prevádzkyschopných vozidiel. Pracovníci podniku rozhodli o zakúpení vrakov starších autobusov a ich prestavbe. Do Žiliny boli prepravené tri vraky autobusov značky Mercedes, Junkers a Büssing, ktoré premávali počas vojny v Protektoráte Čiech a Moravy. V priebehu roku zamestnanci prvé dva uvedené spojazdnili a boli slávnostne uvedené do prevádzky. Išlo o ojedinelý počin a výsledok bol prekvapujúci. Skúšobne bola zriadená linka 5 na trase Celulóza – Teplička nad Váhom, ale jej prevádzku pre nerentabilitu na jeseň pozastavili. V októbri však bola zavedená linka 6 z centra do Zádubnia. V roku 1951 pribudli aj ďalšie autobusy Škoda 706 RO.
V roku 1952 bol opravený aj tretí vrakový autobus (Büssing s karosériou Škoda). Linka 5 bola obnovená a časť spojov z linky 2 bola predĺžená po zachádzke do Považského Chlmca do Vrania. Pribúdali aj ďalšie nové autobusy Škoda 706 RO a Praga RND, čo umožnilo vyradiť najstaršie autobusy pôvodom z Prahy. V roku 1953 vznikla linka 7 s trasou Žilina – Hôrky. V tomto roku bol podnik premenovaný na Dopravný podnik mesta Žiliny (DPMŽ). Vykonával aj konskú poťahovú dopravu, neskôr aj vývoz odpadu, miestnu nákladnú dopravu a taxislužbu. Bol presťahovaný ho do nových priestorov na dnešnú Štefánikovu ul. (dnes časť areálu bývalých Považských chemických závodov).
Prvá autobusová verzia trolejbusovej dopravy (1953)
Plánovanie trolejbusovej dopravy neutíchlo ani po roku 1949. Vypracovaných bolo viacero koncepcií a plánov budovania. Prvý návrh z roku 1950 počítal len so zapojením Bánovej, Bôrika a Celulózy. Návrh z roku 1953 uvažoval o vybudovaní trolejbusovej dopravy do všetkých MHD obsluhovaných častí okrem Hôrok. Podľa tejto koncepcie bolo zmenené linkové vedenie tak, aby neskôr mohli byť autobusy plynule nahradené trolejbusmi. Nové trasy liniek sú zobrazené v schéme. V priebehu roku 1954 boli mierne upravené do trvalého stavu nasledovne:
- ?1 Bánová – Závodie – Nám. Dukla (Mariánske nám.) – ONV (Hurbanova) – Remeselnícky dom – Budatín – Chlmec (konečná zastávka bola v centre obce – Chlmecké nám.) – Vranie;
- ?2 Lietavská Lúčka – Bytčica – Rajecká cesta – Nám. Dukla (Mariánske nám.) – ONV (Hurbanova) – Hlavné nádražie;
- ?3 Bôrik – Nám. Dukla (Mariánske nám.) – ONV (Hurbanova) – Hlavné nádražie;
- ?4 Strážov – Bratislavská - ONV (Hurbanova) – Štefánikova ul. – Celulóza - Trnové;
- ?5 Celulóza – Štefánikova ul. – Hl. nádražie – Teplička nad Váhom;
- ?6 Hôrky – Závodie – ONV (Hurbanova) – Hl. nádražie – Remeselnícky dom – Zádubnie.
Rozvoj v 2. polovici 50. rokov a začiatkom 60. rokov
Do roku 1957 celkovo pribudlo do MHD 20 autobusov Škoda 706 RO. Dodávky nových autobusov umožnili vyradenie všetkých starých vozidiel najneskôr v roku 1956. Po trase linky 2 do Lietavskej Lúčky prebiehala stavba nových priemyselných závodov. Nárast cestujúcich na tejto linke DPMŽ riešil zakúpením a nasadzovaním prívesu Karosa D4, ktorý sa využíval najmä v špičke. V roku 1959 DPMŽ získal aj prvé štyri autobusy Škoda 706 RTO. Rozširovanie liniek MHD malo byť realizované podľa plánu linkami 7 – ?11. V roku 1959 bola spustená prevádzka linky 9 v trase Rosinky – Predmestie – Tržnica – Kuzmányho – Žilinská Lehota (časť spojov dočasne premávala aj k Hričovskej priehrade pre zvoz robotníkov pracujúcich na jej stavbe). Časť spojov linky 1 premávala do Brodna, pokým sa nepodarilo otvoriť samostatnú „jedenástku.“ Linka 6 bola predĺžená na jednom konci do Zástrania, na druhom do Brezian. Linkové vedenie v roku 1959 je zobrazené v schéme.
Na konci 50. rokov sa začala Žilina územne rozrastať výstavbou poschodových obytných domov na Hlinách (Bulvár). DPMŽ na to reagoval otvorením prvej vnútromestskej linky – linky 8. Linka bola okružná a jej jednotlivé smery boli označené písmenami A a B. Linka 8A premávala na trase Hlavná stanica – Nemocnica – Bulvár – Komenského – Veľká okružná – Hlavná stanica; linka 8B naopak.
V nasledujúcom roku bola sprevádzkovaná linka 10 zo Žiliny do Mojšovej Lúčky a linka 7 s trasou Mraziarne – Zástranie (linka 6 bola ukončená v centre mesta).
Rozvoj Hlín pokračoval smerom na juh (Hliny V) a v roku 1960 sa do Žiliny presťahovala Vysoká škola dopravná. V priestore Hlín V boli postavené jej internáty. Doprava k nim bola zabezpečená linkou 12 (variant linky 2), ktorá premávala po trase Hlavné nádražie – Komenského – Hliny – Bytčica – Lietavská Lúčka.
Koniec plánov trolejbusovej dopravy a likvidácia DPMŽ
Posledné správy o plánovaní trolejbusovej dopravy pochádzajú z roku 1956. Na Slovensku celkovo sa smelé plány na realizáciu trolejbusovej dopravy podarilo premeniť na skutočnosť len v Prešove. Od 60. rokov bola uprednostňovaná autobusová doprava. Keďže Žilina trolejbusovú dopravu nemala, KNV (od roku 1960 v Banskej Bystrici) rozhodol v rámci celoštátnej akcie o likvidácii DPMŽ a jeho začlenení do Československej automobilovej dopravy (ČSAD). Udialo sa tak k 1. 1. 1963. Dopravný podnik mesta Žiliny bol invenčná a svojbytná organizácia, ktorá dokázala okrem prestavieb autobusov z vrakov zabezpečiť aj lodnú dopravu na Oravskej priehrade. Už len samotný prevoz lode Žilina z Knínickej priehrady pri Brne bol zaujímavou a dobrodružnou udalosťou. Loď neskôr prešla pod ČSAD Banská Bystrica.
Tarifa a obsluha cestujúcich
Osádku každého autobusu tvorili vodič a sprievodca, ktorý sa nachádzal pri zadných dverách. Tu predával cestovné lístky. Do roku 1953 existovalo pre každú linku osobitné cestovné podľa prejdenej vzdialenosti. Po menovej reforme v roku 1953 bolo zavedené pásmové cestovné, ktoré malo do troch pásem včleniť predchádzajúce kilometrické intervaly. Popri jednorazových lístkoch existovali zvýhodnené mesačné lístky (neobmedzené) a robotnícke (len pre určitú linku alebo kombináciu liniek pre cestu do a z práce). Zastávkové označníky boli dvojnohé oceľové, navrchu zahnuté do polkruhu. V polkruhu sa nachádzal kruhový terč s písmenom „Z“.