História žilinskej MHD od roku 1988 do súčasnosti

Autobusová verzia trolejbusovej dopravy

V roku 1979 bola obnovená myšlienka realizácie trolejbusovej dopravy v Žiline (i v iných mestách). Zaoberal sa ňou Výskumný ústav dopravný v Žiline a ideovo vychádzala z ropnej krízy v 70. rokoch. Žilina sa zároveň borila s banálnymi problémami v MHD. Podnik ČSAD v prvom rade potreboval zabezpečiť prímestskú dopravu, až potom sa riešila MHD. Chýbali autobusy a systém liniek bol neefektívny a neprehľadný. Liniek bolo priveľa, niektoré mali priveľa konečných. Chýbali nosné linky. Vypracovaná bola preto optimalizácia liniek MHD, ktorá vytvorila nosné a doplnkové linky. Nosné linky mali smerovať po hlavných trasách, mať pravidelný a krátky interval medzi spojmi a mali byť neskôr obsluhované trolejbusmi. Mestské časti a doplnkové relácie mali byť zabezpečované autobusovou dopravou. Projekt dostal názov Autobusová verzia trolejbusovej dopravy (AVTD), objednávateľom bol MsNV Žilina a zhotoviteľom VÚD v spolupráci s Dopravoprojektom Bratislava. Ideovým otcom projektu bol pracovník MsNV Juraj Popluhár. Projektu predchádzali prieskumy a analýzy. Hotový bol v roku 1985, potom boli vykonávané drobné úpravy a zrealizovaný bol k 3. 8. 1988.

K tomuto dňu vyšlo 15 liniek (oproti pôvodne 35) s novými trasami:

1 Vlčince – Košická – Žel. stanica – Polícia – Hliny – Bytčica – Lietavská Lúčka;

2 Vlčince – Nemocnica – Hliny – Bytčica;

3 Solinky – Bôrik – Nemocnica – Žel. stanica – Polícia – Nemocnica – Bôrik – Solinky;

21 Bánová – Závodie - Hurbanova – Budatín – Považský Chlmec;

22 Brodno – Budatín – Žel. stanica – Rajecká cesta – Kamenná;

24 Trnové – Celulózka – Žel. stanica – Nová Žilina – Strážov;

25 Višňové – Rosina – Celulózka – Žel. stanica – Budatín – Teplička nad Váhom;

26 Rosina – Celulózka – Žel. stanica – Budatín – Teplička nad Váhom;

27 Závodie – Kragujevská – Hurbanova – Budatín – Zádubnie – Zástranie;

28 Veľký diel – Vlčince – Nemocnica – Žel. stanica – Polícia – Hliny – Solinky;

29 Žel. stanica – Kragujevská – Strážov – Žilinská Lehota;

30 Vranie – Žel. stanica – Závodie – Hôrky – Brezany;

31 Kragujevská – Žel. stanica – Celulózka – Mojšova Lúčka;

32 Žel. stanica – Rajecká cesta – Lietavská Lúčka – Porúbka – Turie;

50 Žel. stanica – Vlčince – Bôrik – Solinky – Hliny – Žel. stanica (nočná linka).

Linkové vedenie od 3. 8. 1988 je zobrazené v schéme priamo od autora AVTD.

Zavedený bol prehľadný systém liniek s krátkymi intervalmi, bolo možné efektívnejšie nasadzovať vozidlá na linky. Tiež v prípade vynechania spoja sa skrátilo čakanie na ďalší.

Úpravy v systéme

Na základe pripomienok a po skúšobnej dobe sa pristúpilo koncom roku 1988 k drobným úpravám AVTD. Chýbalo najmä spojenie Soliniek s centrom. Z linky č. 1 sa oddelila linka č. 4 v trase Vlčince – Košická – Žel. stanica – Hliny – Solinky. Z linky č. 2 sa vyčlenila linka č. 5 s trasou Vlčince – Nemocnica – Hliny – Solinky. Linka č. 28 premávala na trase Veľký diel – Vlčince – Košická – Štúrovo nám. – Rajecká – Kamenná – Bánová. 1. 2. 1989 bola zriadená aj linka č. 6, ktorá premávala na najmladšie sídlisko Hájik po trase VÚVT – Vlčince – Nemocnica – Žel. stanica – Rázusova ul. – Hájik. V roku 1992 nastali zmeny v súvislosti s odčlenením obcí Rosina, Višňové, Teplička nad Váhom, Turie, Porúbka, Lietavská Lúčka. Obce Hôrky a Brezany nikdy pripojené k Žiline neboli. Linky MHD sem zatiaľ zrušené neboli, boli ale obmedzené. Z linky č. 1 bola vyčlenená linka č. 11, ktorá premávala až do Lietavskej Lúčky, linka č. 1 bola ukončená v Bytčici. Linku č. 26 bola skrátená po Budatín.

Prechod MHD do pôsobnosti Mesta Žiliny

Po nežnej revolúcii si občania zvolili nové vedenie mesta na čele s primátorom Jánom Slotom. Jeho cieľom bolo urýchliť prípravu a realizovať výstavbu trolejbusovej dopravy. Výstavba sa začala v júni 1992. Financovaná bola z mestského rozpočtu a prostredníctvom komunálnych obligácií mesta. Štát prispel dotáciou 50 miliónov Kčs. Mesto začalo riešiť aj nelichotivý stav vozidlového parku ČSAD zakúpením 12 vozidiel (#100 – 111) a prenajímalo ich ČSAD. Mesto síce stavalo trolejbusovú dráhu, ale bolo potrebné dohodou s ČSAD vyriešiť, kto bude trolejbusovú dopravu prevádzkovať. Padlo rozhodnutie opäť vytvoriť mestský Dopravný podnik mesta Žiliny, s. r. o. (DPMŽ), o čom rozhodlo Mestské zastupiteľstvo 6. 11. 1992. Podnik bol založený k 15. 11. 1992. Štatutárom a riaditeľom sa stal Ing. Juraj Popluhár. Podnik sídlil v areáli ČSAD na Košickej ulici, neskôr sa presťahoval na Kvačalovu ul. K 1. 4. 1993 boli na základe dohody o rozdelení kompetencií odovzdané do prímestskej dopravy ČSAD linky do samostatných obcí aj s vozidlami, ktoré na nich pravidelne premávali. Zrušené boli linky č. 11, 2532, linka č. 26 premávala od VÚVT po Budatín, linka č. 30 z Vrania po zastávku Žitná v Závodí. Na všetkých ostatných linkách prevzal dopravu od SAD 1. 11. 1993 DPMŽ.

Zaujímavosti z vozovne

Od roku 1982 nahrádzali autobusy Karosa ŠM 11 modernejšie Karosy B 731 a B 732. Prvé z nich mali automatickú prevodovku, ale neskôr bola nahrádzaná manuálnou. Pribúdali aj ďalšie článkové Ikarusy 280. V roku 1989 sa v MHD objavili aj dve Karosy C 744, nasadzované boli na linky č. 132. V roku 1991 nakrátko doplnil stav vozidiel aj článkový autobus Volvo B58-55/Wiima zo Švédska. Po vysokých záťažiach na MHD bol v roku 1992 presunutý na menej vyťaženú prímestskú linku Žilina – Kysucké Nové Mesto. V roku 1992 boli zaradené na linky MHD aj nové Karosy B 732 a B 741, ktoré zakúpilo mesto.

Prvá trolejbusová linka

Výstavba trolejbusovej dopravy bola rozdelená na dve stavby. Prvá stavba mala zahŕňať centrum, sídliská Vlčince, Hliny a Solinky. V prvej etape prvej stavby, ktorá bola realizovaná v rokoch 1992 – 1994, bolo postavené depo na Kvačalovej ul., 2 meniarne, trať linky č. 1 (Depo – Hálkova – Žel. stanica – Košická – Vlčince). Úpravy linkovania boli vykonané už v predstihu k 20. júlu 1994. Linka č. 1 bola presunutá z centra k depu, neobsluhovala už Hliny a Bytčicu. Sem bola presunutá po Rajeckej ceste linka č. 22 a na Kamennú, ktorú 22-ka predtým obsluhovala, bola presunutá linku č. 26 (predtým Rosinská – Budatín). Interval medzi spojmi na linkách č. 45 bol skrátený. Prvý trolejbus (Škoda 15 Tr #206) vyšiel na skúšobnú jazdu z depa na Vlčince 19. 9. 1994. V priebehu jesene 1994 boli vykonávané skúšobné jazdy. Prvý trolejbus na riadnom spoji s cestujúcimi (Škoda 14 Tr #213) vyšiel 17. 11. 1994 o 5:03 zo zastávky Matice slovenskej. Pre zabezpečenie dopravy mesto objednalo 29 trolejbusov značky Škoda (14 článkových 15 Tr a 15 štandardných 14 Tr). Pravidelnú premávku otvárali len štandardné vozidlá #211 – 221, článkové vtedy ešte nemali technické preukazy. Posledné trolejbusy z tejto dodávky #222 – 229) boli zaradené do premávky až v rokoch 1995 – 1996.

Druhá až štvrtá etapa prvej stavby trolejbusovej dopravy

Práce na 2. etape začali v októbri 1994 a paralelne popri nej bola realizovaná aj 3. etapa. 2. etapa zahŕňala ulice Obchodná, Vysokoškolákov, Spanyolova a Veľká okružná, 3. etapa ulice Komenského, Hlinská, Obvodová. Bola tiež postavená meniareň Bajzova a obratisko na Solinkách. Trolejbusové linky č. 45 boli otvorené 1. 7. 1996. Na linky bolo objednaných 8 článkových trolejbusov Škoda 15 TrM #230 – 237. V priebehu roku 1997 prebiehala 4. etapa výstavby, ktorá zahŕňala krátky úsek na ulici Vysokoškolákov k zastávke Fatranská a nové obratisko pod Veľkým dielom.

Výstavba Hájika a Vodného diela Žilina

MHD ovplyvnili aj tieto dve významné stavby, ktoré zmenili vzhľad Žiliny. Na rozrastajúci sa Hájik bola predĺžená v roku 1995 linka č. 30 (Vranie – Hájik), linka č. 6 bola presmerovaná cez Závodie po južnej prístupovej ceste na sídlisko. V tomto roku bola tiež zriadená nočná linka č. 51 s trasou Žel. stanica – Závodie – Hájik – Nová Žilina – Žel. stanica. V septembri 1998 bola uvedená do prevádzky linka č. 7, zabezpečujúca priame spojenie Hájika a Soliniek.

V súvislosti s výstavbou Vodného diela bola upravená trasa linky č. 31. Od roku 1997 obsluhovala novopostavenú obec a končila na zastávke Pstruhová. Neskôr bola skrátená po Rybné námestie. Na druhom konci bola predĺžená až k Novému cintorínu, a to už v roku 1996 (linka č. 27 mala konečnú len v Závodí na zastávke Pod Hradiskom).

Druhá stavba trolejbusovej dopravy

Prvá etapa druhej stavby zahŕňala úsek na Bôriku. Začala v marci 1997 a ukončená bola v marci 1998, kedy sa ekologické trolejbusy rozbehli aj na linke č. 3. Druhá etapa druhej stavby prebiehala v rokoch 1998 – 2002 a jej výsledkom bola trolejbusová doprava na sídlisko Hájik. Trolejbusy nahradili autobusy na linkách č. 6, 7 a 16. Dodané boli nové vozidlá #238 – 243. Linka č. 30 bola skrátená po železničnú stanicu.

Hypermarkety a závod Kia Motors Slovakia

V máji 2001 bol otvorený hypermarket Tesco na Košickej ul. a zriadená k nemu bezplatná zmluvná doprava – linka č. 99. V novembri tohto roku bola uvedená do prevádzky trolejbusová linka č. 8 k obchodnému centru Dubeň na Ul. vysokoškolákov. V roku 2008 nakrátko existovala aj linka č. 77 k zábavno-obchodnému centru MAX.

V blízkosti Žiliny, medzi Tepličkou nad Váhom a Gbeľanmi vyrástol v roku 2006 nový závod na výrobu automobilov značky Kia. DPMŽ sem zriadil od 2.10. 2006 zamestnanecké linky č. 25 a 35.

Zaokruhovanie trolejbusovej dopravy

Po výstavbe Ulice Pod hájom bolo umožnené jednoduchšie spojenie sídlisk Vlčince a Solinky. S cestou bola postavená aj trolejbusová trať cez Veľký diel. Po jej výstavbe boli zaokruhované trolejbusové linky č. 5 Vlčince – Nemocnica – Hliny – Solinky – Vlčince; opačný okruh predstavovala linka č. 15) a 7 (Hájik – Hliny – Solinky – Vlčince – centrum – Hájik; opačný okruh linka č. 17). Úprava znamenala aj obmedzenie linky č. 28, ktorá bola pre neefektivitu v roku 2005 zrušená. Trasy liniek premávajúcich cez Veľký diel od 6. 7. 2004 sú zobrazené v schéme.

Tarifa a elektronizácia

Po páde socializmu sa menili ceny lístkov najmä v súvislosti s infláciou. Rozšíril sa ich predaj v automatoch. Okrem jednorazových existovali i časové mesačné a štvrťročné lístky, ktoré sa predávali v predajniach DPMŽ na autobusovom nástupišti, Nám. A. Hlinku a v Dome odborov. V roku 1998 boli do vozidiel MHD inštalované nové elektronické označovače cestovných lístkov. Predplatné cestovné lístky vo forme kupónov nahradili kontaktné čipové karty. K podstatným zmenám tarify došlo k 15. 8. 1999. Zavedená bola výkonová (tzv. spravodlivá) tarifa, pri ktorej už používatelia predplatných cestovných lístkov nemali k dispozícii neobmedzený, ale presne vymedzený počet ciest v príslušnom období. Pri jednorazových aj predplatných cestovných lístkoch vznikli dve pásma – prvé do 5 zastávok a druhé nad 5 zastávok na jednom spoji. Kým dovtedy bola medziročná zmena počtu cestujúcich na úrovni +1 až -4 %, po zmene tarify sa dostala na nelichotivú úroveň -6 až -17 %. V roku 2004 nahradili kontaktné čipové karty bezkontaktné.

Žilina mala ako prvé mesto na Slovensku v prevádzke vozidiel MHD informačný systém pozostávajúci z palubného počítača, elektronických označovačov cestovných lístkov, elektronických smerových tabúľ a akustických hlásičov na oznamovanie zastávok. Neskôr bol informačný systém prepojený s digitálnou trunkingovou sieťou na prenos dát, čo umožnilo lokalizovať polohu vozidiel v meste počas ich prevádzky v dispečerskom centre. Koncom roka 2007 boli všetky trolejbusy vybavené elektronickými LED displejmi.

Nové koncepcie trolejbusovej dopravy

Zastúpenie trolejbusovej dopravy dosiahlo po roku 2004 optimálnych 60 % z výkonov MHD. Systém liniek však bol neprehľadný. Linky č. 1, 6, 7 a 17 mali prinajlepšom 30-minútový interval. DPMŽ preto vypracoval a od 21. 1. 2006 uviedol do platnosti Novú koncepciu trolejbusovej dopravy, založenú na skrátení intervalov a znížení počtu trolejbusových liniek. Zavedené boli nosné linky č. 3 (bez zmeny trasy), 13 (Vlčince – Solinky – Hliny – centrum a späť), 4 (Vlčince – košická – centrum a späť), 14 (Vlčince – Nemocnica – centrum a späť), 6 (Hájik – Žel. stanica – Nemocnica – Carrefour) a 16 (bez zmeny trasy). Spolu s nosnými linkami existovali doplnkové linky č. 2 (autobusová linka s plánovanou zmenou na trolejbusovú po dostavaní príslušnej infraštruktúry; bezo zmeny trasy) a 7 (Hájik – Hliny – Solinky). Nová koncepcia trolejbusovej dopravy však znamenala okrem atraktívnejších intervalov v najzaťaženejších smeroch a sprehľadnenia systému aj zvýšenie počtu prestupov a slabé spojenie v doplnkových úsekoch, najmä na trase bývalej linky č. 5. Niektoré linky smerujúce na rovnaké sídlisko tiež jazdili v centre protismerne, čím nebolo možné ich zosúladiť do prekladu. Na základe podnetov cestujúcich preto od 1. 10. 2007 bolo zavedené nové trasovanie trolejbusovej dopravy, ktoré je s malými zmenami v platnosti dodnes.

◄ 1963 - 1988  

1st Nov 2013
-Peter Šimko, Majo-