#7929, route 3, Janíkov dvor

O jednu? A kvôli tomu stratia kus užitočnej dĺžky koľaje. Keď chcú šetriť koľajové konštrukcie, môžu môžu použiť hannoverský spôsob - zjazdovú a rozjazdovú výhybku za sebou.

Nie, každým smerom má iné oblúky, stúpania a klesania. Aj my musíme lokomotívy prehadzovať medzi trasami a keď to nejde, tak otáčať. Plus u nákladného vlaku väčšinou ide každým smerom s inou záťažou, aj to má vplyv.

S tým Brdejovom som to asi nepochopil. Veď v smere PO - BJ ide jedným smerom a v smere BJ - PO ide opačne, tak využije rovnomerne obe strany.

Ja hovorím o období před viac ako 30 rokmi.

Neviem, či to má priamy vplyv, ale nejaký vplyv tam evidentne bude, ak sa porovná zvukový prejav 29T a 30T. Plus kvôli ďalším veciam ako sú okolesníky, dvere a iné. Aj 861 jazdiace do Bardejova chodia otáčať na kysackej spojke. A začali to robiť, až keď boli príliš zjazdené na jednej strane a museli hromadne odstavovať vozy na výmenu kolies. Okrem toho je žiaduce, aby B kabína bola použiteľná a nie vybrakovaná pod hrubou vrstvou prachu.

Tam je stavanie cesty, ale to nič nemení na tom, že by to niekto musel precúvať, a to sa nedá robiť keď vozy končia, pretože končí veľa vozov za sebou. Oveľa jednoduchšie je to zmeniť na trati. Ak by Bratislava mala 100% obojsmerných vozidiel, tak by predsa nemala obratiská, ale úvrate. Čo je oveľa lacnejšie ako urobiť 150 metrovú slučku.

Pridelené vozy nie sú už dosť dlho, na Škodovkách nikdy neboli a v Krasňanoch sa nestavajú vozy tiež už aspoň 5-6 rokov.

Predpokladám, že pre rovnaký dôvod ako na železnici, a to redukcia počtu srdcoviek.

To mi je jasné a ani to nenavrhujem prerábať. Len sa pýtam prečo nové veci robíme (z môjho pohľadu) zbytočne neefektívne a draho. Tým začala diskusia v mojom prvom príspevku a od ľudí ktorí ho mínuskovali som čakal nejakú argumentáciu, čo je na aktualnom riešení dobré.

Košice so svojimi vybrakovanými KT8 aj T3 nie sú vhodným príkladom. Napríklad v Bratislave, čo bola čisto jednosmerná prevádzka, sa z času na čas otáčali podvozky.

Neviem, ako je to u 30T, ale v Košiciach sa nízkopodlažné KT8 otáčali každý rok a pol približne a vysoké KT8 sa asi ani netočili a na Bčko sa jazdilo len pri výlukách alebo ak tie vozy výnimočne vyšli na študentskú R4 alebo víkendovú 5-ku. Len pár vysokých KT8 bolo uspôsobených na pravidelnú jazdu z B-kabíny a tie sa na tie linky nasadzovali prednostne.

Tým sa chcem opýtať, že prečo by malo pravidelné (ne)točenie voza mať vplyv na stav prevodoviek?

Je to nové, najbližších 20 rokov do toho nikto ryť nebude. Takže úplne planá téma.

Môžem prosím aj reakciu ľudí, čo dali mínusky, čo je na mojom riešení zlé? Moja pointa bola v tom, že aktuálne riešenie spotrebovalo cca 300m koľajiva, 6 výhybiek, spomaľuje všetky vozidlá, ktoré štandartne prechádzajú obratiskom a veľká časť z tých 300m je hluché miesto kde sa nedá odstaviť voz. Jediné čo sa získalo je priestor pre odstavenie 2 obojsmerných električiek a možnosť otočiť smer jazdy. Ja som navrhoval niečo takéto: https://freeimage.host/i/BpXREnj , čo by ušetrilo 2 výhybky, skapacitnilo by obratisko pre všetky električky, ponechalo by možnosť otočiť smer jazdy a zrýchlilo by prejazd, keďže by hranica 10km/h bola posunutá a zmenšená. A zároveň by to bola všetko efektívne využitá plocha, kde sa dá odstaviť vozidlo, nie ako súčastné miesto kde sú iba spojky. Dĺžka pridanej koľaje je cca 400m, ale mohla by sa napájať kľudne už skôr, aby to použilo cca tých 300m, rovnako ako aktuálne riešenie.

V čom by prosím DKS pomohli? Ušetrilo by sa na celkovej dĺžke koľajiva, na druhej strane by sa to trochu predražilo o vyhotovanie kríženia, i keď predpokladám, že náklady na kríž sú voči výhybkám minimálne. Ale z dopravného hladiska by to bolo rovnako účinné nie?

Ani toto riešenie nie je optimálne. Nechápem, prečo sa Bratislava tak vehementne bráni DKS.

A nestačilo by obojserné vozä točiť raz denne, alebo aj raz týždenne? Aby sa rovnomerne opotrebovávali okolky alebo dvere.

Ajhľa, Vitálošova dogma je opäť na svete: Nebudem stavat žádné voze, šecko pójde ráno ven tagjakto došlo!

Čo mám zase ja odsledované, tak veľká väčšina vozov na 3 jazdí na áčkovú kabínu, takže sa veľmi neotáčajú. Každopádne aj petržalský záložák aspoň raz denne vymení kabínu.

Vozy sa vo vozovni raz za čas otáčajú. Čo mám odsledované, je to niečo okolo 2-3 týždňov. Len sa to nedeje na dennej báze.

Krasňany majú ponovom obojsmerné stavanie cesty, nedá sa to využiť pri výjazde aby vozidlo odišlo otočené opačne ako prišlo? Keby sme mali 100% obosjmernosť vozoparku tak budujeme úvrate vo všetkých obratiskách? Čakal by som, že takáto technická vec sa bude riešiť v zázemí vozovne a nie tomu prispôsobovať trate.

Každopádne si ale myslím, že aj otáčanie v tomto obratisku sa dalo docieliť efektívnejšie a zároveň lacnejšie. Napríklad spôsobom ako to bolo kedysi na stanici, keď bola napojená tá slepá koľaj na výjazde. Proste pridať tam globálne tretiu koľaj na vnútro (výhybky až ku tým kde sa to aktuálne rozvetvuje na tie 2 objazdné) a z nej by sa dalo odísť obomi smermi. Napojenie tej vratnej koľaji (ekvivalent slepej na stanici) by malo byť na výjazde výhybkou z odbočky, aby ju bežne sa otáčajúce vozidlá prešli napriamo. Na to by stačili 4 výhybky miesto 6. Ak chceme zachovať funkcionalitu, aby naraz prestávkovali 2 električky, ktoré menia kabínu tak sa z tej novej vnútornej môze urobiť výhybkou ešte 4. slepá koľaj vnútri obratiska.