Vozne jazdili v uliciach mesta 42 rokov.
Vo štvrtok 1. februára 2018 vyšla posledný raz do premávky s cestujúcimi električková súprava T3M #7602II+7610II, ktorá pre podobnosť svojho evidenčného čísla so známym televíznym seriálom bola prezývaná aj "Beverly Hills 602 10". Súprava bude odstavená z premávky vzhľadom na nerentabilnosť ďalšej väčšej opravy, ktorá by bola potrebná na jej ďalšie prevádzkovanie. Oba vozne však ešte možno poslúžia na technologické účely.
Uvedená električková súprava bola v súčasnosti najstaršou premávkovou súpravou typu T3M s tyristorovou výzbrojou ČKD TV1 a zároveň najstaršou električkovou súpravou s nemodernizovanými vozidlovými skriňami. V premávke zostáva už len posledná súprava T3M #7733+7734.
Modernizované električky T3M, v ktorých pôvodnú zrýchľovačovú výzbroj nahradila tyristorová výzbroj TV1, prevádzkuje DPB od roku 1978, kedy bol zrekonštruovaný prvý vozeň T3CS. V rokoch 1980 - 1981 ešte nasledovala prestavba ďalších 11 vozňov T3CS z roku 1965. Z nich bol ako prvý po nehode vyradený už v roku 1984 vozeň s číslom 7610, ktorého výzbroj bola následne nainštalovaná do vozňa T3CS #7716 z roku 1975 (súčasný vozeň #7610II). V roku 1992 bol modernizovaný na T3M aj vozeň #7602II (ex 7712) z rovnakej série, ktorý nahradil vyradený vozeň s pôvodným číslom 7602. Cestujúci mohli električky T3M rozpoznať podľa charakteristického "vyhrávacieho" zvuku pri rozbiehaní a brzdení.
V prvej polovici 1990-tych rokov boli vyradené aj zvyšné pôvodné vozne T3M a tyristorová výzbroj zo šiestich z nich bola v rokoch 1995 - 1996 použitá na modernizáciu novších súprav T3SU #7725+7726, 7729+7730 a 7733+7734 z roku 1982. Pôvodná výzbroj TV1 bola postupom času modernizovaná modernejšími a spoľahlivejšími súčiastkami.
Vozne #7602II a 7610II boli spriahnuté do jednej súpravy v roku 1995. Oba vozne boli charakteristické "stolčekom" za kabínou vodiča, v ktorom je umiestnený regulátor elektrickej výzbroje. Okrem elektrickej výzbroje, zberačov, informačného systému, dopytového otvárania dverí a vnútorného osvetlenia vozne v priebehu prevádzky nepodstúpili žiadnu ďalšiu modernizáciu, ktorá by zásadnejšie zvýšila komfort pre cestujúcich. Išlo teda o jedny z posledných vozidiel s laminátovými sedadlami dodávanými do Bratislavy v električkách v rokoch 1964 - 1989.
Mhr1
A práve negatívny prístup DP v minulosti je zodpovedný za to, že tu nemáme zachované električky viacerých sérií. Hoci sme mohli mať temer všetky typy. V roku 1974, keď dojazdili, mohli pokojne zostať reprezentanti nasledujúcich typov, ktoré vtedy fyzicky a v pojazdnom stave existovali:
6-9 (pracovný voz 150); 21-30 neskôr 1-10 (PV 151); 21, 23-26 (201-206 prapôvodne); 11-20 (našťastie máme); 31-45 (našťastie máme a vďaka replike aj 104); 51-75 - 6MT, najväčší hriech, že z týchto najtypickejších dvojnápravových električiek nemáme zachované nič! Z vlekov aspoň tá replika.
A trolejbusy? Prečo nemáme 8Tr? Prečo máme RTO z úplne iného autobusu, ktorý naviac v BA nikdy nejazdil? A ešte k tomu naprosto nevhodne označený číslom 236, lebo ten náhradný voz vyzerá úplne inak ako pôvodná 236? To nie je kritika tých, čo tento voz rekonštruovali, naopak, patrí im vďaka. Ale je to zlá vizitka DP, že nebol schopný zachovať z toho množstva RTO ani jeden a muselo sa takto improvizovať.
Potom prišlo obdobie, kedy sa situácia výrazne zlepšila. Ale teraz sa nepohneme, pokiaľ nebude JD zastrešený. A pokiaľ mesto nepodporí DP v snahe zachovať historické vozidlá.
A ku 7819+20. Určite zastupuje väčšie množstvo električiek, typických pre Bratislavu po dobu vyše 30 rokov, než T3G.
Myšlienka historickej, resp. nostalgickej linky, na ktorej by mohli jazdiť T3M, T3SUCS, K2 sa páči aj mne, ale neviem, či by na takúto linku (asi v trase e-13) boli peniaze. Zvážiť by sa dalo, že cez niektoré nedele na jar a v lete, vopred avizované, by boli vyššie uvedené vozy vypravené napr. na e-8 (motá sa dosť v centre, čo je pre záujemcov atraktívne) a vyznačené v cestovnom poriadku. Na to by sa už peniaze nájsť mohli.