Nová stratégia štátu chce zlepšiť verejnú dopravu v Žiline
  • Táto informácia je zaradená v archíve. Aktuálne informácie nájdete v ľavom menu.

Stratégia má podporiť malé aj veľké zásahy do verejnej dopravy, aby bola atraktívnejšia.


Ilustračné foto © osa


Vláda Slovenskej republiky vlani schválila Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020, ktorý určuje aj ďalšie smerovanie verejnej dopravy. Strategický plán vypracovalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vláda tak splnila podmienku, aby mohla Slovenská republika čerpať prostriedky z fondov EÚ 2014 – 2020 pre sektor dopravy. Čerpanie eurofondov by totiž nebolo možné bez existencie komplexných plánov na  rozvoj dopravnej infraštruktúry, vrátane plánov udržateľného rozvoja mestskej, prímestskej a regionálnej dopravy.

Súčasťou dokumentu je aj Stratégia rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy SR do roku 2020. Materiál predstavuje základný strategický dokument Slovenskej republiky strednodobého charakteru v oblasti rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy a slúži aj pre potreby implementácie programového obdobia EÚ 2014 – 2020. Zjednodušene povedané, z eurofondov môžu byť podporené len také projekty, ktoré sú v súlade so stratégiou.

Viac ako 200 projektov

Stratégia rozvoja podrobne popisuje východiskový stav, analyzuje stav verejnej dopravy v jednotlivých regiónoch a v mestách nad 70 tisíc obyvateľov, jasne pomenúva aj negatíva súčasnej situácie, zároveň však navrhuje konkrétne opatrenia na zlepšenie a podporu verejnej osobnej a nemotorovej dopravy. Na regionálnej úrovni by základnou kostrou mali byť železničné trate s vysokým potenciálom (minimálne 500 cestujúcich denne), doplnené o prímestskú a regionálnu autobusovú dopravu. V rámci MHD je najdôležitejšia podpora a rozvoj existujúcich dopravných systémov, teda električkovej, trolejbusovej, prípadne autobusovej dopravy. Stratégia rozvoja však za rovnocennú považuje aj nemotorovú, najmä cyklistickú, dopravu.

V prílohe stratégie sú uvedené aj potenciálne projektové zámery a projekty, ktorých je v rámci Slovenska viac ako 200. Je medzi nimi je aj budovanie a modernizácia električkových tratí, trolejbusových tratí, nákup nových električiek a trolejbusov, nákup duobusov, elektrobusov, v oblasti nemotorovej dopravy zas budovanie cyklotrás. Podmienkou je, aby príslušný oprávnený žiadateľ vypracoval úspešný projekt. Podpora bude zabezpečená z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII - nástupca Operačného programu Doprava), resp. z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP – nástupca Operačného programu Bratislavský kraj a Regionálneho operačného programu 2007 – 2013). Z OPII bude financovaná podpora a rozvoj dráhovej dopravy – železničnej dopravy, električkovej dopravy a trolejbusovej dopravy, z IROP dopravy autobusovej a nemotorovej.

Nielen veľké investície, aj malé zmeny pomôžu

Okrem investícií do veľkých projektov sa predpokladajú aj malé opatrenia, ktoré však verejnej osobnej doprave (VOD) môžu značne pomôcť. Mali by sa realizovať úpravy v legislatíve, tak aby verejná doprava mala prednosť pred individuálnou dopravou, stanovené by mali byť garantované štandardy dopravy. Otvoriť by sa mohli aj otázky financovania verejnej dopravy, keďže pre súčasný nedostatok financií nie je zabezpečovaná dostatočná údržba tratí a vozidiel ani adekvátny rozsah dopravy. Dodatočné zdroje by mohli plynúť aj zo spoplatneného parkovania.

Predpokladá sa vytvorenie dopravných autorít, aby sa podarilo naštartovať integrovanú dopravu. Zlepšiť by sa mali aj informácie o doprave poskytované na zastávkach, vo vozidlách, ale aj na internete a v mobilných zariadeniach.

Vo výstavbe sa popri veľkých projektoch plánujú realizovať aj menšie. Pôjde naprílad o zabezpečovanie preferencie dopravy, úpravy zastávok či budovanie prvkov upokojovania dopravy.

Aké projekty sa chystajú v Žiline?

Stratégia rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy SR do roku 2020 obsahuje aj prehľad projektových zámerov, ktoré by mali prispieť k jej napĺňaniu. Pri každom projekte je uvedený nositeľ projektu (realizátor), zdôvodnenie projektu a návrh operačného programu, ktorého by projekt mohol byť financovaný. Na prvých miestach sú projekty, ktoré boli vyhodnotené ako potrebné a pripravené na realizáciu pred rokom 2016. V Žiline boli ako prioritné vyhodnotené nasledovné projekty:

Realizátor

Názov projektu

Popis

Návrh OP

Mesto Žilina

Zriadenie dynamickej preferencie MHD na svetelných križovatkách

Zvýšenie obežnej rýchlosti MHD. Preferencia verejnej dopravy skráti cestovné časy predovšetkým trolejbusovej dopravy

IROP

Mesto Žilina

Cyklistická komunikácia

H2 (Solinky - centrum)

V6 (Veľký Diel - Vlčince, konečná trolejbusov)

V9 (Vlčince - Vodné dielo)

IROP

Mesto Žilina

Územný generel dopravy mesta Žilina

 

IROP

 Nasledujú príklady projektov, ktorých príprava a začiatok realizácie sú vykonateľné do roku 2016:

Realizátor

Názov projektu

Popis

Návrh OP

DPMŽ

Nízkopodlažné a energeticky úsporné trolejbusy a trolejbusy s pomocným pohonom pre Žilinu

Nákup nových trolejbusov

OPII

Mesto Žilina

Modernizácia alebo výstavba základne trolejbusov Žilina

 

OPII

DPMŽ

Nízkopodlažné, ekologické (hybridné) autobusy

31 ks 12-metrových hybridných vozidiel

IROP

DPMŽ

Zavedenie internetového predaja cestovných lístkov - software, hardware

Rozšírenie služieb a foriem predaja predplatných cestovných lístkov

IROP

DPMŽ

Modernizácia vozidlového informačného a komunikačného systému

Vybavenie vozidiel chýbajúcimi elektronickými panelmi na informovanie cestujúcich, vybavenie zariadeniami na prenos dát medzi vozidlom a dispečingom; modernizovanie zariadení na čítanie čipových kariet; modernizácia akustického systému hlásenia zastávok; doplnenie akustického systému pre nevidiacich a slabozrakých; vybavenie automatickými sčítacími zariadeniami.

IROP

DPMŽ

Modernizácia dispečerského riadenia, online sledovanie polohy, informácie

Online informácie získané z vozidiel umožnia ich ďalšie poskytovanie cestujúcim aj formou: 1. zobrazenia priamo v ďalších vozidlách na interiérových informačných paneloch za účelom informovania cestujúceho o možných prestupoch v reálnom čase už priamo počas cestovania, 2. zobrazenia na inf. paneloch osadených v prestupných termináloch, 3. webového rozhrania, 4. mobilnej online aplikácie.

IROP

 Uvádzame aj príklady projektov, ktoré bude potrebné ešte dopracovať:

  • modernizácia trakčných meniarní v Žiline (technológia + kapacitory)
  • modernizácia trolejbusovej infraštruktúry v Žiline (trakčného vedenia, výhybiek, deličov, krížov)
  • výstavba trolejbusových tratí a obratísk v Žiline (trate Pod hájom - Centrálna - Obvodová, Hurbanova - Legionárska - Veľká okružná - Komenského, Kvačalova - Hájik a rozšírenie obratísk trolejbusov Vlčince, Solinky, Hájik)
  • automatizované stavanie výhybiek pre trolejbusy
  • vybudovanie inteligentných zastávok s prenosom údajov a hlasu (informačné panely s časom príchodu jednotlivých liniek; zároveň budú schopné na požiadanie podať zvukovú informáciu pre nevidiacich a slabozrakých; prenos hlasu a textu z dispečingu na zastávku)
  • obstaranie predajných a informačných terminálov, automatov na predaj cestovných lístkov a pre čipové karty
  • budovanie IDS vrátane projektovej dokumentácie, budovanie dispečingov IDS
  • nízkopodlažné a ekologické prímestské autobusy

19.1.2015
-Kami-

Komentáre

Login: Heslo:













K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 8 MB).
Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový popis. Pridaním súborov súhlasíte s podmienkami používania.

Dispecer26.1.2015 12:55 #9 Re:
Reakcia na #8 od keksino:
No, na naftové agregáty v trolejbusoch som počul všeličo (aj kladné aj záporné reakcie), na baterky v trolejbusoch pre zmenu žiadne (keďže ani v CZ to zatiaľ nik nepoužíva pokiaľ viem)... Chcelo by to nájsť nejakú štúdiu, kde by boli jasne definované ich výhody a nevýhody a za akých podmienok.

Ináč, pozor, pokiaľ viem, aspoň minimálne u tých bratislavkých 25Tr je naftový agregát akýmsi generátorom elektriny, nie motor priamo poháňajúci vozidlo (teda nefunguje to tak, ako v autobuse). Z toho pravdepodobne vyplýva nejakým spôsobom obmedzená schopnosť pohybu (nižšia rýchlosť, akcelerácia a pod.) Aj preto si veľmi neviem predstaviť, aby taký trolejbus išiel jazdiť hociktorú autobusovú linku, hoc aj takú "rovinatú" ako 25 a 35. Ale zas v poľskom Lubline autobusy nahrádzajú trolejbusmi s pomocným pohonom vo veľkom (kto vie však ako to tam funguje...)...

...proste chcelo by to viac info o ich prevádzke, aby sa z toho dalo nejak jednoznačne posúdiť čo by bolo lepšie.
keksino25.1.2015 19:34 #8 Re:
Reakcia na #7 od Dispecer:
Obidva druhy pohonov majú svoje výhody aj nevýhody, no podla mňa agregát by bol lepšie riešenie, čo ak vypadne celá Žilina na pol dňa, alebo ak by sa niekedy odohrala situácia že je nedostatok vozov pre KIA linky (poruchy...) tak by tam mohol ísť aj klbák s agregátom,aj L35 do Varína by zvládol, podľa mňa je agregát lepšie riešenie. Ako už písal Mongolec, tak batérie majú obmedzenú svoju životnosť,výdrž...ako by to bolo priestorovo? Väčšie než agregát či menšie?
Dispecer24.1.2015 13:38 #7 Re:
Reakcia na #6 od Mongolec:
Naftový agregát síce má možno väčší dojazd, ale treba sa oň aj fakt starať. Tie batérie zas nemusia byť také rozmerné ako tie v elektrobusoch (viď napr. Trollino pre Landskronu)...

A aj ten agregát zaberá celkom veľké miesto, viď 30TrDG - http://imhd.sk/ba/galeria-media/2210/skoda-30-tr-sor.html?#127781-Trezor-pre-diesel-agregat

Predpokladám, že sa neplánuje ich pravidelné využívanie vrámci Žiliny, ale iba počas nejakých mimoriadnych výluk, kde by to časť trasy odjazdilo s elektrinou z vedenia (a nabilo batérie) a potom sa odpojilo od vedenia a išlo na nezávislý pohon a potom opäť sa napojilo na vedenie (a nabilo batérie). V takom prípade by ten krátky dojazd absolútne neprekážal (aj vzhľadom na rozsah trolejbusových tratí a ich delenia na úseky).
Mongolec22.1.2015 17:22 #6 Re:
Reakcia na #4 od Dispecer:
Súhlasím, hoci ani táto možnosť nie je úplne bez nevýhod - dojazd (v súčasnosti majú takéto trolejbusy max. 10-20 km), životnosť batérií a ich zaberanie priestoru vo vozidle.
Kým sa ale začnú vozidlá obstarávať, môže sa ešte vývoj v tejto oblasti posunúť aspoň o malý krok vpred.
Valec22.1.2015 8:48  +1#5 Re:
Na zavedenie internetového predaja PCL idú robiť europrojekt? Však len náklady na jeho administratívu a prípravu musia stáť viac, ako samotná realizácia. Najmä, ak sa bude realizovať aj Modernizácia vozidlového informačného a komunikačného systému, kde by sa dal efektne vložiť všetok potrebný HW.
Dispecer22.1.2015 0:55 #4 Re:
Reakcia na #2 od Mongolec:
Ja som zas zvedavý, či ten pomocný pohon znamená naftový agregát alebo baterky... Osobne by som skôr bol za tú druhú možnosť...
CX3420.1.2015 21:14 #3 Re:
Reakcia na #2 od Mongolec:
Ak je podmienkou spolufinancovania nákupu nových vozidiel z Európskych fondov výstavba určitého počtu kilometrov nových trolejbusových tratí, tak potom je tá výstavba minimálne z tohto hľadiska odôvodnená.
Mongolec19.1.2015 18:50 #2 Re:
Reakcia na #1 od Dispecer:
Povedal by som, že ŽU na tom pracuje už niekoľko rokov, a tá súťaž je iba nutné "zlo". Je pochopiteľné, že mesto v tomto inklinuje k ŽU, hoci by nemusel byť na škodu ani nový - nezávislý pohľad na dopravu v našom meste.


K zamýšľaným projektom: Zaujímal by ma pomer počet trolejbusov s pomocným pohonom na celkovom počte obstarávaných trolejbusov. Ak by bol 100 % (čo by bolo pre spoľahlivosť trolejbusovej dopravy super), nie je potom zbytočné budovať novú trať po Legionárskej - VO - až na Komenského?
Dispecer19.1.2015 18:24 #1 Re:
Územný generel dopravy sa už súťaží...
https://www.uvo.gov.sk/profily/-/profil/zdetail/8155/146383