História a súčasnosť Trenčianskej interurbánnej električkovej trate

Električka do Trenčianskych Teplíc oslávila v roku 2009 storočnicu.

Trenčianske Teplice sa stali kúpeľným mestom už 14. storočí a v 16. storočí boli uvádzané ako najvýznamnejšie kúpele v Uhorsku. V priebehu 19. storočia sa vlastníctvo kúpeľov zmenilo, čo rozbehlo ich ďalší rozvoj.

Potreba vytvorenia dostatočne kapacitného a výkonného dopravného prostriedku, zabezpečujúceho dopravu cestujúcich, najmä návštevníkov kúpeľov sa stala dôvodom pre vybudovanie interurbánnej električkovej trate Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice. Ukončenie trate v Trenčianskej Teplej bolo zvolené na železničnej stanici medzičasom postavenej Považskej železnice. Do vybudovania interurbánnej električky boli na prepravu cestujúcich využívané konské dostavníky.

Rozhodujúcim krokom pre realizáciu trate z Trenčianskej Teplej do Trenčianskych Teplíc sa stala ponuka Ing. Edmunda Bleiera z Trenčína z roku 1907 vybudovať v spomenutej trase interurbánnu električku s rozchodom 760 mm za pomerne priaznivú cenu 44 000 Korún. Dňa 4. júna 1907 kúpeľná obec túto cenovo zaujímavú ponuku prijala. Výstavba sa začala začiatkom roka 1908.

Medzičasom sa vychýrené kúpele stali majetkom niekoľkých bánk, ktoré sa stotožnili so zámerom výstavby interurbánnej električky a účinne spolupracovali pri založení akciovej spoločnosti s názvom "Miestna úzkorozchodná elektrická železnica Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice." Spoločnosť vznikla v roku 1908. Výrazný podiel v spoločnosti malo riaditeľstvo kúpeľov.

Prevádzka na interurbánnej električkovej trati bola slávnostne otvorená dňa 27. júna 1909. Pretože sídlo spoločnosti bolo v Budapešti a majiteľ sám nemal dostatok prostriedkov na zabezpečenie celej prevádzky, zabezpečovali ju najskôr Uhorské kráľovské štátne železnice a po vzniku prvej ČSR v roku 1918 ČSD, a to vždy na účet vlastníka.

Nenápadná jednokoľajná trať odbočovala od Považskej železnice v priestore medzi nákladiskom a železničiarskymi domami železničnej stanice Trenčianska Teplá a pokračovala úrovňovovým križovaním štátnej cesty, vedúcej do kúpeľov. V km 0,58 z trate odbočovala ďalej sa rozvetvujúca koľaj vedúca do pôvodnej vozovne vybavenej dvoma prehliadkovými kanálmi, pričom tretia odstavná koľaj viedla rovnobežne s remízou. V km 3,090 bola situovaná dvojkoľajná výhybňa Kaňová, za ňou už trať tesne sledovala štátnu cestu a v kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach trať priamo pred hotelom Gerni (dnes je zrušený) končila na mieste dnešnej prístupovej cesty. V zastavaných miestach kúpeľov bola trať vedená v oblúkoch s polomermi 40 až 50 m, inde mali oblúky väčší polomer. Najväčšie stúpanie predstavovalo 15 ‰. Na trati, ktorá mala v pôvodnej podobe celkovú stavebnú dĺžku 5,936 km, trasovanej naprieč údolím Váhu, bol vybudovaný jediný železobetónový most (dlhý 14 m), 16 priepustov, 1 stanica, 2 zastávky, 1 strážne stanovisko a 44 úrovňových priecestí. Trať bola elektrifikovaná pôvodne jednosmerným systémom s napätím 750 V s obyčajným nekompenzovaným trakčným vedením, upevneným na drevených stožiaroch, dochovaných až do súčasnosti. Striedavý prúd s napätím 5 000 V dodávala do meniarne v Trenčianskej Teplej parná elektráreň v Trenčianskych Tepliciach.

Prevádzku denne zabezpečovalo osem a v letnej kúpeľnej sezóne až dvanásť spojov v oboch smeroch. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bola trať pridelená pod správu Riaditeľstva štátnych železníc Bratislava a prevádzka sa naďalej zabezpečovala na účet vlastníka.

O tom, že návštevnosť trenčianskoteplických kúpeľov neustále rástla, svedčí skutočnosť, že napríklad podľa cestovného poriadku z roku 1936 zabezpečovalo prevádzku v letnom období až 23 párov vlakov. Cestovný čas predstavoval približne 20 minút. Cestovný lístok po celej trase stál 1,80 Korún.

V období druhej svetovej vojny bola trať modernizovaná a modernizácii sa nevyhla ani meniareň. V roku 1942 sa po modernizácii meniarne zvýšilo napätie zo 750 na 950 V. V súvislosti s celkovou modernizáciou došlo aj k skráteniu trate. Pôvodná koncová stanica v Trenčianskych Tepliciach bola zrušená a na novom mieste, na mieste bývalej zastávky Trenčianske Teplice-kúpele, ležiacej bližšie k začiatku trati, bola vybudovaná nová výpravná budova, ktorá bola odovzdaná do užívania 26. júla 1941.

V roku 1950 spoločnosť "Miestna úzkorozchodná elektrická železnica Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice" zanikla. Začiatok 50. rokov sa podpísal na súčasnom vzhľade interurbánnej električky. V súvislosti s modernizáciou vozidlového parku došlo aj k výstavbe novej vozovne v Trenčianskej Teplej. Pôvodná remíza, vybudovaná v roku 1909, bola v roku 1952 nahradená novou, ktorá slúži dodnes. S novou vozovňou bola postavená aj nová meniareň, ktorá dodávala až do neskoršej rekonštrukcie do trakčného vedenia jednosmerné napätie 950 V.

V roku 1960 bolo v Trenčianskej Teplej prebudované ukončenie trate, čo viedlo k zrušeniu manipulačnej koľaje, umožňujúcej prekládku tovaru na normálnerozchodnú trať ČSD. Tým zaniklo približne 400 m trate s pôvodnou koncovou výhybňou na ulici oproti staničnej budove (vrátane koľajovej prípojky k prekladisku tovaru), čím sa zmenili aj kilometrické polohy jednotlivých objektov na trati. Ďalej bolo v stanici Trenčianska Teplá rekonštruované nástupište a výpravná budova interurbánnej električky. Všetkými uvedenými úpravami v priebehu rokov dochádzalo k postupnému skracovaniu trate (v Trenčianskej Teplej asi o 400 m a v Trenčianskych Tepliciach asi o 100 m), preto v súčasnosti jej celková dĺžka predstavuje iba 5,427 km. V roku 1964 bola v Trenčianskych Tepliciach vybudovaná nákladom 500 000 Kčs nová prevádzková budova, ktorá slúži dodnes. V roku 1966 bola vykonaná obnova trate, pričom časť použitého materiálu pochádzala ešte z roku 1928. Pôvodný koľajový zvršok tvorili oceľové širokopätové koľajnice profilu "Xa" na drevených podvaloch s rozponovým a klinovým upevnením.

V roku 1971 bola vykonaná čiastočná rekonštrukcia trate. V polovici 80. rokov bolo v súvislosti s poklesom počtu cestujúcich zrušené križovanie vo výhybni Kaňová a grafikon bol tak zostrojený iba pre jeden motorový vozeň. Krátke obratové časy v koncových staniciach znemožňovali prevádzku vlečných vozňov, čo viedlo k preplňovaniu električiek a nespokojnosti cestujúcej verejnosti. Tento problém sa ale podarilo neskôr vyriešiť rekonštrukciou vlečných vozňov na riadiace. Po prestavbách elektrických výzbrojí vozidiel bolo napätie v troleji znížené na 600 V, teda rovnaké, ako u mestských električkových tratí na Slovensku.

Interurbánna električka križuje štátnu cestu 61 a nechránené priecestia boli a aj zostali jej hlavným problémom. S rozvojom motorizmu pribúdalo nešťastí. Aj keď sa v roku 1997 cestná premávka čiastočne odklonila na novú diaľnicu, stále sa hľadá riešenie, ako vyriešiť mimoúrovňové križovanie s cestou.

Keďže trať vedie na veľkom úseku súbežne s cestou druhej triedy, posypové materiály z nej dlhodobo znečisťovali lôžko a zapríčinili spolu so zvýšeným zavodnením koľaje predčasné starnutie podvalov. Bežnou údržbou nebolo možné uvedené nedostatky odstrániť, a tak došlo vzhľadom na nevyhovujúci stav trate od 7. marca 2000 k prerušeniu premávky električiek. Na obnovenie bezpečnej prevádzky bola potrebná kompletná rekonštrukcia koľajového zvršku, ku ktorej sa po jednaniach pristúpilo. Počas vykonávania rekonštrukčných prác bola doprava cestujúcich do kúpeľného mestečka zabezpečovaná náhradnými autobusmi. Samotná oprava trate sa začala 26. júna 2000 a vykonávali ju príslušníci Železničného vojska. Pri rekonštrukcii boli použité koľajnice typu "S 49," uložené na drevených podvaloch. Dňa 20. septembra 2000 bola premávka na zrekonštruovanej trati obnovená a došlo k skráteniu jazdného času z 25 na 19 minút.

Trenčianskoteplická interurbánna električka je dnes oficiálne označovaná ako trať č. 122 Železníc Slovenskej republiky, prevádzku na nej zabezpečuje Železničná spoločnosť Slovensko. Hoci je prevádzka riadená podľa železničných predpisov, pre svoj charakter ju za klasickú železnicu považovať nemožno.

V súčasnosti je na trati okrem dvoch koncových staníc päť zastávok. Kilometrické polohy jednotlivých staníc a zastávok sú nasledovné:

  1. Trenčianska Teplá (0,000 km)
  2. Trenčianska Teplá obec (0,525 km)
  3. Trenčianska Teplá zastávka (1,575 km)
  4. Kaňová (3,060 km)
  5. Trenčianske Teplice sídlisko (4,283 km)
  6. Trenčianske Teplice zastávka (4,836 km)
  7. Trenčianske Teplice (5,427 km)

Pod čiarou:

O tom, či trať Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice je správne nazývať električkou alebo železnicou, sa viedli a aj vedú rôzne polemiky. My sme sa rozhodli do tejto problematiky vniesť nové svetlo a trať budeme na stránkach iMHD.sk nazývať interurbánnou električkou. Nami zavedené slovenské slovné spojenie "interurbánna električka" pochádza z anglického slova "interurban", čo označuje "kríženca" medzi mestskou električkou a klasickou železnicou a vyznačuje sa predovšetkým týmito vlastnosťami:

  • elektrický pohon;
  • preprava cestujúcich má prioritu pred prepravou nákladov;
  • vozidlá bývajú spravidla rýchlejšie a ťažšie ako mestské električky;
  • v obci má trať charakter bližší mestskej električke, mimo obce má trať charakter bližší klasickej železnici.

Veríme, že toto naše "novátorstvo" prijmete s pochopením a budeme radi, ak slovné spojenie "interurbánna električka", ktoré je podľa nás pre túto trať jednoznačne najvýstižnejšie, budete rozširovať ďalej, vďaka čomu by postupom času mohlo dôjsť k definitívnemu vyriešeniu polemiky, či je trať Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice električkou alebo železnicou.

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.